Okres  Topoľčany

Topoľčany

Geografia

Okres Topoľčany je so svojou rozlohou 597 km2 stredne veľký okres. Nachádza sa na západnom Slovensku, je najsevernejším okresom Nitrianskeho kraja. Susedí s okresmi Nové Mesto nad Váhom, Bánovce nad Bebravou a Partizánske z Trenčianskeho kraja, Zlaté Moravce a Nitra z Nitrianskeho kraja a Hlohovec a Piešťany z Trnavského kraja. V okrese žije približne 74000 obyvateľov, hustota zaľudnenia je 124 obyvateľov na 1 km2. Územie okresu sa rozprestiera na Nitrianskej pahorkatine a Nitrianskej nive v severnom výbežku Podunajskej nížiny pozdĺž rieky Nitry. Nížina je zo západu chránená pohorím Považský Inovec a z východu pohorím Tribeč. Najvyšší bod územia, 893 m n. m., je v Považskom Inovci. Najnižší bod, 149 m n. m. je v katastri obce Koniarovce, v mieste, kde rieka Nitra opúšťa okres. Pre pahorkatinný charakter okresu sú typické neogénne íly, piesky a štrky, ktoré pokrývajú spraše a sprašové hliny. Na nive Nitry sú uložené riečne nánosy. Považský Inovec a Tribeč ako jadrové pohoria sú budované prvohornými grandioritmi, dioritmi, svormi a druhohornými usadenými horninami, z ktorých prevažujú triasové dolomity, kremence a bridlice. Pozdĺž rieky Nitry je reliéf rovinatý, na Nitrianskej pahorkatine pahorkatinný s úvalinami, úvalinovými dolinami a náplavovými kužeľmi v podhorí. Reliéf pohorí je vrchovinný a hornatinný, v Tribeči spestrený kremencovými hôrkami. Nitrianska pahorkatina leží v teplej klimatickej oblasti, pohoria v mierne teplej klimatickej oblasti. Priemerná ročná teplota je 9,3 °C, priemerné mesačné zrážky 607 mm. Najväčšou riekou okresu je rieka Nitra. Prítoky z ľavej strany na území okresu sú kratšie, dlhšími prítokmi z pravej strany sú Bebrava, Bojnianka, Radošinka. Na sprašiach a sprašových hlinách Nitrianskej pahorkatiny sa vyvinuli hnedozeme, ktoré na úpätí Považského Inovca prechádzajú do ilimerizovaných pôd, luvizemí. Pozdĺž rieky Nitry sa vyskytujú nivné pôdy fluvizeme. V Tribeči a Považskom Inovci sa na silikátových horninách nachádzajú hnedé lesné pôdy kambizeme, na karbonátových horninách rendziny.

Nitrianska pahorkatina a Nitrianska niva sú odlesnené. V nižších polohách Tribeča a Považského Inovca sa vyskytujú dubové lesy, vo vyšších polohách bučiny. Zo vzácnych rastlín sa na nižšie položených bralných stráňach Tribeča a Považského Inovca vyskytujú tie, ktorých severná hranica rozšírenia zodpovedá zemepisnej šírke tejto oblasti: dub plstnatý, jaseň mannový, jasenec biely, mliečnik Seguierov, lipnica bádenská. Odlesnenú pahorkatinu a nivu Nitry obývajú najmä živočíšne spoločenstvá polí: zajac poľný, jarabica poľná, bažant poľovný, chrček poľný, hraboš poľný. V pohoriach prevládajú zástupcovia spoločenstva listnatých lesov: srnec lesný, jeleň lesný, muflón lesný, kuna lesná, mačka divá. Medzi vzácne živočíšne druhy patria: krkavec čierny, krakľa belasá, vydra riečna, roháč obyčajný a viac druhov teplomilného hmyzu. Do územia okresu zasahuje CHKO Ponitrie, do ktorej spadajú časti v pohoriach Tribeč a Vtáčnik. Do maloplošných chránených území patrí 1 národná prírodná rezervácia Hrdovická, 5 prírodných rezervácií (Čepušky, Holé brehy, Kovarská hôrka, Prieľačina a Solčiansky háj), 2 prírodné pamiatky (Belanov kút a Čermiansky močiar) a 3 chránené areály (park v Hajnej Novej Vsi, v Tesároch a v Tovarníkoch).

Hospodárstvo

Z hľadiska priemyselnej výroby má v okrese dominantné postavenie mesto Topoľčany. K najväčším a najznámejším topoľčianskym podnikom patrí pivovar TOPVAR, a. s., je tu odevný podnik OZETA-Odevné závody, a.s., tradíciu má výroba nábytku, ktorú dnes reprezentuje firma DECODOM, s. r. o. a firma Elektrokarbon, a.s., ktorá vyrába uhlíky do elektrospotrebičov. V poslednom období začala produkovať svoje výrobky aj zahraničná firmy SEWS Slovakia, s. r. o., vyrábajúca káblové zväzky do automobilov.

V okrese sú priaznivé podmienky pre poľnohospodárstvo. Väčšinu územia okresu možno zaradiť do repársko-jačmenno-pšeničného typu. Pestuje sa najmä sladovnícky jačmeň. Južne od Topoľčian sa darí chmeľu. Vyššie položené časti okresu sa využívajú na pestovanie ďateliny. Tradíciu má ovocinárstvo, pestujú sa najmä jablone a slivky.

Okres Topoľčany leží na rozhraní troch krajov. Jeho dopravný význam je však iba priemerný.

Možnosti rekreácie

Príťažlivosť okresu z hľadiska rekreačnej turistiky v minulosti predstavoval hlavne rekreačná oblasť Duchonka, vyhľadávané sú aj vodné nádrže Tesáre a Nemečky. Možnosť slobodne cestovať znamenala aj pre Duchonku pokles popularity. V rámci mikroregionálneho združenia SOTDUM sa obce priľahlé k rekreačnému areálu usilujú obnoviť a zvýšiť jeho atraktívnosť. Prispievajú k tomu novovybudované cykloturistické trasy do inoveckého podhoria, pripravujú sa projekty obnovy dediny, ktoré obsahujú oživenie výroby charakteristických výrobkov, obnovu parkov, drobných sakrálnych stavieb, inštaláciu malých múzejných expozícií približujúcich históriu obcí. Turisticky zaujímavý je Považský Inovec a Tribeč s množstvom turistických chodníkov. V obci Podhradie je možnosť lyžovania.

Administratívny vývoj

Celé územie dnešného okresu Topoľčany patrilo do roku 1848 do Nitrianskej stolice, potom až do roku 1945 do Nitrianskej župy. Pri administratívnom členení Slovenska v r. 1923 vznikol okres Topoľčany, ktorého hranice sa od dnešného výrazne líšili na dvoch miestach. Na východe siahali až k hraniciam okresu Prievidza a okresu patrilo územie celého dnešného okresu Partizánske a dve obce z prievidzského okresu (Radobica a Horná Ves). Na západe bol okres Topoľčany chudobnejší o územie 13 obcí. 9 obcí patrilo do okresu Nitra (Čermany, Biskupová, Malé Ripňany, Veľké Ripňany, Lužany, Krtovce, Vozokany, Nitrianska Blatnica a Radošina) a 4 do okresu Hlohovec (Ardanovce, Šalgovce, Svrbice, a Orešany). Radobica a Horná Ves pripadli okresu Prievidza v roku 1938. Ďalšia úprava administratívneho členenia štátu v roku 1949 priniesla nové hranice okresu Topoľčany. Do okresu sa začlenilo 13 spomínaných obcí z okresu Nitra. 4 obce z okresu Hlohovec pribudli do okresu Topoľčany v roku 1960. V tomto roku sa uskutočnila rozsiahla územná reorganizácia. K pôvodnému okresu Topoľčany bola pričlenená podstatná časť zrušených okresov Bánovce nad Bebravou a Partizánske. Takto vytvorený okres mal rozlohu 1360 km2, mal 139 obcí a takmer 130 tisíc obyvateľov. Po vykonaní niekoľkých integrácií sa počet obcí zmenšil na 94. Od roku 1990 sa viaceré obce osamostatnili, čo spôsobilo zvýšenie počtu obcí na 113 v roku 1991. Po reforme administratívneho členenia štátu v roku 1996 vznikli 3 nové okresy (Bánovce nad Bebravou, Partizánske a Topoľčany) a ďalej pokračovala dezintegrácia obcí. Ostatná zmena v administratívno-správnom riadení sa uskutočnila 1. januára 2004. Okres jestvuje ďalej len ako územná jednotka, na jeho hospodársko-politickej správe sa podieľa Krajský úrad v Nitre a vyšší územný celok v Nitre. Najväčší kataster má v súčasnosti obec Bojná (3381 ha), najmenší obec Belince (210 ha). Najvyššie položená obec je Podhradie (435 m. n. m.) a najnižšie položená je obec Koniarovce (152 m. n. m.).

Demografia

Dnešný okres Topoľčany má 53 obcí a 1 mesto, okresné mesto Topoľčany. Počtom obyvateľov sa zaraďuje medzi stredne veľké okresy. Má len o necelých 6500 obyvateľov viac, ako je priemerný počet obyvateľov pripadajúci na okres na Slovensku. Hustota zaľudnenia je o niečo väčšia ako celoslovenský priemer. Okres je osídlený rovnomerne, v okresnom meste žije 39 % obyvateľov okresu. Hranicu 2000 obyvateľov prekračujú 3 obce (Prašice, Solčany, Veľké Ripňany). Najviac obcí okresu (20) má 200 - 499 obyvateľov, 18 obcí má 500 - 999 obyvateľov a viac ako 1000 obyvateľov má 12 obcí. Najviac obyvateľov má obec Solčany, najmenej obec Biskupová (199).Vývoj počtu obyvateľov sa vyznačoval za posledných 150 rokov pomerne veľkou dynamikou. V r. 1869 mal okres 26805 obyvateľov, v r. 1921 mal 43235, v r. 1950 to bolo 50211 v r. 1991 už 74136 a v r. 1995 mal 74246. Zmenené spoločenské pomery po roku 1989 sa v tejto oblasti prejavili poklesom prírastku obyvateľov. V predproduktívnom veku je 24,2 % obyvateľov okresu, v produktívnom 57,2 % a v poproduktívnom 18,6 %. Vysoko prevažuje slovenská národnosť. Okres Topoľčany má 4. najvyšší podiel obyvateľov slovenskej národnosti na Slovensku, 98,8 %. K českej národnosti sa hlási 0,7 %, k maďarskej 0,2 %, k rómskej 0,1 % a k ostatným 0,2 %. Z hľadiska náboženského vyznania prevažuje rím. kat., ku ktorému sa hlási viac ako 80 % obyvateľov okresu. K evanjelickej cirkvi a. v. sa hlási asi 5 % obyvateľov, z ostatných cirkví sa 0,1 % hlási ku grékokatolíkom a k pravoslávnej a evanjelickej reformovanej cirkvi sa hlási 1 %. Základné vzdelanie má asi 40 % obyvateľov, učňovské bez maturity takmer 30 %, odborné 2 %, učňovské s maturitou 1,7 %, stredoškolské s maturitou 20,5 % a vysokoškolské 6,9 % obyvateľov okresu. V priemysle pracuje asi 43 %, v poľnohospodárstve 13,7 %, v stavebníctve 9,1 %, v doprave a spojoch 4, 3 %, v obchode 9,8 % a v sociálnej oblasti 11 %.

Kultúrnohistorické pamiatky

Okres Topoľčany je bohatý na kultúrne pamiatky. Jeho prírodné podmienky umožnili už dávno v predhistórii osídľovanie, ktoré pokračovalo bez prerušenia, takže na úsvite našich dejín v 8. - 10. storočí patrila táto oblasť k najosídlenejším oblastiam Slovenska so značnou kultúrnou tradíciou. Dôkazom sú početné archeologické nálezy osád, hradísk a pohrebísk od dávnych dôb pred osídlením Slovanmi, až po vzácne nálezy zlatých mincí z raného obdobia Uhorského štátu (Ludanice, Lužany). Z kultúrnohistorických pamiatok si najväčšiu pozornosť zaslúži Topoľčiansky hrad pri obci Podhradie v Považskom Inovci na severe okresu. V južnej časti okresu v pohorí Tribeč je Oponický hrad. Región je bohatý najmä na sakrálne pamiatky. Najvýznamnejšie sú ranostredoveká rotunda sv. Juraja na úbočí hory Marhát pri Nitrianskej Blatnici, románsky kostol Narodenia Panny Márie v Krušovciach, artikulárny evanjelický kostol z r. 1748 v Nitrianskej Strede. V obci Oponice je pozoruhodné Apponyiovské múzeum v renesančnom kaštieli, v okresnom meste Topoľčany Tribečské múzeum.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia