Ústredný portál verejnej správy

Lokality

Mapa krajov:

Banskobystrický kraj Košický kraj Prešovský kraj Žilinský kraj Trenčianský kraj Nitrianský kraj Trnavský kraj Bratislavský kraj

Zoznam VÚC:

Abecedný zoznam lokalít:

A B C Č Ď E F G H I J K L M N O P R S Š T Ú V Z Ž

 

Veľký Meder

Základné údaje
Mesto leží v Podunajskej nížine, v juhovýchodnej časti Žitného ostrova, 12 km od štátnej hranice s Maďarskom a 20 km od okresného mesta. Prvá písomná správa o obci vo forme Meger sa nachádza v listine z roku 1268. V čase prvej písomnej správy bola majetkom Komárňanského hradu. V roku 1421 vymenil lokalitu kráľ Žigmund so Štefanom a Jánom Kanyzsaym, ale v roku 1460 ho opäť nachádzame medzi majetkami Komárňanského hradu. Veľký Meder v roku 1466 dostal od kráľa Mateja Korvína mestské výsady. Bolo mu udelené právo meča a právo na konanie troch výročných jarmokov. Tieto mestské práva potvrdili aj Ferdinand I., Maximilián, Rudolf a ďalší panovníci. V roku 1605 dostalo výsadnú listinu aj od Štefana Bocskayho, čo svedčí o tom, že mestečko bolo v tomto období súčasťou protihabsburského tábora. Na základe písomných prameňov je možné doložiť rozpory medzi mestečkom a Komárňanskou župou, čo je tiež svedectvom vyššej úrovne samosprávy. Mestečko bolo postihnuté aj tureckými vojnami, bolo úplne vydrancované a začiatkom 18. stor. takmer celé zhorelo. V 20. stor. postihla mesto povodeň. Od 18. stor. v meste pracovala menšia továreň na výrobu súkna, rozšírené tu boli aj remeslá a na území mesta pracovalo aj niekoľko cechov. Medzi najvýznamnejšie patril cech mlynárov. V roku 1869 malo mestečko 2732 obyvateľov. V roku 1849 boli v mestečku ubytované cisárske a neskôr aj revolučné vojská. Počas 1. svetovej vojny v meste bol zajatecký tábor, do ktorého boli transportovaní prví vojaci už v októbri 1914. Počet tunajších zajatcov dosiahol až 24000. Mnohí z nich zomreli v tábore, keďže tu vypukla epidémia. Vojenský cintorín bol vytvorený v chotári mesta. Do tohto cintorína pochovali 6000 srbských vojnových zajatcov.

V mestečku bol už v 19. stor. čulý kultúrny život. Okolo roku 1910 tu pôsobila kníhtlačiareň. V rokoch 1948 - 1990 bolo mesto premenované na Čalovo a od 1. februára 1949 do 30. júna 1960 bolo sídlom rovnomenného okresu.

Po 2. svet. vojne sa okrem poľnohospodárstva rozvíjala aj priemyselná výroba. Boli vybudované priemyselné podniky a nový rozvoj zasiahol najmä potravinársky priemysel, k čomu prispel mäsový priemysel, mlyny a pekárne.

K pamätihodnostiam mesta patrí kostol sv. Michala Biskupa, pôvodne postavený pred rokom 1460. Keďže bol značne poškodený, v roku 1900 vybudovali nový kostol v klasicistickom slohu. Pozornosť si zasluhuje aj kostol reformovanej cirkvi z r. 1785. Jeho veža bola pristavaná v roku 1801. V minulosti v mestečku existoval aj kláštor sv. Vincenta, pri ktorom bola zriadená dievčenská škola. V meste bola aj synagóga, postavená v prvej polovici 19. stor. Pred kostolom sa nachádza Mariánsky stĺp z r. 1898.

Pozornosť si zasluhujú aj pôvodné hlinené domy, ktoré pripomínajú ľudovú architektúru 19. stor. - múzeum bývania.

V meste pôsobí zmiešaný spevácky súbor, ktorý bol založený v roku 1892, a ktorý získal viacero ocenení. K tradičným podujatiam organizovaných vo Veľkom Mederi každoročne patrí jarmok na sv. Štefana v auguste.

Mesto vo veľkom počte navštevujú turisti, ktorí sem zavítajú najmä do termálneho kúpaliska. Má chlorido - uhličito - sodnú vodu. Areál kúpaliska sa rozprestiera na ploche okolo 10 ha. Okrem možnosti kúpania v prírode poskytuje kúpalisko celý rok možnosť na liečenie kĺbových ochorení, chrbtice, svalových únav a k regenerácií organizmu.
M. č.: čalovo, ižop.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia

Späť