Ústredný portál verejnej správy

Lokality

Mapa krajov:

Banskobystrický kraj Košický kraj Prešovský kraj Žilinský kraj Trenčianský kraj Nitrianský kraj Trnavský kraj Bratislavský kraj

Zoznam VÚC:

Abecedný zoznam lokalít:

A B C Č Ď E F G H I J K L M N O P R S Š T Ú V Z Ž

Okres  Dunajská Streda

Dunajská Streda

Základné údaje

Okres Dunajská Streda sa nachádza na juhozápade Slovenska na území tzv. Žitného ostrova, ktorý je súčasťou Podunajskej nížiny. Prirodzenú hranicu okresu tvorí rieka Dunaj a na severe Malý Dunaj.

Susedí s okresom Senec, Galanta a Komárno. Dlhá južná hranica okresu je zároveň štátnou hranicou s Maďarskou republikou. Geologická stavba územia je jednotná. V podloží ju tvoria vrstvy neogénnych uloženín, na ktorých sú mocné nánosy Dunaja, štrky, piesky, íly.

Svojou geografickou polohou patrí k oblastiam s priaznivými prírodnými podmienkami (nížinná oblasť, teplá klíma, vodné zdroje, kvalitná pôda). Z hľadiska prírodných pomerov zohráva mimoriadne významnú úlohu prítomnosť rieky Dunaj.

Z celkovej rozlohy územia okresu 1075 km2 76 % tvorí poľnohosp. pôda. Okrem toho, že okres patrí k najproduktívnejším poľnohosp. oblastiam, nachádzajú sa tu rozsiahle zásoby podzemných pitných vôd nadregionálneho významu. Z toho dôvodu bola prevažná časť okresu vyhlásená za chránenú oblasť prirodzenej akumulácie vôd Žitného ostrova.

V okrese dominuje poľnohospodárska výroba, a preto má okres aj v súčasnosti prevažne poľnohospodársku funkciu. Veľký význam majú geotermálne pramene najmä z hľadiska rekreácie a cestovného ruchu, ale aj z hľadiska energetického využitia. Pre región Dunajská Streda je najviac špecifické jeho rovinaté územie. Rastlinstvo a živočíšstvo v tomto regióne je veľmi rozmanité a bohaté. K vzácnym rastlinným druhom patria slanomilné rastliny: palina prímorská, skorocel prímorský a vodné rastliny salvínia plávajúca a lekno biele. Typickým pre okres je živočíšstvo kultúrnych stepí: bažant obyčajný, jarabica poľná, syseľ obyčajný. Z chránených živočíšnych druhov sa tu vyskytujú najmä vodné vtáky: kormorán veľký, myšiarka močiarna, netopier vodný, rybárik riečny, blatniak tmavý, chocholačka sivá a volavka purpurová. Znovu naplnené dlhé roky vysychajúce vodné ramená a vodné dielo Gabčíkovo priťahujú množstvo vodného vtáctva, vyskytuje sa tam vyše 90 druhov.

Z hľadiska ochrany prírody k najcennejším lokalitám v regióne patrí Čičovské mŕtve rameno, ktoré predstavuje jedinečnú ukážku pôvodného lužného lesa s príslušnou flórou a faunou, ďalej Národná prírodná rezervácia Klátovské rameno, ktoré je vzácnou časťou zachovalej prírody v strede oblasti južného Slovenska, Podunajskej nížiny.

Ďalšou významnou lokalitou je Ostrov orliaka morského pri obci Baka. Predovšetkým z ornitologického hľadiska sú významné ďalšie dve lokality: Istragov a Boheľovské rybníky. Istragov sa nachádza v inundačnom území Dunaja pri obci Ňárad a predstavujú ho predovšetkým rozsiahle vodné plochy, lemované trstinami a porastami hlavových vŕb. Hniezdi tu veľké množstvo vodného vtáctva.
História

Územie okresu Dunajská Streda v období od 11 - 12. stor. do r. 1848 bolo rozdelené do troch stolíc, najväčšia časť patrila do Bratislavskej stolice, dve obce na juhovýchode (Veľký Meder a Okoč) do Komárňanskej a sedem obcí na juhovýchode do Rábskej stolice. Neskôr obce Rábskej stolice prešli do Komárňanskej, ale od r. 1867 až do r. 1922 bolo územie usporiadané opäť ako pred rokom 1848. Hlavnoslúžnovský okres s centrom v Dunajskej Strede a Hlavnoslúžnovský okres s centrom v Šamoríne existovali už pred vytvorením okresov ako územnosprávnych celkov. Aj Hlavnoslúžnovský okres Dolnožitnoostrovský s centrom v Dunajskej Strede aj Hlavnoslúžnovský okres Hornožitnoostrovský s centrom v Šamoríne sa vyvíjali ako súčasť Bratislavskej stolice. Hlavnoslúžnovský okres so sídlom v Šamoríne v r. 1871 mal 26051 obyvateľov a Hlavnoslúžnovský okres so sídlom v Dunajskej Strede 30462 obyvateľov. Okresy, ktoré vznikli po r. 1923, kopírovali územie pôvodných hlavnoslúžnovských okresov. Okres Dunajská Streda, ktorý vznikol v r. 1923, sa teda územne líšil od dnešného, na juhovýchode mu nepatrili už spomínané veľké obce Veľký Meder a Okoč a veľká časť územia na severovýchode patrila do okresu Šamorín. Takto okres Dunajská Streda existoval do r. 1938, keď po Viedenskej arbitráži pripadlo takmer celé územie dnešného okresu Maďarsku. Od r. 1945 do r. 1948 bolo administratívne usporiadanie ako pred rokom 1938, po vytvorení menších okresov 1. februárom 1949 bolo územie dnešného okresu rozdelené do troch okresov: Šamorínskeho na severozápade, Čalovského na juhovýchode a Dunajskostredského v strede. Všetky tri okresy patrili v rokoch 1949 - 1960 do Bratislavského kraja. Okres Dunajská Streda s dnešnou rozlohou bol vytvorený 1. júla 1960. Do pôvodne malého okresu Dunajská Streda boli vtedy začlenené v prevažnej miere obce zo zrušených susedných okresov Šamorín a Čalovo. V r. 1996 pri územnej reorganizácii nenastali žiadne zmeny s územím okresu.
Demografia
Z hľadiska počtu obyvateľov patrí okres medzi veľké okresy Slovenska. Územie okresu je osídlené rovnomerne. Priemerný ročný prírastok obyvateľov prirodzenou cestou predstavoval 1,12 % v období rokov 1970 - 1980 a 0,63 % v období rokov 1981 - 1990. V súčasnosti je rast počtu obyvateľov nižší, ako bol predpoklad, teda ukazuje klesajúcu tendenciu. Sídelnú štruktúru okresu tvorí 67 obcí, z ktorých tri majú štatút mesta.
Hospodársko - infraštrukturálna charakteristika
Vzhľadom na poľnohospodársky potenciál dominuje potravinársky priemysel, ktorý spracúva väčšinu okresnej poľnohospodárskej produkcie. Nachádza sa tu podnik na spracovanie cukrovej repy, výrobca kompótov, producent mäsových výrobkov, hydináreň a firma na spracovanie mlieka na mliečne výrobky. Druhým najvýznamnejším priemyselným odvetvím okresu je energetika. V Gabčíkove pracuje najväčšia vodná elektráreň na Slovensku. Strojársky priemysel je zastúpený okrajovo. Okres je jedným z najvýznamnejších producentov kukurice, cukrovej repy, slnečnice, jačmeňa, tabaku, lucerny a zeleniny na Slovensku. Hektárové výnosy sú v porovnaní so slovenským priemerom oveľa vyššie. Približne na 2/3 ornej pôdy sa pestujú obilniny. Nachádzajú sa tu aj rozsiahle ovocné sady. Živočíšna výroba sa zameriava na chov ošípaných a hydiny.

Dunajská Streda je od Bratislavy vzdialená 46 km. S hlavným mestom ju spája železničná aj cestná doprava. Medzinárodná doprava je po kanáli vodného diela Gabčíkovo. Cestné spojenie s Maďarskou republikou umožňuje premostenie Dunaja na hraničnom priechode v Medveďove.

Ponuka pracovných síl v okrese prevyšuje dopyt, miera nezamestnanosti je 10,3 %. Okres má vybudovanú vhodnú infraštruktúru. Základné zdravotnícke služby zabezpečujú 2 nemocnice s poliklinikou a 1 samostatná poliklinika; ďalej 14 územných zdravotníckych stredísk. Pôsobí tu aj Odborný liečebný ústav TaRCH v Lehniciach a Detský liečebný rehabilitačný ústav v Šamoríne-Čilistove. Detské jasle sú iba v Dunajskej Strede. V okrese je 23 lekární rozmiestnených v jednotlivých mestách a vidieckych sídlach.
Školstvo
V okrese je: 92 materských škôl, 72 základných škôl, 6 základných umeleckých kôl, 3 centrá voľného času; 5 gymnázií, 8 odborných škôl, 8 odborných učilíšť, 11 špeciálnych škôl a zariadení.

Stredné odborné školy sú zamerané najmä na smer poľnohospodársky a potravinársky, zdravotnícky, obchodný a hotelový. SOU sú profesne orientované pre prípravu odborníkov pre poľnohospodársku výrobu, stavebníctvo, strojárstvo a elektrotechniku a pre sféru služieb.

Kultúrne a osvetové zariadenia regionálneho charakteru sú koncentrované v okresnom sídle, sú to: Žitnoostrovná knižnica, Žitnoostrovné múzeum, Žitnoostrovné osvetové stredisko a Žitnoostrovný hudobný kabinet. V okrese pôsobí 1 galéria, ktorej zriaďovateľom je Slovenská národná galéria "Vermešova vila" v Dunajskej Strede. Okrem toho existujú aj neštátne galérie, ktoré však nemajú zbierkový fond. Sú to: Galéria súčasných maďarských umelcov "Kortárs magyar galéria" v Dunajskej Strede (nadácia), Galéria "Impressia" v Dunajskej Strede (súkromná), Galéria "ART-MA" v Dunajskej Strede (občianske združenie, predstavuje tvorbu súčasných výtvarných umelcov).

V sídelnom meste Dunajská Streda pôsobí "Žitnoostrovné múzeum", ktoré má 2 filiálky v rámci okresu, a to Vodný mlyn v Dunajskom Klátove a Vlastivedné múzeum v Šamoríne. Ľudové domy s dobovými ukážkami sú v obciach Dolný Stál, Gabčíkovo, Vrakúň a Kráľovičove Kračany. V meste Šamorín evidujeme 1 synagógu, kultúrnu pamiatku, ktorá slúži ako galerijná sieň Art home gallery.

Okres disponuje pamiatkovým fondom s 80 nehnuteľnými kultúrnymi pamiatkami, z ktorých jedna je NKP.

V okrese sú zastúpené sakrálne pamiatky, kaštiele a historická zeleň, stavby ľudovej architektúry a technické pamiatky.

Ojedinelé sakrálne stavby, pochádzajúce z 13. stor. sú postavené v románskom slohu. Zachovali sa v Šamoríne, vo Štvrtku na Ostrove, Holiciach, Hubiciach a v Rohovciach. K najhodnotnejším z nich patrí reformačný kostol v Šamoríne. Jeho jedinečné interiérové stredoveké nástenné maľby zo 14. a 15. stor. patria do klenotnice národných kultúrnych pamiatok. Vzácne sú i sakrálne stavby v Dunajskej Strede, v Dolnom Stáli a vo Vrakúni, postavené v gotickom slohu.

Z hľadiska prírodného potenciálu patrí región k oblastiam s veľmi atraktívnymi prírodnými a kultúrno-historickými predpokladmi a dobrou vybavenosťou v oblasti CR. Klimatické podmienky ako aj rieky Dunaj, Malý Dunaj a národná prírodná rezervácia Klatovské rameno, termálne kúpaliská a otvorené vodné plochy predurčujú tento región na letné časové využitie, pričom hlavnými formami rekreačných činností sú kúpanie, hlavne na termálnych kúpaliskách. Zákutia dunajských ramien, bohatých na ryby sú rajom pre športových rybárov. Malý Dunaj poskytuje veľké možnosti aj pre pestovanie všetkých druhov vodných športov. Prírodné danosti územia sú vhodné aj pre pešiu turistiku v lužných lesoch, v prekrásnom prostredí dunajských ramien. K doplnkovým formám možno zaradiť kultúrnopoznávací turizmus.

Atraktivitou regiónu je Vodné dielo Gabčíkovo a tiež medzinárodná cyklotrasa Passau - Viedeň - Bratislava - Budapešť, ktorá prechádza územím okresu v dĺžke 84 km. Vzhľadom na to, že sa okres rozprestiera na typicky nížinnom území, v teplej klimatickej oblasti s vysokým počtom tzv. letných dní, poskytuje vynikajúce možnosti na rekreáciu takmer výlučne s letným využitím so zameraním na kúpanie. V súčasnosti sú vytvorené podmienky na kúpanie na termálnych kúpaliskách a kúpaliskách s prírodnou vodou. Po vytvorení vhodných podmienok by bolo možné perspektívne počítať aj s využitím ostatných vodných plôch. Významnú perspektívu má lokalita tzv. Malý Žitný ostrov, kde sa nachádzajú dve vodné plochy.

Jednou z najatraktívnejších foriem kúpania pre turistov a návštevníkov je ponuka, ktorú poskytujú termálne kúpaliská. V regióne poskytujú svoje služby 4 termálne kúpaliská (Dunajská Streda, Veľký Meder, Topoľníky a Gabčíkovo), z ktorých 2 (v Dunajskej Strede a vo Veľkom Mederi) sú s celoročnou prevádzkou. Rekreačné zariadenia termálnych kúpalísk majú väčšinou niekoľko bazénov s rôznou teplotou vody pre deti, neplavcov i pre plavcov. Teplota vody sa pohybuje v rozmedzí 20 - 38 °C.

Geografická poloha okresu predurčuje možnosti v oblasti cezhraničnej spolupráce s Maďarskou republikou. Od r. 2001 je vytvorený euroregión podunajského trojspolku z miest a obcí okresov Dunajská Streda a Galanta za slovenskú stranu a zo župy Győr - Moson - Sopron za maďarskú stranu.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia

Späť