Dunajská Streda

Základné údaje

Mesto leží v srdci Žitného ostrova v juhozápadnej časti Slovenska. Územie Žitného ostrova má rovinatý charakter, z juhu je ohraničený Dunajom a zo severu Malým Dunajom. Žitný ostrov je od Bratislavy po Komárno 84 km dlhé územie, jeho šírka so pohybuje v rozmedzí 15 až 30 km. Mesto Dunajská Streda leží v nadmorskej výške 118 až 119 m n. m. Teplotne sa radí medzi najteplejšie miesta v rámci Slovenska. Vďaka rovinatému charakteru územia i klimatickým podmienkam je oblasť stvorená pre poľnohospodársku výrobu a letnú turistiku. Napriek tomu, že priamo v meste a jeho blízkom okolí z ochranárskeho hľadiska nie sú chránené územia, širšie okolie predstavuje neopakovateľný ráz lužných lesov, ostrovov pri Dunaji ako napr. Ostrov morských orlov, ako aj tzv. Klátovské rameno Malého Dunaja, ktoré svojou flórou a faunou je jedinečné v rámci strednej Európy.

História

Toto územie bolo osídlené už aj v bronzovej dobe, našli sa aj nálezy z rímskeho obdobia a z čias sťahovania národov. Z obdobia bronzovej doby sa dokumentuje nálezmi pästných klinov, pazúrikových hrotov a pozostatkami pratura i mamuta. Časť územia v dobe panovania Rimanov tvorila nárazníkovú zónu medzi Rímskou ríšou a barbarmi ovládanými germánskymi Kvádmi. Po rozpade Rímskej ríše územie bolo ovládané Avarmi. Na území dnešného mesta sa zrejme nachádzala rímska osada, ktorá ležala pri frekventovanej ceste vedúcej z rakúskeho Carnuta cez usadlosť Anduation do maďarského Brigelia. Priame písomné pramene o ranostredovekých dejinách sa nezachovali. Predpokladaná stará osada situovaná na križovatke obchodných ciest a karaván bola miestom s čulým obchodným ruchom.

Prvá písomná správa o meste pochádza z r. 1254. Mesto v čase prvej písomnej správy už bola vyvinutá lokalita s vlastným richtárom, ktorý sa volal Myrck. Patrila k Bratislavskému hradu. Dunajská Streda sa v tejto listine spomína ako Syridahel. Neskôr sa jej meno vyskytuje v tvaroch Zerdahel, Szerdahel. V r. 1297 obec bola majetkom Magistra Jakuba z rodu Héder. V nasledujúcich troch storočiach majetky tu mali rôzne šľachtické rodiny, no časť obce bola kráľovským majetkom. V rokoch 1600 až 1848 patrila do majetkového komplexu Pálffyovcov. V tomto čase sa vyvíjala už ako zemepánske mestečko s trhovým právom. Trhy sa však v Dunajskej Strede konali už aj skôr, predpokladáme, že na základe zvykového práva. Usporiadali sa tu významné obilné trhy a dobytčie jarmoky. V tomto období obyvatelia sa okrem poľnohospodárstva zaoberali i výrobou súkenných odevov a klobúkov, obchodovali s obilím a hovädzím dobytkom. V 17. stor. tu mali svoj cech klobučníci, obuvníci a debnári. Obdobie tureckých vojen v 16. a 17. stor. poznačilo mesto tým, že Turci zniči1i viackrát veľa domov a odvliekli všetok hovädzí dobytok. Pripojením pôvodne samostatných osád Újfalu, Nemesszeg a Előtejed k pôvodnej časti Szerdahely v r. 1874 vzniklo mesto, ktoré sa stalo centrom obchodu a remesiel na Žitnom ostrove pod názvom Dunaszerdahely. Slovenský preklad tohto názvu sa používa od r. 1920. Od r. 1923 je Dunajská Streda okresným mestom. Do tohto obdobia zastávala tiež dôležité postavenie, bola sídlom Dolnožitnoostrovského hlavnoslúžnovského okresu, ktorý patril do Bratislavskej župy.

Demografia

Orientačné údaje o obyvateľstve pochádzajú zo začiatku 19. stor. V troch častiach mesta (Szerdahely, Újfalu, Nemesszeg), žilo celkom 2368 obyvateľov. Prvé hodnoverné údaje, založené na sčítaní obyvateľstva pochádzajú z r. 1869, podľa ktorých v meste žilo 4575 obyvateľov. Začiatkom 20. stor. mesto obývalo 5700 obyvateľov. Po 1. svetovej vojne malo mesto v r. 1921 celkom 6133 obyvateľov. V r. 1930 počet obyvateľov narástol na 7500 osôb. Po 2. svetovej vojne sa sčítanie ľudu uskutočnilo v r. 1950 a vtedy malo mesto 6664 obyvateľov. Ako je z uvedeného prehľadu vidieť, nárast a stav obyvateľstva bol ovplyvnený stratami na bojiskách 1. a 2. svet. vojny, ako aj odsunom židovského obyvateľstva v r. 1944. Priamo z mesta a jeho okolia bolo odvezených viac ako 3500 obyvateľov do koncentračných táborov, a len malá časť sa vrátila po vojne do mesta. V r. 1960 mesto malo 8240 obyvateľov a r. 1970 11538 obyvateľov. Nárast obyvateľstva v rokoch 1950 - 1970 predstavoval jednak prirodzený prírastok obyvateľstva ako aj aktívne migračné saldo. Po r. 1970, vplyvom hromadnej bytovej výstavby, ako aj rozvoja výrobných síl sa počet obyvateľov v meste prudko zvýšil. V r. 1980 malo mesto 18715 obyvateľov a v r. 1990 23588 obyvateľov. Od r. 1990 až doteraz sa počet obyvateľov výrazne nezmenil. Príčiny vidíme v znížení pôrodnosti a negatívnom migračnom salde. Žitný ostrov z národnostného hľadiska obývajú prevažne obyvatelia maďarskej národnosti. V meste Dunajská Streda je 80 % obyvateľov maďarskej, 15 % slovenskej a 5 % ostatnej národnosti. Pre mesto mala negatívny dopad privatizácia podnikov, ktoré pre rôzne dôvody ukončili svoju činnosť. Dôsledkom toho je miera nezamestnanosti v súčasnosti okolo 9,6 % (registrovanej i neregistrovanej). Z celkového počtu 13579 osôb v ekonomicky aktívnom veku úrad práce vykazuje 1493 nezamestnaných, z toho je 1280 disponibilných.

Okresné mesto by malo poskytovať pracovné príležitosti nielen pre svojich obyvateľov i pre spádové územie pre cca 45000 obyvateľov. V rámci spádového územia sa nezamestnanosť pohybuje na úrovni 13,17 %, to znamená, že úlohou v najbližších rokoch je zvýšiť zamestnanosť v meste o 3000 až 3500 osôb. Prevažne ide o kvalifikovanú pracovnú silu, najmä v oblasti spracovateľského priemyslu, strojárstva a stavebníctva.

Infraštruktúra

Mesto je strediskom spracovateľského priemyslu, je tu moderný cukrovar s celoslovenským významom, ďalej mäsozávod na spracovanie ošípaných a hovädzieho dobytka. Očakáva sa, že ožije i závod na spracovanie hydiny a zeleniny a ovocia. Mesto je významným strediskom strojárenstva a elektrotechnického priemyslu. Pre budúcnosť okrem terajších závodov mesto pripravuje priemyselný park o rozlohe 50 ha, i ďalšie plochy južne od mesta na výstavbu priemyselných objektov o rozlohe 5 ha. Budúci priemyselný park má už vybudovanú priemyselnú vlečku i priamy prístup na cestu I. triedy Bratislava - Komárno. Mesto má vybudovanú kvalitnú technickú infraštruktúru. Čistiareň odpadových vôd má dostatočnú rezervu v kapacite na napojenie ďalších objektov. Zdroje pitnej vody sú dostatočné, z tejto oblasti sa zabezpečuje kvalitná pitná voda pre značnú časť Západného Slovenska. Mesto leží pri železničnej trase Bratislava - Komárno, trať má značné kapacitné rezervy. Kvalitná je i cestná sieť. Okrem ciest II. triedy treba spomenúť cestu I. triedy Bratislava - Komárno s napojením na dialnice v Bratislave a v maďarskom Komárome. Od mesta vo vzdialenosti 45 km sa nachádza letisko v Bratislave. Pre investorov treba spomenúť výhodnú polohu mesta, lebo sa nachádza v tzv. zlatom trojuholníku miest Viedeň - Bratislava - Győr, vyhodnotenú medzinárodnými inštitúciami ako najvhodnejšiu lokalitu na investovanie v rámci Európskej únie v nasledujúcich rokoch.

Na území mesta zdravotnícke služby zabezpečuje nemocnica s poliklinikou 2. typu, má 9 odborných oddelení a 430 nemocničných lôžok. Základnú školskú sieť zabezpečuje 9 materských škôl, 6 základných škôl a základná umelecká škola. V meste pôsobí celkom 5 stredných odborných učilíšť, 2 gymnáziá, 1 poľnohospodárskopotravinová stredná škola, 1 stredná zdravotnícka škola a 1 súkromná obchodná akadémia.

Pamiatky

Mesto je bohaté na kultúrne pamiatky. V prvom rade treba spomenúť rím. kat. kostol sv. Juraja na Vámberyho námestí, bol postavený v gotickom štýle v 14. stor. V jeho presbytériu sa nachádza nástenná maľba sv. Mikuláša Biskupa, na južnej fasáde maľba Kalvária zo 14. stor. Kostol bol viackrát prestavaný, v r. 1518 k nemu pristavali bočnú loď v neskorogotickom štý1e. Evanjelický kostol bol postavený v r. 1883 a kostol reformovanej cirkvi koncom minulého storočia Žltý kaštieľ postavený v barokovom štýle dokončili v r. 1770. Kaštieľ dal postaviť biskup Mikuláš Kondé. Pôvodný barokový sloh bol začiatkom 19. stor. upravený v klasicistickom štýle. Turisti môžu obdivovať i objekty postavené a zrekonštruované za posledné roky: na Hlavnej ulici radnicu s pristavanou vežou, uličný rad oproti radnici, objekty na Vámberyho námestí i upravené korzo Bélu Bartóka v centre mesta.

Mesto žije pestrým kultúrno-spoločenským životom. Na Hlavnej ulici je Mestské kultúrne stredisko, kde od r. 1976 sa každoročne koná "Podunajská jar", celoštátna súťaž detských bábkových, činoherných i literárnych javiskových hier. Ako ďalšie akcie treba spomenúť napr. Dunajskostredské hudobné dni organizované v apríli, hudobné a folklórne akcie v auguste pod názvom Rozlúčka s letom, a novembrové folklórne akcie. Každoročne koncom septembra sa uskutočňuje tradičný 3-dňový Žitnoostrovský jarmok s bohatým kultúrnym programom. Žitnoostrovské múzeum so stálou etnografickou a archeologickou expozíciou víta návštevníkov v Žltom kaštieli. Pre milovníkov výtvarného umenia slúžia 3 galérie a výstavná sieň Žitnoostrovského múzea, Galéria súčasných maďarských umelcov, súkromná Galéria ART-MA na Bacsákovej ulici. Udalosti dejín nám pripomínajú početné sochy a pomníky, na námestí Vámberyho stojí pomník na pamiatku revolučných rokov 1848 - 1849, na Námestí sv. Štefana stojí socha sv. Štefana a pamätník obetiam 2. svetovej vojny, na námestí Jehuda Asada stojí pamätník židovských obetí holokaustu v r. 1944.

Pre športové aktivity obyvateľov mesta a jeho návštevníkov slúžia športová hala, tenisové kurty, krytá plaváreň, futbalový štadión s kapacitou v hľadisku 12000 miest, mini futbalové ihrisko s umelou povrchovou úpravou. Milovníci zimných športov môžu využiť služby mestského umelého klziska. Mesto je už 30 rokov v povedomí ako letné stredisko cestovného ruchu. Vybudovalo sa termálne kúpalisko so 7 bazénmi s teplou vodou od 20 do 36 stupňov v jednotlivých bazénoch. Pre návštevníkov areálu kúpaliska je k dispozícií autokemping a prírodné jazero vhodné na člnkovanie. V meste ponúkajú svoje služby 2 hotely, niekoľko súkromných penziónov, ďalej reštaurácie, vinárne a pivárne.

Mesto má oficiálne družobné styky so zahraničím, s mestami Győr z Maďarska, Székelyudvarhely z Rumunska a Szabadka zo Srbska a Čiernej Hory.
M. č.: Dunajská Streda, Malé Blahovo, Mliečany.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia