Okres  Detva

Detva

Základné údaje

Nový okres Detva bol zriadený Zákonom NR SR č.221/1996. Územie okresu patrí do Banskobystrického kraja a leží v jeho strednej časti. Rozlohou 475 km2 a počtom obyvateľov cca 33700 patrí okres Detva medzi menšie okresy Slovenska. Tvar okresu je pretiahnutý v smere severovýchod - juhozápad, pričom hranice okresu sú veľmi kľukaté. Z geografického hľadiska sa okres nachádza v strede Slovenska, po oboch stranách hornej časti povodia rieky Slatina. Susedí s 5 okresmi Banskobystrického kraja (Brezno, Poltár, Lučenec, Veľký Krtíš a Zvolen). Územie okresu je členité. Zasahujú doň geomorfologické celky Zvolenská kotlina, Poľana, Veporské vrchy, Javorie, Krupinská planina a Ostrôžky. Dominantou celej oblasti je masív Poľany, tvoriaci najvyššiu horskú sopečnú masu Slovenského Rudohoria. Poľana, ako vyhasnutá sopka má najzachovalejší a najtypickejší kráter na Slovensku. Väčšinu jej územia tvorí prírodná rezervácia, v ktorej sa chráni živočíšstvo a rastlinstvo. Najvyšší bod územia, 1458 m n.m. je na Poľane, najnižší, 285 m n.m. je v katastri obce Horný Tisovník. Geologickým základom väčšiny územia sú neogénne sopečné andezity a ich aglomeráty, menej dacity a ryolity. Zvolenská kotlina je vyplnená neogénnymi ílmi, pieskami a štrkami. Veporské vrchy sú budované granodioritmi a dioritmi. V reliéfe okresu vyniká rozrušený stratovulkán Poľana s podhorím. Vo Zvolenskej kotline vynikajú náplavové kužele, ale aj týčiace sa sopúchy a vypreparované výplne sopečných komínov. Na ostatnom území prevláda vrchovinový a hornatinový reliéf. Nižšie časti okresu patria do mierne teplej klimatickej oblasti, vyššie do chladnej klimatickej oblasti. Územím okresu preteká rieka Slatina. Na Slatine je vybudovaná Hriňovská vodná priehrada, ktorá slúži ako zásobáreň pitnej vody pre obyvateľstvo. Z pôdnych typov sa vo Zvolenskej kotline vyskytujú illimerizované pôdy luvizeme, pseudogleje a pozdĺž riek nivné pôdy fluvizeme. Takmer celé ostatné územie okresu pokrýva hnedá lesná pôda kambizem. Značná časť územia okresu je bez lesov, čo súvisí s lazníckym spôsobom hospodárenia v minulosti, ktorého základom boli predovšetkým lúky a pasienky. V najnižších častiach okresu sa zachovali ostrovčeky dubového lesa, viac je však bukových a smrekových lesov. Vzácne druhy rastlín sa vyskytujú predovšetkým v chránenej krajinnej oblasti Poľana, kde sa prelínajú suchomilné a teplomilné druhy s horskými a subalpínskymi druhmi. Medzi suchomilné patria kukučka vencová a dub cerový, medzi horské a subalpínske kamzičník rakúsky, mliečivec alpínsky, soldanelka uhorská, kýchavica biela. V okrese žijú najmä spoločenstvá živočíchov listnatého a ihličnatého lesa. Okrem bežných druhov sa tu vyskytujú i chránené druhy napr. salamandra škvrnitá, mlok vrchovský, mlok karpatský, bocian čierny, orol krikľavý, sokol lastovičiar a vydra riečna. V masíve Poľany žije vlk obyčajný, medveď hnedý, rys ostrovid, hlucháň obyčajný, ale najmä jeleň európsky. Popri chránenej krajinnej oblasti Poľana je sedem maloplošných chránených území, a to jedna národná prírodná pamiatka Vodopád Bystré, dve prírodné pamiatky CHO Kaľamárka (prírodný a morfologický výtvor andezitových brál) a geomorfologické výtvory v podobe trosiek andezitového prúdu pyroxenického andezitu na Melichovej skale, dve národné prírodné rezervácie Rohy a Zadná Poľana a dve prírodné rezervácie Pod Dudášom a Pstruša. Najstaršie osídlenie okresu je zo staršej doby bronzovej (1900 - 1500 rokov pred n.l.). Z tohto obdobia sa našiel krčiažtek s inkrustovanou výzdobou. Okolo 700 rokov pred n.l. bola osídlená lokalita Kaľamárka. Na Chrapkovej a Melichovej skale sa našlo hlinené cedidielko, čo svedčí o tom, že tu sídlil ľud lužických popolnicových polí. Okolo 400 rokov pred n.l. tu žili Kelti, po ktorých sa našiel železný meč s pošvou a opaskom. Z čias Veľkomoravskej ríše pochádza významný nález karolínskeho meča. Na Chrapkovej sa našli železné oradlá, strely s tuľajkou a krídelkami. Na Kaľamárke sa našli slovenské črepy. Osídlenie prebiehalo pravdepodobne už od 16. storočia, no prvé zmienky o ňom pochádzajú z 18. storočia. Kolonisti si zadovažovali pôdu klčovaním. Chovali hospodárske zvieratá, najmä ovce, čo dalo základ produkcie vlny a bryndziarstvu. V roku 1787 Ján Vagač, bývalý mäsiar zo Starej Turej, založil prvú bryndziareň na Slovensku a na začiatku 19. stor. boli už ovčiarske výrobky z okolia Detvy známe po celej monarchii.

Administratívna štruktúra

Od 13. stor. do r. 1848 podstatná časť územia dnešného okresu Detva bola vo Zvolenskej stolici a neskôr, až do roku 1922 patrila do Zvolenskej župy. Územie troch dnešných obcí Látky, Stará Huta a Horný Tisovník patrilo do Novohradskej stolice a neskôr do Novohradskej župy. Administratívnym členením v r. 1923 po vzniku ČSR bolo územie dnešného okresu Detva v troch okresoch. Obce Látky a Podkriváň pripadli okresu Lučenec, obce Stará Huta a Horný Tisovník na juhozápade Modrému Kameňu a zvyšná, väčšia časť územia sa stala súčasťou okresu Zvolen. Takéto rozdelenie územia okresu vydržalo až do r. 1948. Jediná zmena sa udiala roku 1939, keď juh Slovenska zabralo Maďarsko. Okresným mestom severnej časti pôvodného okresu Lučenec sa vtedy stala Lovinobaňa. V r. 1922 - 1928 patrili všetky spomínané okresy do Zvolenskej župy a v r. 1938 - 1945 do Pohronskej župy. Pri administratívnom členení v r. 1949, keď sa počet okresov Slovenska zvýšil zo 79 na 92, vo východnej časti pôvodného okresu Lučenec vznikol okres Poltár, kam sa dostala obec Látky, ktorá je dnes obcou okresu Detva. Ostatok územia okresu bol ako v r. 1923 -1939. Všetky štyri okresy, Poltár, Lučenec, Modrý Kameň a Zvolen patrili v r. 1949 - 1960 do Banskobystrického kraja. Pri správnom členení v r. 1960, keď sa počet okresov Slovenska znížil z 92 na 33, obce Látky a Podkriváň boli priradené k okresu Lučenec, zvyšok dnešného okresu Detva patril do Zvolenského okresu. Okresy Zvolen i Lučenec boli v r. 1960 - 1990 v Stredoslovenskom kraji. Novým územným členením v r. 1996 vznikol okres Detva.

Obyvate¾stvo

Podľa počtu obyvateľstva sa zaraďuje v rámci trinástich okresov kraja na 9. miesto a patrí medzi malé okresy Slovenska. Dosahuje len polovicu hodnoty pre priemerne veľký okres Slovenska. Hustotu zaľudnenia 74 obyvateľom na km2 takisto výrazne zaostáva za celoslovenským priemerom, no osídlenie je pomerne rovnomerné. Prirodzene, v roztratených sídlach v pohoriach žije podstatne menej ľudí ako v sústredených obciach pozdĺž hlavných dopravných ciest. Od r. 1869 až do r. 1991 počet obyvateľov miernym tempom rástlo, od r. 1991 však postupne klesá. V roku 1869 žilo v okrese 18735 obyvateľov, v roku 1921 23661, v r. 1950 28121, v r. 1991 34684, a v r. 1995 34104 obyvateľov. Podľa národnostného zloženia má okres 98,0 % obyvateľov slovenskej národnosti, 1,1 % rómskej, 0,6 % českej, 0,2 % maďarskej a zbytok tvorí 0,1 %. Okres Detva je na druhom mieste v kraji v percentuálnom zastúpení obyvateľov slovenskej národnosti. Podiel vysokoškolsky vzdelaného obyvateľstva je veľmi nízky. V okrese je 15 obcí, z toho 2 mestá.

Detva je sídelným okresným mestom a leží na južnom úpätí Poľany v panvovite rozšírenom území rieky Slatiny, vo východnej časti Zvolenskej kotliny. Je 53. najľudnatejším mestom na Slovensku. Prvá písomná zmienka o sídle pochádza z r. 1638, takže je jedným z najmladších slovenských miest. Vzniklo ako centrum rozptýleného osídlenia na lazoch. Detvianska laznícka oblasť je porovnateľná azda len s myjavskou kopaničiarskou oblasťou. Druhé mesto Hriňová leží severovýchodne od Detvy na hornom toku Slatiny vo Veporských vrchoch. Počtom obyvateľov je na 80. mieste medzi mestami Slovenska. Vznikla ako detviansky laz a osamostatnila sa v r. 1891. Vo vidieckych sídlach žije 30 % obyvateľov okresu, čo je výrazne pod hodnotou slovenského priemeru a svedčí o výraznej koncentrácii obyvateľov do dvoch miest okresu a tiež o tom, že nové administratívno-správne členenie prisúdilo mestám príliš malé zázemie. V rozmedzí od 200 do 499 obyvateľov má 5 obcí, 500 - 999 obyvateľov majú 4 obce, vyše 1000 obyvateľov majú 4 obce a viac ako 2000 obyvateľov nemá ani jedna vidiecka obec v okrese. Najstaršou obcou okresu je Vígľaš (1393), najmladšou obec Korytárky (1993)), najnižšie položená obec je Vígľaš 370 m n.m., najvyššie položená obec Látky 890 m n.m Najväčší kataster spravuje mesto Hriňová (12649 ha) a najmenší kataster má obec Slatinské Lazy (721 ha). Najväčší počet obyvateľov má obec Kriváň (1624 obyvateľov) a najmenší má obec Horný Tisovník (256 obyvateľov). Na lazoch ešte stoja zrubové domy s dvormi obostavanými do uhla, aby chránili usadlosti pred vetrom. Na lúkach sú jednopriestorové senníky s vysunutými strechami. Zameranie na chov dobytka a oviec určovalo zloženie stravy a odievania. Variant stredoslovenského typu ľudového odevu, tzv. detviansky, sa vzťahuje v širšom zmysle na územne veľkú oblasť, zhruba vymedzenú na západ obcou Železná Breznica, na sever Podkonice a Hiadeľ, na juh Nedelište, na juhozápad Pliešovce, v rámci ktorých sa delí na viaceré samostatné varianty. Viaceré súčasti odevu sú originálne - mužský klobúčik s viacradovou retiazkou, krátka košeľa, viazanie vytkávanej plachty na hlave ženy. V ľudovej drevorezbe sú charakteristické pre tento okres vyrezávané náhrobné a prícestné kríže zdobené reliéfnym polychrómovaným dekorom. Drevené črpáky sú zdobené architektonicky bohato členeným uchom. V hudobnom folklóre prevláda pastiersko-zbojnícka pieseň. Z tradičným tancov sú známe verbunk, káčerový tanec, hajduk, šatkový tanec, čardáš, medviedka a zajačí tanec. Od r. 1966 sa tu usporadúvajú každoročne regionálne Folklórne slávnosti pod Poľanou. V okrese sú vybudované obchody, obchodné domy a nákupné strediská, kúpaliská, štadióny, športové haly, ihriská, hotely, penzióny, verejné knižnice, kiná, kultúrne domy, školy, domovy dôchodcov a mnohé zariadenia.

Hospodárstvo

Priemysel okresu sa orientuje na strojársku výrobu. Najväčším a najvýznamnejším podnikom okresu PPS Group, a.s. v Detve. Podnik vcelku úspešne prekonal konverziu a v súčasnosti vyrába súčiastky a nápravy pre rôzne vozidlá. V Hriňovej sa v Hriňovských strojárňach, a.s. vyrábajú nápravy, prevodovky a agregáty pre poľnohospodárske stroje. Približne na tretine okresu sú lúky a pasienky. Na ornej pôde sa pestujú najmä zemiaky konzumné neskoré, jačmeň ozimný, raž ozimná, pšenica mäkká ozimná, ovos, kukurica na zrno, repka olejka, ľan a na juhu ďatelina. V poľnohospodárskej výrobe bol v okrese Detva po roku 1990 zaznamenaný výrazný pokles. Znížil sa objem rastlinnej a živočíšnej produkcie. V dôsledku rýchlejšieho rastu cien vstupov, ako aj cien poľnohospodárskych produktov, podstatného zníženia dotácií, chaotickej transformácie poľnohospodárskych družstiev, zhoršenia odbytu poľnohospodárskej produkcie a celkového zhoršenia finančného toku sa výrazne obmedzili intenzifikačné vstupy do výroby. Došlo k zníženiu intenzity výroby a rastu nákladov, čo sa v konečnom dôsledku prejavilo v ekonomických výsledkoch poľnohospodárskych firiem výraznou stratovosťou. Okres, najmä jeho južná časť má pomerne dobré podmienky pre poľnohospodárstvo. V živočíšnej výrobe prevláda chov hovädzieho dobytka a oviec. Okres síce v rámci kraja zaujíma centrálnu polohu, no jeho prepojenosť s jednotlivými časťami je väčšinou nepriama. Najvýhodnejšie položené sú centrálne časti okresu pri rieke Slatina, popri ktorej vedie spojnica Zvolenskej a Juhoslovenskej kotliny. Najväčším turistickým lákadlom okresu je Poľana. Poskytuje dobré možnosti na rekreáciu rovnako v zimných, ako i v letných mesiacoch. V lete je to turistika a v zime lyžovanie v novovybudovanom rekreačnom stredisku na svahoch Poľany. Pôvodné lazy dnes zväčša slúžia chalupárom. V obci Vígľaš nad brehom Slatiny pútajú pozornosť zrúcaniny Vígľašského hradu.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia