Cestovné náhrady sa poskytujú najmä tomuto okruhu osôb:

• zamestnancom v pracovnom pomere/štátnozamestnaneckom pomere,
• fyzickým osobám činným na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (na základe dohody),
• dočasne prideleným zamestnancom pri pracovných cestách počas dočasného pridelenia,
• ďalším zákonom určeným osobám (napr. člen družstva, člen orgánu  právnickej osoby).

Cestovné náhrady sa poskytujú pri týchto právnych úkonoch:

• pracovná cesta,
• dočasné pridelenie na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi,
• vyslanie do členského štátu Európskej únie,
• vznik pracovného pomeru,
• výkon práce v zahraničí,
• cesta v súvislosti s mimoriadnym výkonom práce mimo rozvrhu pracovných zmien do miesta pravidelného pracoviska a späť.

Podľa platnej legislatívy má zamestnanec vyslaný na pracovnú cestu nárok na:

• náhradu preukázaných cestovných výdavkov,
• náhradu preukázaných výdavkov za ubytovanie,
• stravné,
• náhradu preukázaných potrebných vedľajších výdavkov,
• náhradu preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu rodiny,
• náhradu liečebných nákladov,
• povinné alebo odporúčané očkovanie.

Podmienky nároku na uvedené náhrady sa líšia podľa toho či ide o tuzemskú alebo zahraničnú cestu. Bližšie informácie nájdete na Náhrady pri tuzemskej pracovnej ceste, Náhrady pri zahraničnej pracovnej ceste a Náhrady pri výkone práce v zahraničí.

Z toho vyplýva, že na vznik nároku stačí, ak pracovná cesta trvá viac ako 7 po sebe nasledujúcich kalendárnych dní a to podľa doby trvania pracovnej cesty, ktorú určuje zamestnávateľ v rámci podmienok pracovnej cesty. Vtedy máte nárok na náhradu cestovných výdavkov pri ceste na návštevu svojej rodiny. Naopak, neznamená to, že nárok na návštevu máte až potom, čo ste už 7 kalendárnych  dní na pracovnej ceste. 

Vysvetľujúce zákony:

• Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce,
• Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.