Ústredný portál verejnej správy

Nekalé obchodné praktiky

Občan a štát

Spotrebiteľom je každá fyzická osoba, ktorá v spotrebiteľských vzťahoch nekoná v rámci svojho podnikania, zamestnania alebo povolania. Kedy sa obchodná praktika považuje za nekalú, aké za ňu hrozia sankcie a kde sa môže spotrebiteľ obrátiť, aby boli jeho práva chránené?
  1. Orgány dozoru
  2. Nekalá obchodná praktika
  3. Klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania
  4. Agresívna obchodná praktika
  5. Sankcie

1. Orgány dozoru

V prípade, že má spotrebiteľ podozrenie, že vo vzťahu k nemu predávajúci použil nekalú obchodnú praktiku, môže sa obrátiť so svojou sťažnosťou priamo na orgán dozoru. Ak nemožno pôsobnosť orgánu dozoru určiť, je na výkon dozoru a kontroly príslušná Slovenská obchodná inšpekcia.Prípadne ešte predtým, ako sa spotrebiteľ so svojou žiadosť obráti na niektorý z orgánov dozoru, môže využiť služby spotrebiteľských združení alebo subjektov alternatívneho riešenia sporov.

2. Nekalá obchodná praktika

Nekalá obchodná praktika môže spočívať v:

  • opomenutí konania,
  • obchodnej komunikácii,
  • reklame,
  • marketingu,
  • propagácii,
  • v ponuke. 

Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä:

  • klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania a
  • agresívna obchodná praktika.

Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

3. Klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania

Obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k:

  • existencii výrobku alebo k povahe výrobku,
  • hlavným znakom výrobku, ako sú jeho dostupnosť, výhody, riziká, vyhotovenie, zloženie, príslušenstvo, servis zákazníkovi po predaji výrobku a vybavovanie reklamácie, výrobný postup a dátum výroby alebo dodávky, spôsob dodania, účel použitia, možnosti využitia, množstvo, špecifikácia, jeho zemepisný alebo obchodný pôvod alebo očakávané výsledky použitia, alebo výsledky a podstatné ukazovatele skúšok alebo kontrol vykonaných na výrobku,
  • rozsahu záväzkov predávajúceho, motívom pre obchodnú praktiku a k charakteru procesu predaja, akékoľvek vyhlásenie alebo symbol týkajúci sa priameho alebo nepriameho sponzorstva alebo schválenia predávajúceho alebo výrobku,
  • cene alebo k spôsobu výpočtu ceny alebo existencie osobitnej cenovej výhody,
  • potrebe servisu, náhradného dielu, výmeny alebo opravy,
  • osobe, vlastnosti a právu predávajúceho alebo jeho splnomocnenca, ako sú jeho totožnosť a majetok, kvalifikácia, postavenie, uznanie, členstvo v organizáciách alebo jeho väzby a vlastníctvo práv vyplývajúcich z priemyselného, obchodného alebo duševného vlastníctva alebo jeho ocenenia a vyznamenania, alebo
  • právu spotrebiteľa vrátane práva na výmenu dodaného výrobku alebo vrátenie peňazí podľa osobitného predpisu alebo k rizikám, ktorým môže byť vystavený.

Obchodná praktika sa taktiež považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, a zahŕňa:

  • marketing výrobku vrátane porovnávacej reklamy, ktorý spôsobuje nebezpečenstvo zámeny s akýmkoľvek iným výrobkom, ochrannou známkou, obchodným menom alebo iným rozlišujúcim znakom účastníka hospodárskej súťaže,
  • neplnenie záväzkov obsiahnutých v kódexe správania, k dodržiavaniu ktorých sa predávajúci zaviazal.

Obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

Za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom hore uvedené podstatné informácie, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

4. Agresívna obchodná praktika

Pri určení, či sa v agresívnej obchodnej praktike používa obťažovanie, nátlak vrátane použitia fyzickej sily alebo neprimeraný vplyv, berú sa do úvahy:

  • jej načasovanie, miesto, povaha alebo dĺžka trvania,
  • použitie hrozby alebo hanlivého jazyka alebo správania,
  • zneužívanie predávajúcim osobného nešťastia alebo okolnosti, ktoré sú predávajúcemu známe a ktoré sú také vážne, že môžu zhoršiť úsudok spotrebiteľa, na ovplyvnenie rozhodnutia spotrebiteľa so zreteľom na výrobok,
  • sťažujúce alebo neprimerané mimozmluvné prekážky, ktoré dáva predávajúci, ak si spotrebiteľ želá vykonať práva podľa zmluvy vrátane práva vypovedať zmluvu alebo zmeniť výrobok alebo predávajúceho,
  • hrozba podniknúť kroky, ktoré nemožno podniknúť legálne.

5. Sankcie

Kto poruší práva spotrebiteľa nekalou obchodnou praktikou, dopúšťa sa trestného činu. Nekalé obchodné praktiky sú zakázané. Priestupku sa dopustí ten, kto poškodí práva spotrebiteľa, tým, že poruší uvedené povinnosti.
Za priestupok možno uložiť pokutu do 332 €.

Kto poruší práva spotrebiteľa konaním spočívajúcim v obchodnej praktike, ktoré sa za každých okolností považuje za nekalé, môže sa dopustiť trestného činu.

Za porušenie ustanovených povinností uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi alebo dodávateľovi pokutu do 663 88 €; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 165 969,5 €. Sankciu vo forme pokuty možno uložiť do jedného roku odo dňa, keď orgán dozoru zistil porušenie povinnosti, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu danej povinnosti došlo.

Vysvetľujúce zákony:

Dátum poslednej zmeny: 22. 2. 2021
Dátum zverejnenia: 30. 9. 2020

Zodpovednosť za obsah:

Ministerstvo hospodárstva SR, Ministerstvo spravodlivosti SR
+4212 4854 1111, +4212 8889 1111
info@mhsr.sk, podatelnamssr@justice.sk

Lokalita

  • Slovensko