Ústredný portál verejnej správy

Lokality

Mapa krajov:

Banskobystrický kraj Košický kraj Prešovský kraj Žilinský kraj Trenčianský kraj Nitrianský kraj Trnavský kraj Bratislavský kraj

Abecedný zoznam lokalít:

A B C Č Ď E F G H I J K L M N O P R S Š T Ú V Z Ž

 

Púchov

Základné údaje
Mesto leží v malebnej kotline stredného toku Váhu v časti Ilavskej kotliny na rozhraní Bielych Karpát, Javorníkov a Strážovských vrchov. Podnebie je typicky vnútrozemské. Osou riečnej siete je rieka Váh. Okolie Púchova je bohaté na minerálne pramene. V Nimnici sú dva pramene minerálnej vody, v Streženiciach tri. Miestne časti Horné Kočkovce, Nosice, Hrabovka, Vieska-Bezdedov, Ihrište a Hoštiná.
História mesta
Osídlenie v paleolite, na vrchu Skala neolitické sídlisko volútovskej kultúry a eneolitickej s kanelovanou keramikou, hroby unětickej kultúry zo st. doby bronzovej, hromadný nález bronzov a sídlisko lužickej kultúry, výšinné sídlisko z doby laténskej-tzv. púchovskej kultúry. Amatérske výskumy baróna Emila Hoenninga na Skale v Púchove poskytli možnosť rozpoznať jednu z najvýznamnejších kultúr včasnej doby dejinnej na území Slovenska - púchovskej kultúry. Tento rodák z Hildeshermu, ktorý je pochovaný v Púchove, získal pri prekopávaní sídliskových vrstiev viacero pozoruhodných nálezov. Vytvoril i jedinú známu podobu Skaly. Rozhodujúcou zložkou púchovskej kultúry boli výrobky z hliny a železa, z drahých kovov sa razili najmä mince viacerých typov, jedinečný dôkaz hospodárskeho rozvoja Slovenska v poslednom storočí starého letopočtu.

Púchovskú "Skalu" dnes archeológovia radia k najintenzívnejšie osídleným polohám z obdobia praveku a ranej doby dejinnej. V archeológii má svoje pevné miesto pojem "púchovská kultúra", ktorá zaznamenala najväčší rozvoj na rozhraní letopočtov. V prvých desaťročiach nášho letopočtu prišiel radikálny zásah do jej prostredia - vpád germánskych vojenských družín z oblasti J Slovenska (Kvádi) a zo S (Lugiovia). Skvosty archeologických nálezov ľudu púchovskej kultúry, ale i rekonštrukcie hrnčiarskych pecí, hutníckych zariadení, železné radlice predstavujú jedinečnosť, šikovnosť ľudu púchovskej kultúry. Do písanej histórie sa mesto dostalo po prvý raz v r. 1243 v listine kráľa Belu IV. Podľa názoru niektorých bádateľov názov mesta pochádza z praslovanského slova Puch, ktoré značí nadutý, nafúkaný - podľa majiteľa Pucha z púchovskej osady. Dnešný Púchov zrejme vznikol po zničení slovanského hrádku a sídliska na Púchovskej skale počas staromaďarských nájazdov. Bohaté archeologické nálezy však dokladajú, že vznik Púchova treba hľadať už v dávnejšej minulosti. Poloha Púchova je taká významná, že lokalita jednoducho nemohla byť neosídlená.

Púchov sa skladal z dvoch častí, zo samostatnej zemianskej osady, ktorá neskôr patrila Marcibányovcom (prvýkrát ako majitelia v listine z r. 1469), a časti, ktorá patrila lednickému panstvu. Od 15. stor. sa vyvíjal ako zemepanské mestečko, Marcibániovci ho vlastnili do 19. stor. Zvláštne postavenie mala a z mesta bola vyčlenená osobitným privilégiom Moravská ulica, kde sa v 1. pol. 17. stor. usadili zásluhou lednického pána Juraja Rákócziho I. moravskí exulanti, utekajúci po bitke na Bielej hore zo svojej vlasti. V r. 1784 bolo v Púchove 166 domov a 1134 obyvateľov a samotná Moravská ulica mala 73 domov, 104 rodín a 507 obyvateľov. V r. 1761 pracovalo na Moravskej ulici 68 súkenníckych dielní.
Vr. 1649 kráľ Ferdinand udelil mestu právo konať výkladné jarmoky. Tradičnými remeslami, rozvojom ktorých mesto rástlo, bolo súkenníctvo, hrnčiarstvo a kníhtlač. Vďaka výhodnej polohe sa Púchov stal prirodzeným centrom širokej oblasti, čo sa prejavilo najmä v obchode. Z historických pamiatok sa zachovalo dnes veľmi málo. Prakticky celý stred mesta s pamätnými budovami zbúrali za socializmu, nerešpektujúc názory pamiatkárov, zbúraná mala byť i ev. fara s pamätnými doskami. Zrúcali kaštieľ na Námestí slobody, nezachovala sa ani židovská synagóga, ktorá stála na mieste medzi kostolmi (dnešná Moyzesova ulica), ba ani Moravská ulica, kde žili moravskí exulanti a pred vyše 350 rokmi založili púchovské tkáčstvo, ani dom, kde býval barón Hoenning. Naopak, dodnes existuje v Púchove preslávená dielňa na výrobu modrotlače, farbiareň a tlačiareň tkanín Stanislava Trnku je jedinou výrobňou modrotlače na Slovensku a svojím spôsobom malým múzeom. Opatruje množstvo tradičných vzorov a viaceré z nich vracia do života.
Kultúrne tradície
Záznam o jestvovaní ev. školy je z r. 1562, pôsobili na nej aj českí exulantskí učitelia: Ján Petroselinus, Daniel Perlicius, Jonáš Coledanus z Rajca, posled. rektorom bol Pavel Horňanský. V r. 1946 bolo založené gymnázium v Púchove, funguje dodnes. V r. 1650 strávil v Púchove šesť dní Ján Amos Komenský, stretol sa tu s Mikulášom Drábikom, českým exulantom z Lednice. Do Púchova presťahoval v r. 1717 po Dadanovcoch zdedenú žilinskú tlačiareň kníhtlač Daniel Chrastina. Pracovala takmer tri desaťročia a do kultúrnej histórie vošla vytlačením Maginovej Apológie, prvého spisu na obranu Slovákov. Až v r. 1900 založil svoj podnik tlačiar Moric Reisman. V Púchove vychádzali noviny Družba gumárov nár. podniku Gumárne 1. mája Púchov i Tvorivosť vydávaná Makytou. Vnikla tu prvá školská galéria na Slovensku, nesie meno Františka Volfa, známeho pedagóga, vydavateľa a maliara, ktorý v r. 1922-1929 pôsobil v neďalekých Dohňanoch. Galéria vznikla z darov významných slovenských a českých umelcov a ich príbuzných. Prvým darom bola kresba Karla Svolinského. Na konci 19. stor. pracovala jediná fabrika na papuče a obuv, tkáčstvo upadlo, nahradilo ho garbiarstvo. Až výstavbou železnice r. 1883, aj železného mostu cez Váh (1891) sa začalo so spriemyselňovaním. Pribudli nové podniky - v r. 1909 na ľavom brehu Váhu neďaleko železnice Syderolit (obklady, dlaždice, umelý mramor), o tri roky neskôr Syenit (azbestové dosky a strešná krytina). V r. 1939 otvorili prvú slovenskú továreň na odevy "Rolný". V r. 1947 začali stavať pôv. filiálku bratislavského Matadoru, prvá pneumatika vyšla z výrobného pásu 1. mája 1950.
Kultúrno-architektonické pamiatky
Kostol ev. cirkvi a. v. na Moravskej ulici, novogotický kostol, postavený na mieste starého kostola v r. 1880. V interiéri je renesančný oltár z r. 1643. Oltár bol pôvodne v Marczibányiho kaplnke, ktorá už dnes neexistuje. Je dielom neznámeho rezbárskeho majstra, ktorý ho vyhotovil pravdepodobne podľa cudzieho vzoru.

Rím. kat. kostol sa nachádza na Námestí slobody. Z renesančného kostola, postaveného na základoch staršieho kostola, pravdepodobne z 13. storočia, stojí dnes jeho stará loď, v prvej tretine 18. stor. bola zbarokizovaná, spojená s novou loďou, postavenou v r. 1940. Renesančná loď mala dve polia hrebienkovej krížovej klenby. V r. 1939-40 kostol prestavali. K prebudovanej starej lodi pristavili moderný bazilikálny kostol. Vonkajšia architektúra je moderná, veža má barokovo-klasicistický charakter s názornými pilastrami a barokovo-laternovú baňu. Vnútorná architektúra hlavnej lode je veľmi reprezentatívna. Veľmi dobre je v nej začlenený oltár sv. Kríža s plastikami, ktorý je dielom sochára J. Bártfaya. Najstaršou pamiatkou v kostole je malá plastika Piety z druhej polovice 17. stor.

Rím. kat. kostol v Horných Kočkovciach postavili v r. 1771 na mieste pôvodného kostola v barokovo-klasicistickom slohu. V interiéri kostola sú tri oltáre. Na hlavnom je cenné drevené tabernákulum. Kostol má klasicistickú kazateľnicu a krstiteľnicu. Obrazy na bočných oltároch sú z druhej polovice 19. stor. Kostol niekoľkokrát vyhorel.

Župný dom na Nábreží slobody. Barokovo-klasicistickú budovu dal postaviť Imrich Marczibányi po svojom zvolení za podžupana Trenčianskej stolice v r. 1795. Bol tu nielen župný úrad, ale aj rozdeľovňa soli, po druhej svetovej vojne okresný archív, gymnázium, v posledných rokoch dokonca sklady. Je umelecko-historicky hodnotným dokladom historického vývoja, životného spôsobu a prostredia spoločnosti. O jeho renováciu sa začiatkom 90. r. 20. stor. zaslúžila spoločnosť Sipox-Rolný. Dnes je Župný dom sídlom Archeologického múzea púchovskej kultúry a reprezentačných priestorov Mestského úradu.

Baroková socha sv. Jána Nepomuckého z r. 1733 je umiestnená na dnešnom Námestí slobody v obkolesení štvorice líp pred rím. kat. kostolom.

Dvojvežová kaplnka na Trenčianskej ulici stojí neďaleko železničnej stanice, v brehu pod cintorínom, pochádza z 19. stor.

Pamätná fara na Moravskej ulici je z r. 1904 a má priamy vzťah k dvom významným osobnostiam. V r. 1911-1925 bola pôsobiskom slovenského básnika a buditeľa, ev. farára Vladimíra Roya. Inštalovaná je na nej pamätná tabuľa s reliéfom. Druhá pamätná tabuľa pripomína pobyt J. A. Komenského v Púchove.

Významné osobnosti pôsobiace v Púchove: Jan Amos Komenský (apríl v r. 1650), Vladimír Roy, básnik; Emil Friedrich Johannnes Hoenning O´ Carroll, od r. 1888 pôsobil v Púchove.

V Púchove sa narodili: J. Hollý, náboženský spisovateľ; J. Chrastina, veršovec a vydavateľ; Johann Nepomuk Jassnuger, chemik a lekár; J. Nejedlý, bernolákovský mecén; J. Trnka, právnik a verejný činiteľ.
podujatia
Májové slávnosti, folklórny Púchov - už tretie desaťročie sa pravidelne koná v prírodnom amfiteátri na Lachovci v druhú alebo tretiu júnovú nedeľu prehliadka regionálnych folklórnych súborov - domácich i zahraničných. Púchovský jarmok býva v septembri na vynovenom Námestí slobody a Mikulášsky jarmok na novej Mestskej tržnici. Dom kultúry zastrešuje kultúru v Púchove, známy je FS Váh a detský súbor Važtek. Veľkú tradíciu tu má divadlo - významné úspechy dosiahol v r. 1955-1967 ochotnícky divadelný súbor Makyty pod vedením manželov Čibenkových. Vystupovali na Jiráskovom Hronove, odkiaľ si vždy priniesli popredné umiestnenie spomedzi účinkujúcich, i v SND.
Súèasnos, rozvojové plány mesta
Púchov je i dnes centrom gumárenského a textilného priemyslu. Podniky sa postarali nielen o zamestnanosť miestneho obyv., ale i silné podnikateľské prostredie. Ekonomickú silu regiónu dokumentuje existencia Združenia podnikateľov regiónu Púchov. Hlavná pozornosť je v posledných rokoch upriamená na oživenie bytovej výstavby, desiatky obyvateľov využili možnosť finančne sa podieľať na získaní bývania v centrálnej mestskej zóne. Veľkým problémom Púchova bola a je doprava, stred mesta pomôže odľahčiť diaľničný privádzač Beluša-Púchov. V Púchove pôsobí Fakulta priemyselných technológií Trenčianskej univerzity, dnes tu študuje viac ako 400 mladých ľudí v odbore "materiálové inžinierstvo" so zameraním na technológiu gumy, textilu a skla.

V Púchove je kvalitný športový areál - dve športové haly, futbalový štadión, krytá i otvorená plaváreň, tenisové kurty a zimný štadión. Rybníky v miestnej časti Ihrište ponúkajú výborné podmienky na rybolov a pešiu turistiku. Železničný uzol, blízkosť cesty na Moravu, priehrada mládeže a Nosice, dostatok ubytovacích a stravovacích zariadení robia z Púchova mesto, kde sa krížia cesty hostí a turistov zo Slovenska i zahraničia.
M. č.: Horné Kočkovce, Hoštiná, Hrabovka, Ihrište, Nosice, Púchov, Vieska-Bezdedov.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia

Späť