1. Čo je výkon práce vo verejnom záujme

Výkon práce vo verejnom záujme, alebo verejná služba, je vykonávanie práce v pracovnoprávnom vzťahu k  zamestnávateľom definovaným v zákone o výkone práce vo verejnom záujme. Zamestnancami môžu byť pracovníci úradov, škôl, zariadení sociálnych služieb, ale napríklad aj múzeí, divadiel a mnohých iných inštitúcií.

 Zamestnávateľmi sú:

• štátne orgány, obce, vyššie územné celky,
• právnické osoby oprávnené rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy,
• právnické osoby zriadené zákonom, právnické osoby zriadené štátnym orgánom, obcou alebo vyšším územným celkom podľa osobitného predpisu.

Z hľadiska druhu vykonávanej práce rozlišujeme:

• pracovné činnosti s prevahou duševnej práce,
• pracovné činnosti s prevahou fyzickej práce.

Zákon o výkone práce vo verejnom záujme sa na manuálnych zamestnancov nevzťahuje.

2. Pojem „verejný záujem“

Hlavným cieľom verejnej služby je ochrana verejného záujmu. Znamená to, že zamestnanec je povinný uprednostniť majetkový alebo iný prospech väčšiny pred prospechom vlastným, resp. prospechom blízkych osôb.

Ďalšie špecifiká:

• podmienka bezúhonnosti,
• výber a povinnosti vedúcich zamestnancov,
• systém odmeňovania,
• zákaz podriadenosti blízkych osôb,
• povinnosť vedúcich zamestnancov podávať majetkové priznanie,
• zákaz prijímať dary.

3. Predpoklady pre výkon práce vo verejnom záujme

 Zamestnancom sa môže stať fyzická osoba, ktorá:

• má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,
• je bezúhonná,
• spĺňa požadované kvalifikačné predpoklady (vzdelanie) a osobitné kvalifikačné predpoklady (ak sú ustanovené osobitným predpisom).

V prípade, že to vyžaduje osobitný predpis, sa od zamestnanca môže požadovať tiež:

• zdravotná spôsobilosť na prácu, ktorú má vykonávať,
• zvolenie alebo vymenovanie,
• oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami,
• poverenie cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, ak vyučuje náboženstvo.

Preukázanie bezúhonnosti

Bezúhonný je ten, kto nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov (resp. obdobným dokladom vydaným štátom, ktorého občanom je žiadateľ)  nie starším ako tri mesiace.

4. Obsadzovanie pracovných miest

Postup pri obsadzovaní  pracovných pozícií sa líši v závislosti od toho, či sa obsadzuje miesto zamestnanca alebo vedúceho zamestnanca.

Zamestnanec

Zamestnávateľ je povinný informovať o voľných pracovných pozíciách. O obsadení pracovného miesta rozhodne zamestnávateľ na základe posúdenia znalostí a schopností jednotlivých uchádzačov.

Vedúci zamestnanec

Miesto vedúceho zamestnanca sa spravidla obsadzuje výberovým konaním. Voľné miesto vedúceho zamestnanca možno obsadiť bez výberového konania len dočasne, najdlhšie na 6 mesiacov. Výnimkou sú prípady, kedy osobitný predpis ustanovuje aj iný spôsob výberu, alebo ho volí, resp. vymenúva kolektívny orgán.

Výberové konanie:

• sa vyhlasuje prostredníctvom tlače, televízie, rozhlasu alebo internetu,
• najmenej tri týždne pred začiatkom,
• pozvánka najmenej 7 dní pred uskutočnením výberového konania,
• výsledok písomne do 10 dní.

Výberové konanie sa uskutočňuje:

• písomnou formou,
• pohovorom,
• písomnou formou a pohovorom.

5. Povinnosti a obmedzenia zamestnancov a vedúcich zamestnancov

Zamestnanec

Zamestnanec je povinný

• dodržiavať Ústavu a právne predpisy Slovenskej republiky,
• konať a rozhodovať nestranne,
• zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone práce,
• zdržať sa konania, ktoré by viedlo k rozporu záujmov,
• nezneužívať informácie nadobudnuté v súvislosti s výkonom zamestnania,
• zdržať sa konania, z ktorého vyplývajú neoprávnené prísľuby zaväzujúce zamestnávateľa.

Zamestnanec nesmie

• vykonávať činnosť, ktorou by sa znižovala jeho dôstojnosť alebo nestrannosť,
• sprostredkúvať pre seba alebo inú osobu obchodný styk napr. so štátom, obcou, vyšším územným celkom, štátnym podnikom, a ďalšími subjektami verejnej správy  ,
• požadovať alebo prijímať dary alebo iné výhody alebo v súvislosti s výkonom  práce,
• nadobúdať majetok od štátu, obce alebo vyššieho územného celku inak ako vo verejnej súťaži alebo vo verejnej dražbe,
• používať symboly spojené s výkonom práce na osobný prospech,
• zneužívať výhody vyplývajúce z výkonu práce vo verejnom záujme,
• poskytovať nepravdivé vyhlásenia súvisiace s vykonávaním práce vo verejnom záujme.

Vzájomná podriadenosť

Zamestnancov a osoby vykonávajúce verejnú funkciu, ktoré sú blízkymi osobami nemožno zaradiť do vzájomnej priamej podriadenosti alebo nadriadenosti alebo tak, aby jeden podliehal pokladničnej alebo účtovnej kontrole druhého. Výnimkou sú zamestnanci zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v zahraničí a zamestnanci  zamestnávateľa, u ktorého pôsobí len jeden vedúci zamestnanec, ktorý je štatutárnym orgánom.

Vykonávanie iných činností

Zamestnanec môže popri svojom zamestnaní vykonávanom v pracovnom pomere vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná s predmetom činnosti zamestnávateľa len s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom.

Výnimky:

• projekt rozvojovej pomoci EÚ,
• posudzovanie projektu financovaného zo štátneho rozpočtu SR,
• uskutočňovanie programu supervízie.

Povinnosti a obmedzenia vedúceho zamestnanca

Majetkové priznanie

Vedúci zamestnanec je povinný preukázať svoje majetkové pomery štatutárnemu orgánu do:

• 30 dní od ustanovenia na miesto vedúceho zamestnanca,
• 31. marca každého kalendárneho roka.

Obmedzenie podnikania

Vedúci zamestnanec, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu nesmie podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť a byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť. Uvedené obmedzenie sa nevzťahuje napríklad na vedeckú, pedagogickú, lektorskú,  publicistickú, literárnu  alebo športovú činnosť.

6. Výška platu vo verejnej službe

Výška platu zamestnancov vo verejnej službe sa určuje podľa stupníc platových taríf (platových tabuliek) a závisí od náročnosti práce, dosiahnutého vzdelania a predchádzajúcej praxe.

Na základe najnáročnejšej pracovnej činnosti zamestnávateľ zaradí zamestnanca do platovej triedy, odpracované roky odráža zaradenie do platového stupňa (okrem pedagogických a odborných zamestnancov), pričom s pribúdajúcou praxou plat zamestnanca narastá. Výsledný plat je súčtom tarifného platu podľa príslušnej stupnice (príloha zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme) a jednotlivých príplatkov, na ktoré má zamestnanec nárok. Jednotlivé stupnice platových taríf sa zvyšujú na základe výsledkov kolektívneho vyjednávania.