Holíč

História

Najstaršie archeologické dôkazy o osídlení lokality pochádzajú z mladšej doby kamennej, neolitu. Kontinuitu osídlenia potvrdzujú ďalšie nálezy z doby bronzovej, železnej a rímsko-barbarskej. V období Veľkej Moravy bolo územie Holíča hospodárskym zázemím hlavného mesta veľkomoravskej ríše, Valov u Mikulčíc, ktoré je vzdialené iba 3,5 km. Na katastrálnom území mesta bolo lokalizovaných niekoľko veľkomoravských osád, zväčša poľnohosp. charakteru, ale boli objavené i stopy po remeselníckej osade. Jej osadníci ťažili kameň pre stavbu veľkomoravských kostolov v hlavnom meste, Velehrade, ako aj v Starom Meste u Uherského Hradišťa. Holíč sa prvýkrát písomne spomína v r. 1205 pod menom Wywar. Bol sídlom pohraničného kráľovského komitátu, ktorý zanikol v r. 1296. Jeho nástupcom bolo hradné panstvo, ktorého veľkosť je doložená v donačnej listine kráľa Žigmunda v r. 1389. Medzi majiteľmi v 14. stor. sa objavujú Matúš Čák Trenčiansky a Stibor zo Stiboríc, ktorý v r. 1389 získal Holíč od kráľa Žigmunda. Súčasťou tejto donácie boli i privilégiá pre obyvateľov mestečka, ktorí boli oslobodení od platenia kráľovských daní a tridsiatku v celom kráľovstve a bolo im povolené konať ročne štyri výročné jarmoky. Začiatkom 15. stor. sľubný rozvoj mestečka pribrzdili Husiti, ktorí Holíčom prešli niekoľkokrát a v r. 1428 ho aj úplne vypálili. Po Žigmundovej smrti (1436) získali Holíč českí Schlikovci, no neskôr pripadol opäť panovníkovi, ktorý ho v r. 1486 založil Czoborovcom. V 16. stor. sa v Holíči začali usadzovať Turkami prenasledovaní Srbi a neskôr i nábožensky prenasledovaní anabaptisti (novokrstenci), habáni. Počet obyvateľov mesta tak napriek vojnovým udalostiam rástol. V r. 1554 prišlo k deleniu panstva medzi príbuzensky zviazané šľachtické rodiny Czoborovcov, Bakičovcov a Révayovcov. V 17. stor. niekoľko živelných pohrôm spomalilo vývoj mestečka. V r. 1623 ho vyplienili a následne vypálili vojská Gabriela Bethlena. V druhej polovici 17. stor. Holíč vyplienili a vypálili turecké vojská, ktoré prenikli až na sever Záhoria. Uchránený bol iba hrad, ktorý bol v tomto nepokojnom období prestavaný na renesančnú protitureckú pevnosť. Život obyvateľov Holíča zmenil v r. 1736 prechodom zadĺženého panstva do rúk manžela Márie Terézie Františka Štefana Lotrinského. V priebehu 2. pol. 18. stor. bola vybudovaná celá nová baroková časť Holíča so širokou ústrednou ulicou, kapucínsky kostol a kláštor. Mestečko sa stalo najrušnejším obchodno-hospodárskym strediskom Záhoria. Konalo sa tu sedem veľkých trhov ročne, ktoré boli navštevované obchodníkmi z celej monarchie. Koncom 19. stor. bol Holíč spojený železnicou s Bratislavou a Viedňou.

Rozvoj mestečka sa spomalil v období 1. svet. vojny. Po vzniku Československa prišlo k zoštátneniu c. k. majetkov. V r. 1945, pri svojom úteku z Bratislavy, v Holíči nakrátko našla svoje útočisko slovenská vláda i s prezidentom Jozefom Tisom. Spojené rumunsko-sovietske vojská oslobodili Holíč 11. apríla 1945.

Po 2. svet. vojne sa Holíč začal prebudovávať a modernizovať. V 2. pol. 20. stor. vyrástlo niekoľko nových sídlisk (M. Nešpora v r. 1959 - 1970, Pri kaštieli v r. 1970 - 1978, Lúčky v r. 1978 - 1984 a SNP v r. 1984 - 2002), hospodárskych a obchodných stredísk, škôl a škôlok. Tieto stavebné akcie však boli robené veľmi necitlivo a urbanisticky rozvrátili idylické prostredie historicky slávneho c. k. mestečka. Napriek tomu si Holíč zachováva kolorit významného centra severného Záhoria a so svojimi kultúrnymi stavebnými pamiatkami je vyhľadávaným turistickým miestom. Výhodou Holíča je i to, že leží na štátnej ceste 1. triedy, ktorá spája oblasť Trnavy a Nitry s moravskou metropolou Brnom.

Hospodárstvo, vývoj

Obyvateľstvo sa v ranných dobách zaoberalo poľnohosp. Po príchode habánov sa v mestečku začali rozvíjať remeslá. Keď v r. 1736 František Štefan Lotrinský prevzal majetkové práva na mesto, vybudoval z neho v priebehu niekoľkých rokov hospodárske impérium zavádzaním moderných metód hospodárenia, výdobytkov vedy a techniky. Na ústrednej ulici sa vybudovala manufaktúra na fajansu a kameninu, a ďalšie hospodárske objekty. Ďalej tu bola farbiareň plátna, mydláreň s výrobňou sviečok, soliareň, kameňolom, liehovar, parná píla, sladovne a i. Koniec 30. rokov 20. stor. znamenal oživenie hospodárstva v Holíči. V r. 1939 firma Studeník vybudovala závod na výrobu trvanlivého pečiva. Po 2. svet. vojne, v r. 1946 bol vybudovaný Kufris, začalo sa s výstavbou neskorších Ľanárskych a konopárskych závodov. V r. 1949 bola založená STS a v r. 1950 JRD. V r. 1969 vznikol Movis špecializujúci sa na montáž poľnohosp. stavieb. V r. 1978 bol založený koncernový podnik Výstavba uhoľných a lignitových baní a v r. 1986 sa vytvorila v Holíči prevádzka Tesly Piešťany.

Školstvo, kultúra a šport

V r. 1919 bola otvorená Meštianska škola a v r. 1920 i Priemyselná učňovská škola. V meste je 1 MŠ, 3 ZŠ, 1 ZUŠ, stredná súkromná odborná škola HUMANUS VIA, Stredná poľnohospodárska škola, Stredné odborné učilište poľnohospodárske a Špeciálna škola. Holíč má niekoľko prvenstiev v oblasti kultúry a športu. V pol. 18. stor. sa v zámku hralo prvé šľachtické divadlo v Uhorsku, pri zámku sa uskutočnili jedny z prvých dostihov a v areáli zámku fungovali prvé tenisové kurty.

Demografia

V r. 1752 bývalo v Holíči 1992 obyvateľov, v r. 1787 to bolo už 3294 obyvateľov. Rast počtu obyvateľov sa nezastavil ani v 19. stor. a v r. 1828 bývalo v Holíči 4333 obyvateľov, v r. 1869 to bolo 4939, v r. 1880 už 5292 a o desať rokov neskôr až 5747 obyvateľov. V r. 1900 mal 5812 obyv., v r. 1961 7067, v r. 1980 8741 a v r. 1989 11015.

Infraštruktúra

V meste sú 3 banky, 3 poisťovne, pošta, 3 hotely a 1 penzión a 10 reštaurácií. Je tu polícia, Okresné riaditeľstvo hašňsičského záchranného zboru, rím. kat. a ev. farský úrad, železničná a autobusová doprava. Zdravotnícke služby zabezpečujú 3 ambulancie praktických lekárov pre deti a dorast, 4 ambulancie praktických lekárov pre dospelých, 1 odborná (gynekologická) ambulancia, 4 stomatologické ambulancie a 2 lekárne.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia