Ústredný portál verejnej správy

Výkon verejnej moci (orgány verejnej moci)

Najčastejšie otázky a odpovede spájané s výkonom elektronickej verejnej moci.
  1. Čo znamená „výkon verejnej moci elektronicky“ v zmysle zákona č. 305/2013 Z. z. o eGovernmente?
  2. Kto je orgánom verejnej moci? 
  3. Sú školy orgány verejnej moci?
  4. Koľko elektronických schránok má orgán verejnej moci, ak má zároveň v iných činnostiach iné postavenie?
  5. Ak má orgán verejnej moci viacero „pobočiek“ (napr. Sociálna poisťovňa), je potrebné zriaďovať im elektronické schránky ako organizačným zložkám?
  6. Sú súkromné zdravotné poisťovne povinnými osobami podľa zákona o eGovernmente?
  7. Môžem využiť svoju elektronickú podateľňu alebo musím použiť modul centrálnej podateľne ÚPVS?
  8. Potrebujeme mať (ako orgán verejnej moci) vlastnú elektronickú podateľňu, keď máme elektronickú schránku?
  9. Na čo využijem zaručenú konverziu dokumentu?
  10. Je orgán verejnej moci povinný zverejňovať na Centrálnej elektronickej úradnej tabuli?
  11. Zobrazujú sa pri podpise kvalifikovaným elektronickým podpisom s mandátnym certifikátom osobné údaje fyzickej osoby (rodné číslo a bydlisko), ktorá koná za orgán verejnej moci?
  12. Ako vybaviť kvalifikovaný certifikát k elektronickej pečati v prípade, že orgán verejnej moci bude využívať iba všeobecné formuláre dostupné v elektronickej schránke?
  13. Akou formou môžu orgány verejnej moci komunikovať so zahraničnými právnickými a fyzickými osobami, ktoré na Slovensku nemajú sídlo alebo miesto podnikania?
  14. Prečo sa nezobrazujú viacnásobne vnorené podpisy a jednotlivé dokumenty z viacnásobne vnorených podpisov? Prečo sa po stiahnutí nepodpísaného obsahu stiahne ASiC súbor a nerozbalí sa jeho obsah?
  15. Aký formát musia mať úradné dokumenty, aby sa bezproblémovo zobrazovali? 
  16. V akom formáte musí byť príloha, aby ju Centrálna elektronická podateľňa vyhodnotila za správnu?
  17. Musia orgány verejnej moci využívať elektronické schránky aj na internú komunikáciu, prípadne komunikáciu medzi sebou?
  18. Ako má orgán verejnej moci postupovať v prípade, že v overení autorizácie prílohy je autorizácia označená ako neplatná?
  19. Aké prípony majú elektronicky podpísané súbory?
  20. Aké formáty elektronických podpisov musia orgány verejnej moci prijímať a vytvárať?
  21. Ako zistím, či je súbor elektronický podpísaný?
  22. Ako môžem otvoriť elektronicky podpísané dokumenty?
  23. Ako sa elektronicky podpisujú úradné dokumenty?
  24. Existuje služba, ktorá zabezpečí, aby bola doložka právoplatnosti a vykonateľnosti neoddeliteľne spojená s úradným dokumentom?
  25. Môže orgán verejnej moci vytvoriť obdobný formulár nahrádzajúci Všeobecnú agendu so základnými údajmi a ostatné informácie by vložil do elektronicky podpísaného PDF dokumentu?
  26. Čo je povinnou súčasťou elektronického formulára pred zaregistrovaním a schválením v module elektronických formulárov?
  27. Aké sú štandardné parametre fontu pre transformáciu elektronického formulára do PDF a pre korektné vyhotovenie (tlač) listinného rovnopisu?
  28. Z akého dôvodu sa podpis vyhodnocuje ako „neoveriteľný" a ktoré overenie je platné?
  29. Musí sa elektronická správa odoslaná cez ÚPVS vždy úspešne doručiť?
  30. Pre ktoré typy správ dostaneme úplný výsledok overenia podpisov?
  31. Ako je možné získať kvalifikovanú časovú pečiatku?
  32. Prečo sa v schránke nezobrazí obsah elektronického úradného dokumentu?
  33. Ako otvoriť súbor bez prípony, ktorý sa nachádza v ASiC alebo v elektronickej správe?

1. Čo znamená výkon verejnej moci elektronicky v zmysle zákona č. 305/2013 Z. z. o eGovernmente?

Zákon č. 305/2013 Z. z. zákon o eGovernmente  (ďalej len „zákon o eGovernmente“) definuje výkon verejnej moci ako konanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach osôb. Zjednodušene ide o také postupy (činnosti), kde je jasný vzťah nadradeného a podradeného účastníka. Teda nie je otázkou, či je niekto orgánom verejnej moci, ale či v danom konaní vystupuje v tomto postavení.

Príkladom môžu byť konania podľa Stavebného zákona, v ktorých obec vystupuje ako stavebný úrad. Ak je výsledkom jej konania napríklad územnoplánovacia dokumentácia, obec nevystupuje ako nadradený účastník, nemá postavenie orgánu verejnej moci, a teda nemá povinnosť postupovať podľa zákona o eGovernmente. Naopak, ak je výsledkom konania napr. rozhodnutie o umiestnení stavby (individuálny právny akt ukladajúci právo či povinnosť konkrétnej osobe), v tomto prípade obec vystupuje ako orgán verejnej moci a má povinnosť postupovať podľa zákona o eGovernmente. 

2. Kto je orgánom verejnej moci?

Ucelený zoznam orgánov verejnej moci neexistuje, ale platí, že postavenie orgánu verejnej moci majú:

  • štátne orgány (ministerstvá, úrady), 
  • obce a mestá, VÚC (ich orgány), 
  • verejnoprávne inštitúcie (Sociálna poisťovňa, školy, zdravotné poisťovne), 
  • niektoré fyzické osoby (notári, exekútori) a právnické osoby (profesijné komory). 

Štátne orgány 

  • Ústredné a ostatné ústredné orgány štátnej správy, súdy, prokuratúra, Národná rada SR, výbory NR SR.

Obce/Mestá/VÚC

  •  Orgány, ktoré vykonávajú prenesený výkon štátnej správy (matričné veci, stavebné konanie).
  •  Orgány, ktoré vykonávajú originálne kompetencie (miestne dane).

Verejnoprávne inštitúcie

  • Škola rozhoduje o prijatí a neprijatí študenta na štúdium, a teda má povinnosť postupovať podľa zákona o eGovernmente.
  • Sociálna poisťovňa priznáva poskytnutie sociálnej dávky, a teda má povinnosť postupovať podľa zákona o eGovernmente.  
  • RTVS nerozhoduje v žiadnom postupe, a teda nie je povinnou postupovať podľa zákona o eGovernmente.

Fyzická osoba 

Celý výkon notárskej a exekútorskej činnosti je zákonom (exekučný a notársky poriadok) stanovený ako výkon verejnej moci, a teda notári a exekútori sú povinní postupovať podľa zákona o eGovernmente.

Právnická osoba 

Komory (notárska, exekútorská, advokátska, lekárska, zdravotnícka) rozhodujú o pridelení „licencií“ na základe zákonom stanovených podmienok (napr. exekučný a notársky poriadok), a teda sú povinné postupovať podľa zákona o eGovernmente.

Viac informácií nájdete aj v článku Orgány verejnej moci...

3. Sú školy orgány verejnej moci?

Školy sú orgánmi verejnej moci. Zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve zveruje a rozdeľuje právomoci v oblasti výkonu štátnej správy v školstve medzi niekoľko osôb vrátane riaditeľa školy. Školy sú orgánmi verejnej moci v rozsahu, v ktorom vykonávajú prenesenú štátnu správu zverenú im zákonom.

V prípade škôl s právnou subjektivitou (škola má samostatné IČO odlišné od zriaďovateľa) odporúčame, aby mala škola zriadenú svoju vlastnú elektronickú schránku. Štatutárom je v tomto prípade riaditeľ školy.

V prípade škôl bez právnej subjektivity (škola nemá samostatné IČO) odporúčame aplikovať ustanovenie § 12 ods. 6 zákona č. 305/2013 Z. z. o eGovernmente, a teda elektronickú schránku školy zriadiť ako elektronickú schránku organizačnej zložky. V prípade zriadenia elektronickej schránky školy ako elektronickej schránky organizačnej zložky, má do schránky automatický prístup štatutár (starosta obce či primátor mesta). Štatutár požiada o zriadenie elektronickej schránky organizačnej zložky a v žiadosti riaditeľovi školy udelí do schránky prístup.

Ak zriaďovateľ škole vlastnú schránku nezriadi, má možnosť vytvoriť si vo svojej schránke podpriečinok, do ktorého bude mať riaditeľ prístup.

V súvislosti s elektronickou schránkou dávame do pozornosti § 11, § 12 nasl. zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Govermente, ktoré hovoria o zriadení elektronickej schránky. Ďalšie informácie nájdete na portáli www.slovensko.sk, kde sú uverejnené aj príslušné formuláre – žiadosť na zriadenie elektronickej schránky, ako aj žiadosť o udelenie oprávnenia na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou.

Najčastejšie otázky a odpovede týkajúce sa škôl a školských zariadení

4. Koľko elektronických schránok má orgán verejnej moci, ak má zároveň v iných činnostiach iné právne postavenie?

Každému je možné zriadiť len jednu elektronickú schránku pre jedno právne postavenie. Ak je majiteľ elektronickej schránky súčasne vo viacerých právnych postaveniach, mal by mať zriadenú elektronickú schránku pre každé z týchto právnych postavení.

Poznámka: Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby nemá kompetencie posudzovať, či niekto má alebo nemá postavenie orgánu verejnej moci. K nahláseniu údajov na účely zriadenia elektronickej schránky orgánu verejnej moci je potrebné požiadať cez formulár v zmysle vyhlášky č. 8/2014 Z. z.

Ak je orgán verejnej moci: 

  • štátny orgán/obec/mesto/VÚC, zriaďuje sa mu len jedna elektronická schránka,
  • verejnoprávna inštitúcia, zriaďujú sa jej dve elektronické schránky, jedna ako orgánu verejnej moci a druhá ako právnickej osobe,
  • fyzická osoba, zriaďujú sa jej dve elektronické schránky, jedna ako orgánu verejnej moci a druhá ako fyzickej osobe. 

Príklady:

Štátny orgán/obec/mesto/VÚC

Ministerstvo financií SR (MF SR) je orgánom verejnej moci v konaní, v ktorom vykonáva finančnú kontrolu podľa zákona o finančnej kontrole, zároveň je však jeho služobný úrad v postavení zamestnávateľa, podľa zákona o štátnej službe. V tomto prípade je MF SR zriadená jedna elektronická schránka ako orgánu verejnej moci a aj keď je v pozícii zamestnávateľa, doručuje sa mu do tejto elektronickej schránky, pričom preňho platia úložné lehoty, ako keby aj v postavení zamestnávateľa bol orgánom verejnej moci.

Verejnoprávna inštitúcia (školy, zdravotné poisťovne, Sociálna poisťovňa)

Verejnoprávnym inštitúciám s vlastnou právnou subjektivitou sa v súčasnosti zriaďujú dve elektronické schránky ako:

  • orgán verejnej moci,
  • právnická osoba.

Elektronické schránky zriadené verejnoprávnym inštitúciám pre ich právne postavenie orgánov verejnej moci sú aktivované na doručovanie prvým prihlásením sa do schránky, najneskôr však na desiaty deň od dňa zriadenia. Na desiaty deň po zriadení elektronickej schránky bude orgán verejnej moci sprístupnený v sekcii „Nájsť službu“ a bude mu priradená služba „Všeobecnej agendy“, prostredníctvom ktorej majú fyzické alebo právnické osoby možnosť zasielať podania, akými sú napr. žiadosť, sťažnosť, stanovisko a pod.

Elektronická schránka zriadená verejnoprávnej inštitúcii pre jej právne postavenie právnickej osoby slúži na doručovanie výstupov z konaní zo strany iných orgánov verejnej moci, ak ide o činnosti v ktorých je právnickou osobou (napr. ako zamestnávateľ). Elektronická schránka právnickej osoby nezapísanej v Obchodnom registri SR, bude na doručovanie automaticky aktivovaná 1. 5. 2018.

5. Ak má orgán verejnej moci viacero „pobočiek“ (napr. Sociálna poisťovňa), je potrebné zriaďovať im elektronické schránky ako organizačným zložkám?

Je na zvážení orgánu verejnej moci, či považuje zriadenie elektronických schránok pre svoje pobočky za potrebné. Je však nevyhnutné, aby povinné osoby v konaniach, v ktorých vykonáva verejnú moc priamo pobočka orgánu verejnej moci, mali umožnené doručovať aj takejto organizačnej zložke. Ak má napr. Sociálna poisťovňa ako orgán verejnej moci len jednu elektronickú schránku a zabezpečí distribúciu podaní, ktoré sú smerované na jej pobočky, tak je účel zákona naplnený a nie je potrebné, aby každá pobočka Sociálnej poisťovne mala svoju vlastnú elektronickú schránku.

Uvedený postup platí rovnako aj pre Generálnu prokuratúru, Policajný zbor, úrady práce, daňové úrady na úrovni krajov a okresov, prípadne ak jeden zriaďovateľ má vo svojej pôsobnosti viacero škôl.

6. Sú súkromné zdravotné poisťovne povinnými osobami podľa zákona o eGovernmente?

Sú nimi v rozsahu, v akom vykonávajú verejnú moc, napríklad zákonné kompetencie a rozhodovanie o právach a povinnostiach osôb v oblasti verejného zdravotného poistenia. V ostatných veciach nie sú orgánmi verejnej moci, ale iba bežnými právnickými osobami, povinnosti, ktoré sa na nich v zmysle zákona vzťahujú, sú limitované (napr. automatická aktivácia elektronickej schránky na doručovanie, potrebné obstaranie eID kariet pre prístup do nich a pod.).

7. Môžem využiť svoju elektronickú podateľňu alebo musím použiť modul centrálnej podateľne ÚPVS?

Funkcionalitu elektronickej podateľne môže orgán verejnej moci zabezpečovať sám tak, že v rámci svojho systému implementuje systém elektronickej podateľne a prepojí ho na spracovanie správ doručovaných do jeho elektronickej schránky.

Orgán verejnej moci však môže využiť aj funkcionalitu modulu centrálnej elektronickej podateľne ÚPVS, ktorá zabezpečí spracovanie správ doručovaných do jeho elektronickej schránky v súlade s požiadavkami zákona „v mene“ príslušného orgánu verejnej moci, pričom je na samotnom orgáne verejnej moci, ktorý spôsob si vyberie, tieto možnosti sa však vylučujú.

8. Potrebujeme mať (ako orgán verejnej moci) vlastnú elektronickú podateľňu, keď máme elektronickú schránku?

Elektronická podateľňa a elektronická schránka sú dve odlišné veci. Elektronická schránka je niečo ako poštová schránka, do ktorej poštár vhadzuje poštu. Elektronická schránka však ďalej poštu nespracováva – na to slúži práve elektronická podateľňa, ktorá vytvára doručenky pre podania adresované orgánu verejnej moci, a zároveň je vstupom do systému registratúr a ďalšieho spracovania v procesoch príslušného úradu.

V súčasnosti sa môže orgán verejnej moci sám rozhodnúť, či si vybuduje vlastnú podateľňu alebo bude využívať centrálnu elektronickú podateľňu, pričom obe z týchto riešení si vyžadujú určité finančné náklady a ľudské zdroje. Zároveň upozorňujeme, že novela zákona o e-Governmente č. 238/2017 Z. z. zaviedla od 1. novembra 2017 prechodné obdobie, v ktorom môžu orgány verejnej moci používať vlastné elektronické podateľne a prispôsobiť informačné systémy na povinné používanie modulu centrálnej elektronickej podateľne (po 31.decembri 2020). Použitie výnimiek podľa § 10 ods. 13 a 14 zákona o e-Governmente je možné aplikovať aj počas plynutia prechodného obdobia.

9. Na čo využijem zaručenú konverziu dokumentu?

Zaručená konverzia je technický postup, pri ktorom sa obsah pôvodného dokumentu transformuje z pôvodného dokumentu do novovzniknutého dokumentu v inej podobe (z listinnej do elektronickej alebo naopak), ktorý je možné využiť na rovnaké právne účely ako pôvodný dokument.

S dokumentom skonvertovaným podľa zákona o eGovernmente možno plnohodnotne nakladať ako s dokumentom v pôvodnej podobe, vďaka čomu sa napr. výrazne zvyšuje rýchlosť komunikácie, nároky na priestory pri archivácii, rýchlosť dostupnosti dokumentov a podobne. Nie je to bežný scan alebo tlač, účelom tohto postupu je najmä možnosť použiť dokument v transformovanej podobe pri elektronickej komunikácii s orgánmi verejnej moci, pričom k tomu existujú garancie obdobne ako pri úradnom osvedčovaní podpisu.

10. Je orgán verejnej moci povinný zverejňovať na Centrálnej elektronickej úradnej tabuli?

Povinnosť orgánu verejnej moci používať Centrálnu úradnú elektronickú tabuľu (CUET) platí vo všeobecnosti od 1. 11. 2016. Podľa zákona o eGovernmente sú orgány verejnej moci (aj obce) povinné na výkon verejnej moci používať spoločné moduly, pričom riešenie CUET je súčasťou modulu podľa § 10 odseku 3 písm. f).
Inými slovami, ak má orgán verejnej moci integráciu na spoločné moduly ÚPVS, mal by mať sprístupnenú funkcionalitu na zverejňovanie na CUET.

V súčasnosti je orgán verejnej moci povinný zverejňovať na CUET jedna k jednej všetko to, čo na fyzickú úradnú tabuľu. 

Od 1.1.2018 má povinnosť zverejňovať na elektronickej úradnej tabuli aj Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb všetko, čo zverejňuje vo vestníku. Zverejnenie má informatívny charakter.

11. Zobrazujú sa pri podpise kvalifikovaným elektronickým podpisom s mandátnym certifikátom osobné údaje fyzickej osoby (rodné číslo a bydlisko), ktorá koná za orgán verejnej moci?

Podľa § 8 a § 9 zákona č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách mandátny certifikát vydávaný fyzickej osobe oprávnenej konať za orgán verejnej moci neobsahuje údaje ako rodné číslo fyzickej osoby alebo jej bydlisko.
Povinnými atribútmi sú meno a priezvisko  oprávnenej osoby a identifikačné číslo dokladu (občiansky preukaz alebo iný doklad, napr. služobný preukaz). Povinné údaje oprávnenej osoby sa potom zobrazujú a sú sprístupnené aj v prostredí elektronickej schránky na ústrednom portáli verejnej správy.

12. Ako vybaviť kvalifikovaný certifikát k elektronickej pečati v prípade, že orgán verejnej moci bude využívať iba všeobecné formuláre dostupné v elektronickej schránke?

Kvalifikovanú elektronickú pečať je možné na ÚPVS vytvárať pomocou kľúčového páru v HSM module ÚPVS nasledovnými spôsobmi: integráciou na centrálnu elektronickú podateľňu (CEP) alebo na portáli slovensko.sk v konštruktore správy v elektronickej schránke OVM pomocou tlačidla „Zapečatiť“. Návod na využívanie kvalifikovanej elektronickej pečate v konštruktore správy je zverejnený na portáli slovensko.sk pod názvom Spoločná autorizácia elektronických dokumentov orgánmi verejnej moci na portáli slovensko.sk". Autorizovať elektronické dokumenty kvalifikovanou elektronickou pečaťou je možné aj prostredníctvom vlastného externého certifikovaného zariadenia (čipová karta, USB kľúč a pod., t. j. nie v HSM module ÚPVS). Tieto produkty poskytujú jednotliví kvalifikovaní poskytovatelia dôveryhodných služieb. Zoznam poskytovateľov zverejňuje Národný bezpečnostný úrad. 

13. Akou formou môžu orgány verejnej moci komunikovať so zahraničnými právnickými a fyzickými osobami, ktoré na Slovensku nemajú sídlo alebo miesto podnikania?

V zmysle zákona o e-Governmente je miestom na elektronické doručovanie aktivovaná elektronická schránka. Zahraničná fyzická alebo právnická osoba má možnosť požiadať si o zriadenie elektronickej schránky. Povinnou náležitosťou žiadostí o zriadenie schránok pre zahraničné subjekty sú atribúty ako názov a adresa sídla právnickej osoby a jej identifikátor (za identifikátor sa v tomto prípade považuje podľa § 3 písm. n) bod 3 zákona o e-Governmente identifikačné číslo organizácie alebo obdobné číslo alebo iný identifikátor, ktorý je jej pridelený alebo určený na účely jednoznačnej identifikácie podľa právneho poriadku štátu, v ktorom má sídlo alebo miesto podnikania) a identifikátor fyzickej osoby (za identifikátor sa podľa § 3 písm. n) bod 1 zákona o e-Governmente považuje obdobné číslo ako rodné číslo alebo identifikátor, ktorý je fyzickej osobe pridelený na účely jednoznačnej identifikácie podľa právneho poriadku štátu, ktorého je fyzická osoba občanom v spojení s menom a priezviskom).

V prípade, že sa na portál slovensko.sk prihlási zahraničná osoba cez eIDAS Node (momentálne je takéto prihlásenie dostupné len pre fyzické osoby s nemeckým občianskym preukazom alebo dokladom o pobyte cudzinca žijúceho v Nemecku), údaje o takejto osobe sa pri prvom prihlásení zapíšu z eIDAS Node do IAM a vytvorí sa jej elektronická schránka. Elektronická schránka nie je automaticky aktivovaná na doručovanie, ale zahraničná osoba si ju môže aktivovať sama.

Ak zahraničná fyzická alebo právnická osoba elektronickú schránku na portáli slovensko.sk zriadenú a aktivovanú na doručovanie nemá, úradné rozhodnutia jej treba doručiť listinným spôsobom.

14. Prečo sa nezobrazujú viacnásobne vnorené podpisy a jednotlivé dokumenty z viacnásobne vnorených podpisov? Prečo sa po stiahnutí nepodpísaného obsahu
stiahne ASiC súbor a nerozbalí sa jeho obsah?

Centrálna elektronická podateľňa neumožňuje automatizovane overovať a teda ani zobrazovať podpisy a objekty nachádzajúce sa vo vnútri jednotlivých externe podpísaných dátových objektov (takzvané vnorené podpisy alebo vnorené podpisové kontajnery). 

Centrálna elektronická podateľňa podporuje vytváranie a overovanie podpisov pre formáty, ktoré sú uvedené v dokumentácii Centrálnej elektronickej podateľne

V prostredí elektronickej schránky je možné funkciou "Overiť podpisy" zobraziť väzby medzi podpismi a podpísanými dokumentami, vrátane viacnásobných podpisov. Pre viacnásobne vnorené podpisy a kontajnery je potrebné manuálne stiahnutie súboru z podpisového kontajnera a jeho následné manuálne overenie cez službu overenia, prípadne manuálne rozbalenie. 

Napríklad v prípade potreby rozbalenia vnoreného ASiC nachádzajúceho sa vo vnútri ASiC je potrebné tento vnorený ASiC stiahnuť a rozbaliť napríklad priložením do prílohy v konštruktore správy, prípadne použitím aplikácie ako je napríklad D.Viewer. 

V prípade PDF súborov, ktoré sú len priamo podpísané podpisom PAdES, sa v prostredí ÚPVS umožňuje stiahnuť PDF súbor ako celok, nie je teda poskytovaná možnosť rozbaliť PDF súbor do podoby jednotlivých verzií PDF súboru, v akej bol podpisovaný. Na účel získania konkrétnej podoby PDF súboru podpísanej konkrétnym podpisom (t.j. PDF bez informácií pridanými s ďalšími podpismi alebo úpravami PDF súboru) odporúčame používať špecifické aplikácie, ako je napríklad Adobe Reader. 

15. Aký formát musia mať úradné dokumenty, aby sa bezproblémovo zobrazovali?

Dokumenty musia spĺňať požiadavky v zmysle štandardov, ktoré sú súčasťou Výnosu Ministerstva financií SR č. 55/2014 Z. z. o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy (výnos o štandardoch ISVS).

16. V akom formáte musí byť príloha, aby ju Centrálna elektronická podateľňa vyhodnotila za správnu?

V zmysle Výnosu č. 55/2014 Z. z. o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy povinné osoby pre odosielanie alebo zverejňovanie textových súborov používajú najmä formát PDF, ak sa od adresáta nevyžaduje ďalšia úprava tohto súboru a tiež v prípade, ak je súčasťou textového súboru aj grafika. 

Všetky prílohy úradných rozhodnutí, ktoré sú vo formáte PDF a sú podpísané elektronickým podpisom alebo opatrené elektronickou pečaťou, musia byť podľa výnosu o štandardoch ISVS vo formáte PDF/A-1 alebo PDF/A-2. Tak sa zabezpečí, že sa budú správne zobrazovať. 

Do 30. júna 2017 bola v Centrálnej elektronickej podateľni podmieňovaná platnosť autorizácie vo formátoch XAdES_ZEP a ZEPf validnosťnou podpísaných PDF súborov voči formátu PDF/A-1a v proprietárnom validátore používajúcom špecifické posudzovanie validnosti, ktorý aj niektoré validné PDF/A súbory označuje za nevalidné, v dôsledku čoho mohla byť platná autorizácia vyhodnotená ako neplatná. Od 1. júla 2017 validácia PDF súborov nemá v centrálnej elektronickej podateľni vplyv na platnosť autorizácie a tento validátor sa v centrálnej elektronickej podateľni používa iba pre informatívne účely. Podpora pre referenčný validátor VeraPDF sa v centrálnej elektronickej podateľni pripravuje.

Príklad z praxe, ktorý môže nastať:

V prípade zobrazenia technických informácií vo výsledku overenia podpisu môže používateľov zmiasť informácia o neplatnosti validácie objektu, t.j. validácie formátu podpísaného dokumentu voči ich špecifikácii. Výsledok validácie objektu však nemá žiaden vplyv na platnosť autorizácie a nemusí byť presný vzhľadom na špecifické používané validátory. Podstatná pre platnosť autorizácie je informácia o platnosti podpisu. Podľa účinného Výnosu o štandardoch pre ISVS č. 55/2014 z.Z., je verejná správa povinná akceptovať podpísané PDF súbory aj v iných verziách než je PDF/A-1a. To znamená, že pokiaľ sa vám vo výsledku overenia podpisu objekt v časti výsledku validácie objektu zobrazuje ako neplatný, nemá to vplyv na platnosť autorizácie. Centrálna elektronická podateľňa vykonáva informatívne validácie len niektorých formátov súborov a len pri niektorých formátoch podpisov. Podrobnosti sú uvedené v dokumentácii Centrálnej elektronickej podateľne."  

17. Musia orgány verejnej moci využívať elektronické schránky aj na internú komunikáciu, prípadne komunikáciu medzi sebou?

Orgán verejnej moci môže na komunikáciu s iným orgánom verejnej moci (ak ani jeden z nich nie je v postavení účastníka konania) využívať modul procesnej integrácie a integrácie údajov ÚPVS (po jeho plnom sprevádzkovaní) alebo priamy elektronický kontakt; rovnako tak môže používať aj automatické funkcie informačných systémov, ako napr. prístupy do príslušných registrov atď. Nesmie však ísť o prípady elektronického doručovania podaní a rozhodnutí, kde je povinnosť používania elektronických schránok – teda napríklad o prípad, keď je orgán verejnej moci účastníkom konania vedeného iným orgánom verejnej moci.

18. Ako má orgán verejnej moci postupovať v prípade, že v overení autorizácie prílohy je autorizácia označená ako neplatná?

Ústredný portál verejnej správy v niektorých prípadoch vyhodnocuje autorizáciu v súboroch ZEPf (.zep) a XAdES_ZEP (.xzep), ktoré by sa v zmysle legislatívy účinnej od 15. októbra 2015 obvykle nemali vytvárať, ako neplatnú. 

Ide napríklad o prípady, ak je autorizovaný elektronický dokument v inom formáte ako je:
- .pdf, rtf, .txt, .png, .xml, tiff, .odt, ktoré boli do 14. októbra 2015 predpísané v prílohe č. 2 Vyhlášky NBÚ č. 136/2009 Z.z.,
- .pdf (PDF/A-1, PDF/A-2, PDF 1.3 - 1.7), .txt, .png, .xml (XMLDataContainer), ktoré sú od 15. októbra 2015 podrobne predpísané v § 57a
  písm. a) až d) Výnosu č. 55/2014 Z. z. o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy
- alebo ak ÚPVS elektronický dokument vyhodnotí ako nevalidný podľa špecifikácie daného formátu.

Aktuálne informácie o akceptovaných formátoch sú uvedené v dokumentácii centrálnej elektronickej podateľne.

Príkladom je autorizácia vyhodnotená ako neplatná s kódom výsledku overenia č. 110. V týchto prípadoch je potrebné na overenie autorizácie použiť niektorý z dostupných certifikovaných produktov namiesto služby overenia autorizácie na ÚPVS.

Od 1. júla 2017 bola na portáli slovensko.sk odstránená nekompatibilita pri vyhodnocovaní platnosti autorizácie elektronických dokumentov, ktoré sú vo formátoch PDF/A-1, PDF 1.3 a PDF 1.4 (.pdf) podpísané v súboroch ZEPf (.zep) alebo XAdES_ZEP (.xzep). Do 30. júna 2017 bola autorizácia elektronických dokumentov vo formátoch PDF/A-1, PDF 1.3 a PDF 1.4 v súboroch ZEPf (.zep) a XAdES_ZEP (.xzep) na ÚPVS vyhodnocovaná ako neplatná s kódom výsledku overenia č. 2104 a 2105 v prípade, že autorizovaný dokument bol vyhodnotený ako nevalidný podľa špecifikácie PDF/A-1a. 

Zosúladenie ÚPVS s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 a s technickými špecifikáciami elektronických podpisov podľa Vykonávacieho rozhodnutia Komisie (EÚ) 2015/1506 bude zrealizované v najbližších mesiacoch.

Príklady výsledkov overenia autorizácie: 

Prípad č. 1:

Kod 110

"Popis stavu overenia autorizácie: Neplatná" 
"Kód výsledku overenia: 110"
"Popis výsledku overenia: Neúspešná validácia podpísaných dátových objektov."

Prípad č. 2: 

"Popis stavu overenia autorizácie: Neplatná" 
"Kód výsledku overenia: 2105"
"Popis výsledku overenia: Chyba pri vyhodnocovaní súladu so špecifikáciou PDF/A-1."

19. Aké prípony majú elektronicky podpísané súbory (.asice, .xzep, .pdf, ...)? 

Súbory obsahujúce elektronické podpisy alebo pečate môžu v názve súboru používať rôzne prípony, avšak samotná prípona súboru nijako negarantuje, že súbor je skutočne podpísaný. 

Pre zistenie, či je súbor podpísaný platným kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou, je potrebné využiť službu overenia podpisov. Pre informatívne overenie je k dispozícii služba na slovensko.sk.

V prípade súborov obsahujúcich elektronické podpisy môže ísť o:

  • podpisové kontajnery, ktoré obvykle obsahujú samostatné elektronické dokumenty a samostatné podpisy alebo pečate
  • podpisy obsahujúce nimi podpisované dokumenty ako svoju súčasť
  • podpisované elektronické dokumenty, ktoré obsahujú podpisy ako svoju súčasť
Podpisové kontajnery vytvorené v súlade s platnou legislatívou účinnou od 1. júla 2016 - Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) č. 2015/1506:
  • podpisové kontajnery ASiC-E používajú prípony: .asice, .sce, .zip
  • podpisové kontajnery ASiC-S používajú prípony: asics, .scs, .zip 

Podpisové kontajnery vytvorené na základe slovenských pravidiel účinných do 30. júna 2016 alebo po tomto dátume v prípade vzájomnej dohody všetkých strán príslušnej komunikácie:

  • podpisové kontajnery ZEPf obvykle používajú príponu: .zep
  • podpisové kontajnery a podpisy XAdES_ZEP používajú obvykle prípony: .xzep, .zepx (nesprávne sa niekedy používa prípona .xml alebo .zep)

Elektronické dokumenty, ktoré obsahujú podpisy ako svoju súčasť: 

  • PDF súbory obsahujúce podpis PAdES používajú príponu: .pdf 
  • XML súbory obsahujúce podpis XAdES enveloped používajú príponu: .xml (alebo inú) (Tieto podpisy nie sú v súčasnosti v Centrálnej elektronickej podateľni podporované.) 

Elektronické podpisy, ktoré obsahujú nimi podpisované elektronické dokumenty ako svoju súčasť: (Tieto podpisy nie sú v súčasnosti v Centrálnej elektronickej podateľni podporované.)

  • podpisy CAdES (enveloping) používajú príponu: .p7m
  • podpisy XAdES enveloping používajú príponu: .xml

Elektronické podpisy oddelené od podpísaných elektronických dokumentov

  • podpisy CAdES "detached" používajú príponu: .p7s
  • podpisy XAdES "detached" používajú príponu: .xml

Časové pečiatky oddelené od elektronických dokumentov na ktoré sa vzťahujú

  • používajú príponu: .tst

Elektronické dokumenty, ktoré sú podpísané alebo zapečatené v podpisových kontajneroch alebo v elektronických podpisoch, môžu mať rôzne formáty, napríklad .pdf, .txt, .png. Orgány verejnej moci sú povinné prijímať a vytvárať formáty elektronických dokumentov predpísané vo Výnose č. 55/2014 Z.z. o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy SR. 

Overovanie elektronických podpisov a pečatí XAdES enveloping (.xml), XAdES enveloped (.xml), CAdES enveloping (.p7m) a samostatných časových pečiatok dokumentov (.tst) nie sú na ÚPVS v súčasnosti plne podporované. 

Pre tieto formáty je preto potrebné použiť inú službu overenia podpisov. Podpisy "detached" oddelené od podpísaných dokumentov (.p7s, .xml) je možné na ÚPVS v súčasnosti spracúvať a  overovať len v podpisovom kontajneri. 

Podrobnosti o podporovaných formátoch podpisov na ÚPVS môžete nájsť v dokumentácii funkčnosti centrálnej elektronickej podateľne.

20. Aké formáty elektronických podpisov musia orgány verejnej moci prijímať a vytvárať? 

Povinné formáty kvalifikovaných elektronických podpisov a pečatí ako aj povinné formáty podpisových kontajnerov sú uvedené v osobitnom dokumente NBÚ a vyplývajú z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 a z Vykonávacieho rozhodnutia Komisie (EÚ) č. 2015/1506. Ide o formáty XAdES, CAdES, PAdES a ASiC, ktorých obvyklé prípony sú uvedené v predošlej otázke. 

Pred nadobudnutím účinnosti tejto legislatívy boli v Slovenskej republike definované aj formáty XAdES_ZEP (.xzep, .zepx) a ZEPf (.zep), ktoré boli informatívne uvedené aj v štandardoch NBÚ účinných do 30.6.2016. V zmysle stanoviska NBÚ [.pdf, 383.6 kB], formát XAdES_ZEP (.xzep, .zepx) po tomto dátume nie sú orgány verejnej moci povinné prijímať, nakoľko tento formát má požiadavky nad rámec požiadaviek prílohy Vykonávacieho rozhodnutia Komisie (EÚ) č. 2015/1506. Z formátu ZEPf (.zep) sú orgány verejnej moci podľa stanoviska NBÚ [.pdf, 383.6 kB] povinné prijímať podpis CAdES (prípadne XAdES), nakoľko tento je v súlade s prílohou Vykonávacieho rozhodnutia Komisie (EÚ) č. 2015/1506 a je ho možné validovať ako samostatný podpis súboru .eml (obsahujúci base64 kódované súbory) alebo vložiť do ASiC a validovať ako ASiC v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 910/2014. 

Formát XAdES_ZEP (.xzep, .zepx) a kontajnery ZEPf (.zep) sa v zmysle platnej legislatívy už nemajú vytvárať. Za vytvorenie podpisu alebo pečate vo formáte, ktorý nie sú v súlade s Vykonávacím rozhodnutím Komisie (EÚ) č. 2015/1506, sa v zmysle § 14 ods. 3 zákona č. 272/2016 Z.z. môže orgánu verejnej moci udeľovať sankcia. 

21. Ako zistím, či je súbor elektronicky podpísaný? 

Súbor podpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo opatrený kvalifikovanou elektronickou pečaťou nemusí obsahovať písomnú podobu vlastnoručného podpisu alebo pečiatky. 

Pre overenie či je súbor elektronicky podpísaný, je potrebné použiť aplikáciu alebo službu určenú na spracovanie a overovanie elektronických podpisov. 

Funkcia informatívneho overovania podpisov je dostupná pre dokumenty v elektronických správach v rámci funkcií elektronických schránok. Pre informatívne overenie podpisov je možné využiť aj verejnú službu overovania podpisov.

Stránka slovensko.sk podporuje informatívne overovanie podpisov elektronických dokumentov len v niektorých formátoch. Pre overenie podpisov pre iné formáty súborov odporúčame využiť iné dostupné certifikované nástroje. 

22. Ako môžem otvoriť elektronicky podpísané dokumenty? 

Elektronicky podpísané dokumenty sa prenášajú najmä v špecifických formátoch podpisových kontajnerov alebo podpisov, pre ktorých otvorenie je potrebný špecifický softvér. 

Elektronické schránky na ÚPVS priamo umožňujú zobraziť podpísaný elektronický dokument, stiahnuť podpísaný elektronický dokument v jeho podpísanej pôvodnej forme (obvykle v podpisovom kontajneri), ako aj uložiť z podporovaného podpisového kontajnera samotný elektronický dokument. Je na to možné využiť funkcie "Zobraziť", "Stiahnuť" alebo "Stiahnuť nepodpísaný obsah" po kliknutí na tri bodky pri súbore v elektronickej správe. V prípade použitia funkcie uloženia nepodpísaného obsahu však výsledný súbor neobsahuje podpis.

V prípade PDF súborov priamo podpísaných podpisom PAdES je možné pre zobrazenie obsahu použiť bežný prehliadač PDF súborov.

Ponuka "Otvoriť v D.Viewer" bola z menu v novej elektronickej schránke vypustená, nahradili ju pokročilé funkcie dostupné priamo v elektronickej schránke s detailnými informáciami o podpisoch, väznách podpisov na dokumenty a o kontajneroch. Aplikácia D. Viewer je naďalej použiteľná po stiahnutí a otvorení podpísaného súboru v počítači. V aplikácii D.Viewer sa však nachádzajú iba informácie z podpisov vo väzbe na dokumenty, neumožňuje overenie platnosti podpisov a ani zobrazenie údajov vyplnených podľa väčšiny elektronických formulárov.

Pre zobrazenie súborov bez použitia funkcie elektronickej schránky je možné použiť aj samostatnú aplikáciu D.Viewer pre MS Windows dostupnú na stránke "Na stiahnutie" alebo jej Java verziu pre MS Windows, MacOS X a GNU/Linux , prípadne iné aplikácie od iných výrobcov. 

Formáty XAdES_ZEP (.xzep, zepx) a ZEPf (.zep), ktoré vznikli v Slovenskej republike pred účinnosťou Nariadenia č. 910/2014, nie sú používané mimo SR a nemusia byť ani akceptované členskými štátmi EÚ.

23. Ako sa elektronicky podpisujú úradné dokumenty?

Pri výkone verejnej moci elektronicky riaditeľ, starosta, (oprávnená osoba) rozhodnutia podpisuje prostredníctvom mandátneho certifikátu alebo autorizuje kvalifikovanou elektronickou pečaťou, a teda nie svojím osobným kvalifikovaným certifikátom uloženým na eID (na elektronickom občianskom preukaze s čipom).

V praxi platí, že ak úradný dokument vyžaduje podpis konkrétnej osoby v konkrétnej funkcii (napríklad starosta), použije sa na autorizáciu mandátny certifikát. Ak však osobitný právny predpis neustanovuje podpis konkrétnej osoby na úradnom dokumente, teda vyžaduje iba podpis oprávnenej osoby ako prejav vôle konať v mene orgánu verejnej moci (v listinne podobe je ekvivalentom pečiatka úradu), použije sa na autorizáciu mandátny certifikát alebo kvalifikovaná elektronická pečať orgánu verejnej moci.

24.Existuje služba, ktorá zabezpečí, aby bola doložka právoplatnosti a vykonateľnosti neoddeliteľne spojená s úradným dokumentom?

Centrálna elektronická podateľňa (CEP) už dnes poskytuje službu pre spoločnú autorizáciu elektronických dokumentov, ktorá je dostupná po integrácii daného orgánu verejnej moci na CEP. To znamená, že funkcie je možné využívať prostredníctvom informačného systému orgánu verejnej moci, ktorý sa integruje na CEP a bude volať jej služby. Ďalšie inštrukcie pre poskytovateľov služieb prostredníctvom ÚPVS sú dostupné na webovom sídle NASES a v integračných manuáloch dostupných na Partner Framework Portáli v sekcii Integrácia na ÚPVS v časti OVM.  

Možnosť spoločnej autorizácie viacerých dokumentov orgánmi verejnej moci je na Ústrednom portáli verejnej správy poskytovaná ako funkcia používateľského rozhrania pri vypĺňaní formulárov, resp. v konštruktore správy v elektronickej schránke. Viac informácií nájdete v sekcii Návody pre inštitúcie v návode s názvom Spoločná autorizácia elektronických dokumentov orgánmi verejnej moci.

25. Môže orgán verejnej moci vytvoriť obdobný formulár nahrádzajúci Všeobecnú agendu so základnými údajmi a ostatné informácie by vložil do elektronicky podpísaného PDF dokumentu?

Z § 28 ods. 6 zákona o e-Governmente vyplýva, že je možné vytvárať napríklad rozhodnutia pozostávajúce z vyplnených údajov podľa elektronického formulára a zároveň z PDF súboru, pričom tieto musia byť spoločne autorizované. Nemôže teda ísť o samostatnú autorizáciu PDF súboru a samostatnú autorizáciu vyplnených údajov podľa elektronického formulára. Zároveň je potrebné, aby vyplnené údaje elektronického formulára tvorili súčasť elektronického úradného dokumentu, to znamená, že nemôže ísť iba o sprievodný list.

26. Čo je povinnou súčasťou elektronického formulára pred zaregistrovaním a schválením v module elektronických formulárov? 

Každý elektronický formulár musí v zmysle Výnosu o štandardoch pre IS VS č. 55/2014 Z. z. obsahovať: 

  • Content/form.x.sb.xslt - zobrazenie pre podpisovanie (XSLT transformácia do HTML/XHTML, pričom pri formulároch s viac ako 50procesnými krokmi môže byť aj TXT)
  • Content/form.x.html.xslt - zobrazenie v schránke (XSLT transformácia do HTML/XHTML)
  • Content/form.x.fo.xsl - zobrazenie pre tlač (XSLT transformácia do XSL-FO a následne PDF)
  • META-INF/manifest.xml - automatizovane spracovateľné pravidlá
  • data.xml - príkladná dátová štruktúra
  • meta.xml - identifikačné údaje (zobrazované aj vo webovom rozhraní)
  • mimetype - technický súbor kontajnera
  • schema.xsd - definícia dátovej štruktúry

* Názvy súborov v adresári Content/ nie sú predpísané, uvedené názvy vytvára Form Designer, je možné použiť aj iné.

Technické podrobnosti nájdete v prílohe č. 3 Výnosu o štandardoch a tiež v príručke na registráciu a správu formulárov.

27. Aké sú štandardné parametre fontu pre transformáciu elektronického formulára do PDF a pre korektné vyhotovenie (tlač) listinného rovnopisu?

  • 100 Thin
  • 200 Extra Light
  • 300 Light
  • 400 Normal
  • 500 Medium
  • 600 Semi Bold
  • 700 Bold
  • 800 Extra Bold
  • 900 Ultra Bold
Uvedené hodnoty sú používané v atribúte font-weight“ v súbore XSL/XSLT.

Pre fonty Arial, Helvetica, Georgia, by sa nemali používať iné hrúbky ako 400 a 700, resp. použiť atribúty normal alebo bold. Pre Arial sú k dispozícii alternatívy:

  • Arial, normal, normal (ekvivalent k Arial, normal, 400)
  • Arial, normal, bold (ekvivalent k Arial, normal, 700)
  • Arial, italic, normal (ekvivalent k Arial, italic, 400)
  • Arial, italic, bold (ekvivalent k Arial, italic, 700)
Uvedené kombinácie hodnôt sú uvádzané v atribútoch „font-family“, „font-style“, „font-weight“ v súbore XSL/XSLT.   

Odporúčame, aby sa v rámci elektronických formulárov používali štandardné nastavenia, fonty a odporúčané parametre tak, ako je vyššie uvedené. Iné ako štandardné fonty je potrebné vložiť do XSLT transformácií.

Poznámka:
Podľa bodu 2.6.8 prílohy č. 3 Výnosu č. 55/2014 Z.z. o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy platí pri používaní značkovacieho jazyka XSLFO povinnosť ako prvý font požadovaný pre zobrazenie využívať Arial, Times New Roman alebo Courier New. Ostatné fonty nie sú k dispozícii pre vytváranie tlačovej prezentácie do formátu PDF (v schránke funkcia "Stiahnuť ako PDF").

28. Z akého dôvodu sa podpis vyhodnocuje ako „neoveriteľný“ a ktoré overenie je platné?  

Pri predbežnom/úplnom overení podpisov (tzv. asynchrónne overenie), ktoré sa automaticky zasiela do elektronickej schránky orgánu verejnej moci (OVM), ak má nastavenú ako svoju podateľňu Centrálnu elektronickú podateľňu (CEP), je pri určovaní formátu overovaného objektu v elektronickej správe rozhodujúca hodnota v atribúte mimetype v elemente „Object“. Ak je v elektronickej správe hodnota v atribúte mimetype, ktorá nie je v súlade s formátom súboru v elemente „Object“, podpisy sa neoveria a výsledkom je informácia o neoveriteľnosti ( „Neoveriteľná") a chyba. Predpísané podporované hodnoty v atribúte mimetype sú zverejnené v Dokumentácii funkčnosti Centrálnej elektronickej podateľne. Hodnota atribútu mimetype podľa Výnosu MF/009269/2014-173 o jednotnom formáte elektronických správ určuje dátový formát objektu.

Pri ručnom spustení overenia podpisov pre konkrétny objekt správy cez ponuku „...“ v elektronickej schránke na Ústrednom portáli verejnej správy slovensko.sk (ÚPVS) sa automaticky volá synchrónna služba CEP „informatívne overenie 3“. Táto služba sa pri overovaní podpisov jedného objektu (t. j. nie celého MessageContainer) v súčasnosti neriadi hodnotou mimetype a namiesto toho pri overovaní podpisov skúša postupne všetky overovače (pre XAdES, CAdES, PAdES). Ak niektorý z nich nájde prítomnosť podpisu, vypíše výsledok overenia a ak nezistí prítomnosť podpisu, zobrazí o tom informáciu. CEP zatiaľ nie je možné z výkonnostných dôvodov nastaviť tak, aby sa pri predbežnom a úplnom overení automaticky zasielanom do schránok ignorovala hodnota mimetype a skúšali sa všetky overovače.

Zároveň platí, že medzi predbežným/úplným overením vytváraným asynchrónne a synchrónnym overením (volaním v elektronickej schránke alebo volaním služby cez integráciu) nie je z hľadiska platnosti žiadny rozdiel, pokiaľ je vo výsledku konečná informácia (t. j. nefiguruje v ňom napríklad informácia „predbežne platná“).

29. Musí sa elektronická správa odoslaná cez ÚPVS vždy úspešne doručiť? 

Zo zákona o e-Governmente vyplýva povinnosť zabezpečiť na ÚPVS na účely elektronickej úradnej komunikácie vytváranie elektronických správ, a to v jednotnom formáte. Tento formát definuje Výnos č. MF/009269/2014-173 o jednotnom formáte elektronických správ. Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby (NASES) teda zabezpečuje vytváranie, odosielanie a doručovanie takých elektronických správ, ktoré spĺňajú náležitosti v zmysle uvedeného výnosu.

Vzhľadom na uvedené, sa niektoré náležitosti elektronických správ predpísané legislatívou na ÚPVS automatizovane kontrolujú. Odoslané elektronické správy, ktoré nespĺňajú legislatívou predpísané požiadavky, sa nemusia adresátovi úspešne doručiť. Odosielateľ je v takomto prípade automaticky informovaný chybovou správou. Chybovú správu o neúspešnom doručení systém odosielateľovi nezašle automaticky v prípade, ak ide o špecifickú chybu alebo ak konkrétnu chybu neodhalí z dôvodu neštandardného obsahu správy.

Príklady, kedy nemusí prísť k úspešnému doručeniu správy: 

  • Ak hlavný objekt v elektronickej správe (s triedou class=FORM) obsahuje podpísaný súbor (podpisový kontajner), avšak formát tohto objektu nie je podporovaný v Centrálnej elektronickej podateľni (CEP).  Príkladom môže byť chybný ASiC kontajner, ktorý nie je vytvorený v súlade so špecifikáciou podľa Vykonávacieho rozhodnutia Komisie EÚ č. 2015/1506 alebo podpísaný chybný súbor XMLDataContainer, ktorý nie vytvorený v súlade s prílohou č. 11 Výnosu č. 55/2014 Z. z. o štandardoch pre IS VS. 
  • Ak hlavný objekt v správe (class=FORM) obsahuje nepodpísané údaje vyplnené podľa elektronického formulára, ktoré však nie sú v súlade so schémou príslušného formulára publikovaného v module elektronických formulárov. 
  • Ak elektronická správa nie je v súlade s XSD schémou zverejnenou v dokumente Schémy správ Sk-Talk pre asynchrónnu komunikáciu s ÚPVS
  • Ak v štruktúre správy Sk-Talk je v elementoch PospID a PospVersion uvedený taký identifikátor alebo verzia formulára, ktoré neexistujú, resp. nie sú sprístupnené v module elektronických formulárov. 
  • Ak hlavný objekt v elektronickej správe (s triedou class="FORM") obsahuje prázdnu hodnotu alebo poškodený súbor alebo chybne kódovaný súbor, napríklad je nedekódovateľný alebo jeho kódovanie je v rozpore s hodnotou v atribúte "Encoding". 
  • Ak hlavný objekt v správe (class=FORM) obsahuje údaje vyplnené podľa elektronického formulára, pričom tento elektronický formulár je sprístupnený v module elektronických formulárov avšak nie je automatizovane spracovateľný z dôvodu rozporu so štandardom pre elektronické formuláre (napríklad obsahuje nespracovateľnú hodnotu v atribúte "media-destination").
  • Ak v odoslanej elektronickej správe je v elemente SenderId identifikátor, ktorý neexistuje v evidencii IAM. 

30. Pre ktoré typy správ dostaneme úplný výsledok overenia podpisov?

Výsledok overenia podpisov sa zasiela aj pre správy obsahujúce elektronické úradné dokumenty alebo elektronické podania, ktoré neobsahujú podpísané súbory, a to v prípade orgánov verejnej moci, ktoré používajú Centrálnu elektronickú podateľňu Ústredného portálu verejnej správy. Výsledok overenia podpisov sa zasiela aj pre správy, ktoré neobsahujú podpísané dokumenty.

Prečo správa obsahuje podpis bez časovej pečiatky, keď vo výsledku overenia podpisov je informácia o časovej pečiatke? 

Orgány verejnej moci, ktoré používajú centrálnu elektronickú podateľňu ako svoju elektronickú podateľňu, dostávajú do svojej elektronickej schránky v rámci služby zaevidovania prijatej správy podania alebo elektronického úradného dokumentu aj výsledok overenia podpisov v doručovanej správe, t.j. technickú správu Sk-Talk s Class "SIGN_VERIFY_RESULT". 

Centrálna elektronická podateľňa v rámci zaevidovania prijatej správy pre tie podpisy, ktoré časovú pečiatku neobsahujú, dopĺňa vo svojej internej evidencii kvalifikovanú časovú pečiatku. 

Kvalifikovaná časová pečiatka je následne použitá pri overení podpisu, ako dôveryhodná informácia o čase existencie podpisu. Vo výsledku overenia podpisu zasielaného do schránky OVM je preto uvedená informácia o kvalifikovanej časovej pečiatke. Keďže sa kvalifikovaná časová pečiatka pri zaevidovaní správy nedopĺňa priamo do správy, podpis v správe zostáva v pôvodnom stave, v akom bol zaslaný. V prípade overenia podpisov cez funkciu "Overiť podpis" v elektronickej schránke alebo v prípade uloženia podpísaného súboru zo správy do počítača a následného overenia podpisov je preto výsledkom informácia o absencii časovej pečiatky. 

Kvalifikovaná časová pečiatka sa nedopĺňa priamo do podpisu v elektronickej správe a uchováva sa len interne v CEP z dôvodu, že doplnením do elektronickej správy by prišlo k narušeniu digitálneho odtlačku správy uvádzaného v doručenke. Pre získanie časovej pečiatky uchovávanej len v tejto internej evidencii CEP v súčasnosti nie je na ÚPVS poskytovaná služba. 

31. Ako je možné získať kvalifikovanú časovú pečiatku? 

Pri vytváraní kvalifikovaného elektronického podpisu prostredníctvom portálu slovensko.sk v tzv. konštruktore správy (po potvrdení úspešného podpísania v aplikácii D.Signer/XAdES) sa automaticky k podpisu pripojí aj kvalifikovaná časová pečiatka

V prípade, ak používateľ pripojí do prílohy podania už podpísaný elektronický dokument, ktorý v podpise časovú pečiatku neobsahuje, portál kvalifikovanú časovú pečiatku do takéhoto podpisu nepripája. Ak pre autorizáciu daného dokumentu v zmysle zákona nepostačuje vlastnoručný podpis a vyžaduje sa úradne osvedčený podpis a používateľ disponuje už podpísaným dokumentom bez kvalifikovanej časovej pečiatky, môže kvalifikovanú časovú pečiatku podpisu získať vytvorením podpisu na portáli alebo pre doplnenie kvalifikovanej časovej pečiatky využiť služby iného poskytovateľa služieb.  

Rovnaký princíp platí aj pri vytváraní kvalifikovanej elektronickej pečate prostredníctvom portálu slovensko.sk. V prípade integrácie na centrálnu elektronickú podateľňu je pri vytváraní kvalifikovanej elektronickej pečate automaticky dopĺňaná aj kvalifikovaná časová pečiatka. Taktiež je možné prostredníctvom integrácie využiť webovú službu doplnenia kvalifikovanej časovej pečiatky do už existujúceho podpisu alebo pečate, ktoré časovú pečiatku neobsahujú.  

32. Prečo sa v schránke nezobrazí obsah elektronického úradného dokumentu? 

Nezobrazujúci sa obsah dokumentu v elektronickej schránke môže byť následkom:

- v HTML transformácii je použitá nepovolená funkcia nepodporovaná XSL transformáciou vykonávanou Ústredným portálom verejnej
  správy (napr. používajúca príkazy nad rámec XSLT 1.0),
- neexistujúceho formuláru v MEF (Modul elektronických formulárov),
- chýbajúcej informácie o použitom elektronickom formulári,
- XML údajov, ktoré nie sú vyplnené vo formulári,
- elektronického formuláru, v ktorom chýba vizualizácia pre eDesk alebo formuláru, ktorý obsahuje chybnú vizualizáciu
  v rozpore s Výnosom o štandardoch pre ISVS č. 55/2014 z.Z.

33. Ako otvoriť súbor bez prípony, ktorý sa nachádza v ASiC alebo v elektronickej správe? 

V grafickom rozhraní elektronickej schránky na Ústrednom portáli verejnej správy sa automaticky dopĺňa v názve súboru prípona pre tie súbory, ktoré nemajú v názve príponu alebo majú uvedenú nesprávnu príponu. Prípona sa dopĺňa podľa princípov uvedených v technických informáciách o funkčnosti portálu.

V prípade využitia aplikácie D.Viewer na otváranie alebo ukladanie podpísaného súboru bez prípony sa automaticky dopĺňa prípona súboru len pre základné formáty súborov na základe hodnoty mimetype.

Pravidlá technickej funkčnosti elektronickej schránky sú uvedené v dokumente Dokumentácia funkčnosti elektronickej schránky [.pdf, 494.9 kB]

Dátum poslednej zmeny: 2. 8. 2019
Dátum zverejnenia: 9. 3. 2017