Okres  Tvrdošín

Tvrdošín

Základné údaje

Nazývaný Horná Orava, leží vo východnej časti regiónu Orava na severe Žilinského kraja na ploche 479 km2. Ohraničuje ho Oravská kotlina, široký pás územia patrí Oravskej vrchovine, kde popri rieke Orave sa rozkladá časť obcí. V západnej časti okresu sa tiahne mohutná Oravská Magura, tvorená z tvrdých magurských pieskovcov. Magura končí nad Medvedzím v údolí rieky Oravy medzi Tvrdošínom a Štefanovom. Severne od Tvrdošína sa rozprestiera Oravská vrchovina, skladá sa z Brezovickej pahorkatiny, Uhliska, Štefanovských chrbtov, údolia rieky Oravice a z úzkeho bradlového pásma od Tvrdošína po Trstenú. Do okresu Tvrdošín patria významné horstvá Západné Tatry - Roháče (Baníkov 2158 m n. m. ), Skorušinské vrchy a časť Oravskej Magury. Charakteristika Západných Tatier (18633 ha): hrebeň dlhý 37 km, 26 vrcholov nad 2000 m n. m. (najvyšší Bystrá - 2248 m), 20 plies (Roháčske plesá, Jamnické pleso), z 8 vodopádov je najznámejší 23 m vysoký Roháčsky vodopád. Odrazom pestrej geologickej stavby sú bohaté rastlinné spoločenstvá vo vápencovo - dolomitových častiach (Červené vrchy, Sivý vrch, Osobitá) a krasové útvary (Brestovianska, Západný úplaz). Najhodnotnejšie časti oravského TANAP - u predstavujú maloplošné chránené územia s najvyšším stupňom ochrany prírody: národné prírodné rezervácie Sivý vrch, Roháčske plesá, Osobitá, Kotlov žľab, Juráňová dolina, prírodné rezervácie Mačie diery, Úplazníky, Medzi bormi a národná prírodná pamiatka Brestovianska jaskyňa. Náučné chodníky sú v Juráňovej doline a na Roháčskych plesách. V severnej časti Podtatranskej brázdy leží Oravická kotlina, utvorená eróziou prítokov riečky Oravica. V okrese je 15 poľovných revírov. Turisti využívajú Oravice ako východisko do Roháčov a Skorušiny. V Oraviciach sa nachádza termálna voda (dosahuje 57 °C), má priaznivé účinky na pohybové ústroje a močové cesty. Turisti môžu využívať celoročne otvorené termálne kúpalisko. Lyžiarske vleky sú v Zuberci, Roháčoch, Nižnej, Tvrdošíne, Habovke, Brezovici a Vitanovej. Turistickou atrakciou je splavovanie Oravy na plti od Nižnej po Oravský Podzámok. Unikátne je Múzeum oravskej dediny v Zuberci - Brestovej, pamiatková rezervácia ľudovej architektúry v Podbieli so 74 zrubovými domami, v Tvrdošíne Galéria M. Medveckej a gotický drevený kostolík z 15. stor., vzácna pamiatka UNESCO. V Tvrdošíne a Trstenej sú mestské pamiatkové zóny.

Hospodársku štruktúru okresu tvoria priemysel elektrotechnický, strojárenský, drevársky, potravinársky. V priemysle pôsobí 48 podnikov, v stavebníctve 17, v poľnohospodárstve 7. Podnikateľských subjektov je 1665, z toho 1058 živnostníkov. Najväčšie podniky sú OTF, OVP, ZŤS TEES Lesné traktory, OSD, Matsushita Electronic Components, Elkond, Vidox, Garex Čimhová, Tvrdex, Mäsospol Tvrdošín, Tvrdošínska mliekáreň. Okresom prechádza cesta I/59 E 77 Transeurópskej magistrály Balt - Balaton - Adria v dĺžke 21,416 km cez hraničný priechod Chyžné do Poľska. Z tejto cesty sa v Podbieli odbočuje na cestu II/584 spojnicu s okresom Liptovský Mikuláš - Liptovská Mara a letiskom v Poprade. V Tvrdošíne je odbočka na cestu II/520 do Námestova, O. Polhory a na hraničné priechody v Novoti a Bobrove. Okresom Tvrdošín prechádza železnica Kraľovany - Trstená. Významným prínosom pre okres je cestovný ruch, ktorý sa sústreďuje v Studenej doline, Roháčoch, Oraviciach, Oravskej priehrade a v Brezovici. K 1. 1. 2004 mal okres Tvrdošín 35154 obyvateľov a mieru nezamestnanosti 14,97 %.

Praveké osídlenie v ml. dobe bronzovej, dobe halštatskej, lužickej a laténskej (púchovská kultúra) dokladajú archeologické nálezy na Medvedzí, v Krásnej Hôrke, Zemianskej Dedine, Trstenej, Tvrdošíne, na Bielom vrchu nad Podbielom a na Ostražici nad Nižnou. Okresom viedla stará obchodná cesta spájajúca Jadran s Baltom. Najstaršia písomná zmienka je o Colnej stanici v Tvrdošíne z r. 1265, kde sa obchodná Poľská cesta vetvila dvoma smermi, na Trstenú do Krakova a na Ústie, Polhorskú dolinu do Žywca. Cesty využívali kupci i vojaci. V 14. - 16. stor. vznikali dediny zemianske, valaské a sedliacke, najmä Thurzovci podporovali zakladanie dedín. Majiteľmi Oravy sa stali v r. 1556, priniesli reformáciu a mali územné spory so zemanmi Platthyovcami, vlastníkmi Čimhovej. V 17. stor. drancovali dediny Bočkayovi hajdúsi, P. Komorovský, cisárski vojaci, Litovci a kuruci. V čase reformácie bola celá Orava luteránska, iba v Čimhovej bol katolícky kostolík. V r. 1672 sa niektoré dediny zapojili do Pikovho sedliackeho povstania. Tvrdošín a Trstená boli trhové a remeselnícke centrá, kožušníci, čižmári, hrnčiari a tesári mali svoje cechy. Začiatkom 17. stor. sa železná ruda spracovávala v Hámričkách pri Zabiedove a Hámroch (zatopená Oravskou priehradou). Železnú rudu kopali vo vitanovskom chotári v doline Bobrovca. Hámre zničili Litovci a ich činnosť sa neobnovila aj pre nekvalitnú rudu. V zamrznutých rokoch 1715 - 1716 odišlo na Dolnú zem 242 rodín. V 18. - 19. stor. prekvitali remeslá plátennícke (Ústie, Hámry, Štefanov, Krásna Hôrka), hrnčiarske (Trstená, Osada), kamenárske (Oravský Biely Potok, Tvrdošín), papiernícke (Nižná, Oravský Biely Potok), drevospracujúce (Tvrdošín, Oravice). V r. 1836 - 1862 sa vo Františkovej hute v Podbieli spracovávala železná ruda. Po r. 1773 prichádzali do okresu židovskí podnikatelia, usadili sa v Trstenej, Tvrdošíne, Ústi, plátenníckych obciach a do r. 1918 boli židovské rodiny v každej obci okresu. V r. 1832 mali synagógy, cintoríny a školy v Trstenej a Tvrdošíne. V r. 1813 dediny v okrese zničila povodeň (storočná voda), 180 ľudí sa utopilo, voda odplavila rozpadnuté domy, hospodárske budovy i 7000 domácich zvierat. Po tejto strašnej povodni začal výskum na vybudovanie vodnej nádrže pre zamedzenie záplav. Po zrušení poddanstva sa vytvorili v obciach urbárne spoločenstvá. V r. 1906 pod Halečkovou postavili Petrolejovú továreň (rafinériu), v roku 1908 ju zničil rozvodnený Zábiedovský potok. Dňa 10. júla 1920 boli obce Hornej Oravy Chyžné, Jablonka, Nižná Lipnica, Vyšná Lipnica, Dolná Zubrica, Horná Zubrica, Harkabuz, Srnie, Bukovina - Podsklie, Pekelník, Podvlk, Oravka pričlenené k Poľsku. Oravci sa ťažko vyrovnávali s touto skutočnosťou, lebo v uvedených dedinách mali rodiny i majetok. V r. 1899 - 1921 sa vysťahovalo z Oravy za prácou 14648 ľudí, z toho 95 % do Ameriky. V r. 1923 - 1934 sa vysťahovalo 1158 ľudí. Za Slovenského štátu chodili Oravci na roboty do Nemeckej ríše. Po r. 1918 nastal rozvoj spolkovej činnosti: Dobrovoľné hasičské spolky, Červený kríž, Živena, cirkevné spolky, Spolok oravských akademikov, hospodárske spolky, Klub čs. turistov, Sokol, Orol, osvetové spolky, spevácke a divadelné. V r. 1943 - 1944 bol v Ústi nad Oravou pracovný tábor ruských utečencov. Ilegálnym pracovníkom sa podarilo zachrániť cez tento tábor utečencov z koncentračných táborov a previesť ich na východné Slovensko do partizánskej brigády Čapajev, ktorej velil Ľ. Kukorelli z Krásnej Hôrky. Fašisti zrušili pracovný tábor v r. 1944 a zajatci zahynuli počas deportácie do koncentračných táborov. Počas SNP partizáni operovali v Roháčskej oblasti. Dňa 8. 12. 1944 fašisti zaútočili na partizánov od Zuberca, Oravíc a Liptova, vypálili chatu na Zverovke, v ktorej zaživa upálili ranených a ukrývajúcich sa. Na Zverovke je partizánsky cintorín. Na Salatínoch bola partizánska nemocnica, ktorej skutočný príbeh je sfilmovaný. Oslobodzovacie boje začali 29. 1. 1945 (Suchá Hora, Hladovka) a trvali do 3. 4. 1945. Bombardovaním bola zničená Trstená, Vitanová, Liesek, Ústie. V r. 1945 - 1946 prepadávali pohraničné obce benderovci. Industrializácia Hornej Oravy priniesla rozvoj okresu. Oravská priehrada odstránila nebezpečné povodne, v Nižnej postavili Ľanárske závody, v r. 1957 zmenili výrobný program na elektrotechnický, v Trstenej vybudovali strojársky závod, v Tvrdošíne Drevoimpregnu, PNZ (sušiareň zemiakov a mlieka), Okresný priemyselný podnik, na dedinách založili JRD, ktoré sa v r. 1991 pretransformovali na PD.

Administratívne patrila Horná Orava do Horného okresu. V r. 1777 sa vytvorili okresy Trstená a Tvrdošín. V r. 1923 - 1945 Horná Orava patrila do okresu Trstená, v r. 1960 - 1996 do okresu Dolný Kubín, od r. 1996 do okresu Tvrdošín, od r. 2004 okres Tvrdošín patrí do Obvodného úradu v Námestove. V okrese je poliklinika s 314 lôžkami, 106 lekárskych miest, z toho 50 súkromných a 7 lekárni (v Trstenej 3, Tvrdošíne 2, Nižnej a Habovke). Pre mentálne postihnutých je DSS v Tvrdošíne, starostlivosť o osamelých starých ľudí poskytujú Agentúra charitatívnej a sociálnej služby, Dom charitas v Trstenej a domovy dôchodcov. V okrese je 16 základných škôl, 6 stredných, 1 základná umelecká škola, Centrum voľného času Radosť. V subdekanáte Trstená je 12 rím. kat. farností. Podujatia: európske lyžiarske "Goralský klobúčik" na Spálenej v Roháčoch, fotografické Plenér, filmové Oravská osmička, Podroháčske folklórne slávnosti, Staré nôty mladých strún, Čisté hory. Okres má regionálne televízne vysielanie NTT a v Studenej doline. Združenie cestovného ruchu Orava sa každoročne zúčastňuje veľtrhu CR Holiday World. V mestách i na každej dedine sú TJ alebo športové kluby, ktoré spravujú ihriská a športoviská. Tradičným športom na dedinách je futbal (Oravská liga), volejbal, hádzaná, atletika, tenis, stolný tenis, cyklistika, orientačný beh, lyžovanie, motokros. V Roháčoch sú vynikajúce podmienky na lyžovanie a turistiku, v Nižnej na plávanie. Dediny majú vybudované telocvične, ihriská a tenisové dvorce. Okres je zapojený do Strategického plánu rozvoja regiónu Orava. Zuberec, Habovka, Oravský Biely Potok, Podbiel, Trstená a Brezovica sú zapojené do rozvojového cezhraničného projektu VEZUW na podporu cestovného ruchu. Mestá a obce sú členmi ZMOS, Združenia miest a obcí Hornej Oravy, Euroregiónu Tatry.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia