Okres  Skalica

Skalica

Geografia

Okres Skalica sa nachádza na západe Slovenska, v severnej časti Záhorskej nížiny. Na západe tvorí jeho hranicu rieka Morava, ktorá je súčasne i hraničnou riekou s Českou republikou a Rakúskom. Na východe siaha okres až do Myjavskej a Chvojnickej pahorkatiny. Na severe hranica prechádza po kopcoch Bielych Karpát a na juhu ju tvorí rieka Myjava. Okres je súčasťou Trnavského kraja. Jeho administratívnym centrom a najväčším mestom je Skalica. Veľkú časť rozlohy okresu zaberá poľnohosp. pôda, ktorú tvoria okrem ornej pôdy aj lúky, pasienky, ale i vinice. V okrese sa nachádzajú rôzne typy lesa. Rieku Moravu lemujú chránené lužné lesy. Na viatych pieskoch boli vysadené borovicové lesy s dubom, pahorkatinu pokrývajú lesy s prevahou dubov a hrabu a v najvyššie položených miestach sa vyskytujú i bukové lesy. V okrese sa ťažia i nerastné suroviny ako ropa, zemný plyn.

História

Dejiny okresu Skalica siahajú až do staršej doby kamennej (paleolitu). Dokladom o osídlení v tomto období je kamenné driapadlo z Kátova. Okres bol nepretržite osídlený i v nasledujúcich obdobiach, čo dokladujú archeologické nálezy aj v ďalších lokalitách okresu v Skalici, Holíči, Kopčanoch, Radošovciach, Dubovciach, Radimove, Gbeloch a inde. Vo veľkomoravskom období bolo územie skalického okresu významným hospodárskym zázemím dôležitého centra Veľkej Moravy, dnes známej archeologickej lokality Valov u Mikulčíc. Po jej rozpade získalo územie strategický význam, pretože ním viedla stará obchodná cesta a bol tu významný brod cez rieku Moravu v oblasti Kátova. Získať územie chceli pre seba oba novoformujúce sa ranofeudálne kráľovstvá, české a uhorské. Najstaršie písomné zmienky o obciach skalického okresu sú z 13. stor. Územie sa stalo súčasťou Holíčskeho pohraničného komitátu patriaceho do Uhorska. Siahalo od moravskej Strážnice až po súčasnú Lakšársku Novú Ves na juhu a na východe až po podhorie Malých Karpát. Od r. 1321 bolo územie súčasťou Českého kráľovstva, no na základe dohody uhorského kráľa Róberta z Anjou a českého Karla IV. bolo v r. 1332 prinavrátené uhorskej korune. V období transformácie kráľovských komitátov na šľachtické stolice sa región začlenil do Nitrianskej stolice. Holíč naďalej zostal významným colným hraničným hradom a križovatkou diaľkových obchodných ciest a Skalica bola v r. 1372 povýšená na slobodné kráľovské mesto.

Diaľkovými cestami sa prehnali mnohé vojská počas nepokojných stor. V 15. stor. to bol nápor husitských výprav, ktoré za sebou nechávali vyplienené dediny a obsadené mestá a v ďalších storočiach to boli turecké nájazdy a protihabsburské povstania Bocskaya, Bethlena a Rákócziho s následnou odvetou cisárskych vojsk. Územie okresu sa stalo novým domovom mnohých európskych komunít, ktoré museli utekať zo svojej pôvodnej vlasti kvôli vojnovým udalostiam, či náboženskej neslobode. Na severe Záhoria sa v 16. stor. usádzali novokrstenci (habáni) zo Švajčiarska (Holíč, Kopčany, Gbely, a i.), po bitke na Bielej hore v r. 1620 českí exulanti (Skalica, Holíč) a tiež Srbi a Chorváti utekajúci z Balkánu pred postupujúcimi Turkami (v 16. stor. v katastri Skalice založili dedinu Mokrý Háj).

Po potlačení tureckých útokov a ukončení protihabsburských povstaní sa začalo Uhorsko za vlády Márie Terézie pomaly zotavovať a jej rozsiahle reformy mali za následok dynamický hospodársky rozvoj a náboženskú slobodu. Významnou zmenou v 18. stor. bolo získanie Holíčskeho panstva Františkom Štefanom Lotrinským pre Habsbursko-Lotrinskú dynastiu. Z Holíčskeho panstva vybudoval František Štefan hospodárske impérium, na ktorom zavádzal a skúšal najmodernejšie metódy hospodárenia a najnovšie výdobytky vedy a techniky.

V druhej polovici 19. stor. bol vytvorený slúžnovský (okresný) úrad so sídlom v Holíči. Skalica sa po vzniku Československa stala v r. 1918 na niekoľko dní sídlom Dočasnej vlády pre Slovensko. V septembri r. 1922 bol slúžnovský úrad preložený do Skalice, kde sídlil okresný úrad až do územnej reorganizácie v r. 1960, kedy bol začlenený do veľkého okresu Senica. Ten fungoval až do r. 1996, kedy sa opäť vyčlenil staronový okres Skalica.

Územie okresu vytvárajú chotáre troch miest a osemnástich obcí, ktoré majú spolu rozlohu 360 km2. Obýva ho 47 tisíc obyvateľov a patrí ku skupine stredne veľkých okresov.

Súèasnos

V súčasnosti je okres Skalica jedným z najvyspelejších priemyselných okresov na Slovensku, ktorý v zmenených trhových podmienkach využíva svoju geografickú polohu na rozvoj priemyselnej výroby, ale i rozvoj cestovného ruchu a turizmu. V okrese sa nachádza veľa atraktivít, ktoré priťahujú každým rokom stále viac návštevníkov z iných oblastí Slovenska, ale i zahraničia. Medzi najatraktívnejšie destinácie môžeme zaradiť slobodné kráľovské mesto Skalicu, v ktorej sa nachádza nespočetné množstvo architektonických pamiatok. Najvýznamnejšou je národná kultúrna pamiatka Rotunda sv. Juraja, ktorá je najstaršou stojacou stavbou v Skalici. Holíč sa môže pýšiť ďalšou národnou kultúrnou pamiatkou, ktorou je zámok, letné sídlo c. k. rodiny Habsburgovcov. V neďalekých Kopčanoch okrem habsburského žrebčína je to kaplnka sv. Margity, pravdepodobne najstaršia stojaca stavba na Slovensku, ktorú niektorí odborníci považujú za veľkomoravskú.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia