Ústredný portál verejnej správy

Lokality

Mapa krajov:

Banskobystrický kraj Košický kraj Prešovský kraj Žilinský kraj Trenčianský kraj Nitrianský kraj Trnavský kraj Bratislavský kraj

Zoznam VÚC:

Abecedný zoznam lokalít:

A B C Č Ď E F G H I J K L M N O P R S Š T Ú V Z Ž

Okres  Senica

Senica

Geografické ohranièenie
Okres Senica sa nachádza na západe Slovenska, v severozápadnej časti Záhorskej nížiny na jej rozhraní s Myjavskou a Chvojnickou pahorkatinou. Východný okraj okresu lemuje chrbát Malých Karpát. Okres je súčasťou Trnavského kraja a jeho západná hranica je súčasne i štátnou hranicou s Rakúskom a Českou republikou. Administratívnym centrom a najväčším mestom okresu je Senica, ktorá má asi 21 tisíc obyvateľov.

Takmer polovicu rozlohy okresu zaberá poľnohosp. pôda, ktorú tvoria okrem ornej pôdy aj lúky, pasienky, ale i vinice a ovocné sady. Okres je bohatý i na nerastné suroviny. Ťaží sa tu ropa, zemný plyn, lignit a piesky. Neďaleko okresného mesta sa nachádzajú známe smrdácke kúpele, v ktorých sa liečia vďaka sírnatým prameňom najmä kožné choroby.
Z dejín okresu
Dejiny okresu Senica sú vďaka jeho geografickej polohe rušné a bohaté. Po rozpade Veľkomoravskej ríše sa českí a uhorskí králi snažili toto geograficky významné miesto získať. Okolie Senice sa stalo súčasťou Holíčskeho pohraničného komitátu patriaceho do Uhorska. Od roku 1321 sa toto územie stáva súčasťou Českého kráľovstva, no na základe dohody uhorského kráľa Róberta z Anjou a českého Karla IV. je v roku 1332 prinavrátené uhorskej korune.

Stransformovaním kráľovských komitátov na šľachtické stolice sa región začlenil do Nitrianskej stolice a územie okolia Senice sa odpútalo od Holíčskeho hradu a jeho správnym centrom sa stal hrad Branč. V nasledujúcich stor. bolo známe ako brančské panstvo. Vzhľadom na to, že územím viedla významná diaľková obchodná cesta, ktorú poznáme pod názvom Česká cesta, bolo územie okolo nej zaťažené mnohými vojenskými ťaženiami. V 15. storočí čelilo náporu husitských výprav, ktoré za sebou nechávali vyplienené dediny, v ďalších storočiach to boli turecké nájazdy a protihabsburské povstania Bocskaya, Bethlena a Rákócziho.

Územie Senice sa stalo novým domovom mnohých európskych komunít, ktoré museli utekať zo svojej pôvodnej vlasti kvôli vojnovým udalostiam, či náboženskej neslobode. Tak sa na severe Záhoria usádzali v 16. storočí novokrstenci - habáni zo Švajčiarska, po bitke na Bielej hore v roku 1620 českí exulanti a tiež Srbi a Chorváti utekajúci z Balkánu pred postupujúcimi Turkami.
Po potlačení tureckých útokov a ukončení protihabsburských povstaní sa začalo Uhorsko za vlády Márie Terézie pomaly zotavovať a jej rozsiahle reformy mali za následok dynamický hospodársky rozvoj a náboženskú slobodu. V čase obrodenia ožilo i národné hnutie, ktoré malo najmä v okolí Senice silné zastúpenie. V Hlbokom položili národovci Ľudovít Štúr, Milan Hodža a Jozef M. Hurban základy slovenského spisovného jazyka a vyvrcholil tu v roku 1848 nesúhlas s vládnucim režimom. Hlboké sa stalo i centrom, kde boli sformulované Žiadosti slovenského národa, o ktorých sa potom rokovalo vo Viedni.
Po vzniku Československej republiky a v medzivojnovom období bol okres prevažne poľnohospodárskym a priemysel sa rozvíjal veľmi pomaly, čo malo za následok sociálne nepokoje a vlnu vysťahovalectva.

Počas 2. svetovej vojny sa v okolitých horách organizoval protifašistický odboj. Po vojne sa v roku 1960 uskutočnila územná reorganizácia okresov, keď sa zlúčením malých vytvorili veľké. Okres Senica do seba absorboval okresy Skalica, Myjava a časť okresu Malacky. V ponovembrovom období prišlo k opätovnému rozdrobeniu štátnej správy, k takzvanej decentralizácii, no v súčasnosti je okres Senica opäť súčasťou veľkého obvodu Senica, do ktorého patrí i okres Skalica.
Súèasnos
Vsúčasnosti je okres Senica priemyselným okresom, ktorý v zmenených podmienkach využíva svoju geografickú polohu na rozvoj priemyselnej výroby, ale i rozvoj cestovného ruchu a turizmu. V okrese sa nachádza veľa atrakcií, ktoré priťahujú každým rokom stále viac návštevníkov z iných oblastí Slovenska, ale i zahraničia. Medzi najatraktívnejšie destinácie môžeme zaradiť už spomenuté kúpele Smrdáky, ale i národnú Baziliku Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne, ktorá bola ako prvá na Slovensku povýšená pápežom Pavlom VI. v roku 1964 na baziliku minor. V okrese sa etabloval zahraničný kapitál a vznikli nové výrobné závody.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia

Späť