Ústredný portál verejnej správy

Lokality

Mapa krajov:

Banskobystrický kraj Košický kraj Prešovský kraj Žilinský kraj Trenčianský kraj Nitrianský kraj Trnavský kraj Bratislavský kraj

Abecedný zoznam lokalít:

A B C Č Ď E F G H I J K L M N O P R S Š T Ú V Z Ž

 

Svidník

Geografia
Svidník leží v severnej časti Nízkych Beskýd, pri sútoku Ondavy s Ladomírkou. Chotár v rozsahu 1992 ha sa rozprestiera v nadmorskej výške 220 - 500 m. Má nivné, nivné oglejené a hnedé lesné pôdy. Priemerná ročná teplota je 7 °C, ročný úhrn zrážok dosahuje 700 - 800 mm. Obec vznikla v roku 1943 zlúčením dedín Nižný Svidník a Vyšný Svidník.
História
Predpokladá sa, že sídlisko jestvovalo pred 13. stor. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1355, niektoré pramene uvádzajú aj rok 1334. Bol majetkovou súčasťou panstva Stročín, od 15. stor. panstva Makovica. V druhej pol. 14. stor. dvaja šoltýsi priviedli nových, rusínskych usadlíkov. Odvtedy jestvovali dve dediny - Nižný Svidník a Vyšný Svidník. V roku 1600 bolo v Nižnom Svidníku asi 10 poddanských domov, pravoslávny kostol, dom farára, kaštieľ, mlyn, píla a majerské budovy. V Nižnom Svidníku bolo sídlo správy priľahlej časti panstva Makovica. Vo Vyšnom Svidníku bolo v roku 1600 asi 9 poddanských domov. Po zlúčení oboch dedín bol Svidník od pol. 20. stor. sídlom okresu. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, ovčiarstvom, chovom dobytka a včelárstvom. V roku 1600 v Nižnom Svidníku hospodárilo asi 10 poddanských domácností, vo Vyšnom Svidníku asi 9 domácností. V r. 1715 až 1720 v Nižnom Svidníku postupne hospodárilo 20 až 11 poddanských domácností, vo Vyšnom Svidníku 24 až 10 poddanských domácností. V roku 1828 bolo v Nižnom Svidníku 47 domov a 374 obyv., vo Vyšnom Svidníku bolo 75 domov a 584 obyv. V roku 1900 bolo v Nižnom Svidníku 390 obyv., vo Vyšnom Svidníku 745 obyv. V zlúčenej obci bolo v roku 1970 3518 obyv. Od pol. 20. stor. sa obyvateľstvo zamestnáva nielen v poľnohospodárstve ale aj v miestnom priemysle, najmä odevnom, stavebnom a inom. Od pol. 20. stor. sa rozvíjalo všeobecné stredné školstvo (gymnázium) aj odborné školstvo odevného a stavebného zamerania. Pôsobí tu Vojenské múzeum a SNM - Múzeum ukrajinsko-rusínskej kultúry. Športový život, najmä futbal, sa tu rozvíja od pol. 20. stor. Gréckokatolícky kostol pochádza z druhej pol. 18. stor.,ďalší gréckokatolícky kostol postavili okolo roku 1800. K novým sakrálnym stavbám patrí pravoslávny chrám vybudovaný roku 1994, rím. kat. kostol dokončený roku 1996 a prístavba gréckokat. kostola z r. 2005. Na vojenskom cintoríne je NKP - Pamätník padlým sovietskym vojakom. Od pol. 20. stor. sa hospodársky život rozvíjal nielen v poľnohospodárskych podnikoch, ale začali pôsobiť aj priemyselné podniky, najmä v odevnom priemysle.
Demografia
Ekonomicky aktívnych je 47,7 %, v predproduktívnom veku je 25,4 %, v produktívnom veku 67,2 %, v poproduktívnom veku 7,4 % obyv. Z hľadiska dynamiky sa postupne znižuje tempo nárastu obyv. Príčinou je znižovanie prirodzeného prírastku obyvateľstva v dôsledku znižovania počtu narodených detí, pričom svoju úlohu tu zohrávajú aj ekonomické a sociálne faktory. Slovenskej národnosti je 83,3 % obyv., početnú časť tvoria Rusíni (10,5 %) a Ukrajinci (2,6 %). V rozdelení podľa jednotlivých vierovyznaní majú najväčšie zastúpenie gréckokatolícki veriaci (41,1 %), pravoslávni veriaci (25,8 %) a rímskokatolícki veriaci (24,1 %).
Hospodárstvo
Potenciál mesta je charakterizovaný hlavne dvoma odvetviami - priemyslom a službami. Výrobná sféra sa zameriava hlavne na odevníctvo, strojárstvo, stavebníctvo a drevársku výrobu. Výrobou pánskych a dámskych odevov sa zaoberá podnik SVIK. Existujúce firmy sa zameriavajú na výrobu strojov a zariadení pre potravinársky priemysel. V oblasti stavebníctva majú v meste svoju prevádzku prevažne malé súkromné firmy, časť z nich svoje aktivity rozvíja aj v Českej republike. Cez mesto prechádza medzinárodná cesta E 371, ktorá je hlavnou trasou kamiónovej dopravy do Poľska a čiastočne na Ukrajinu cez hraničný priechod Vyšný Komárnik - Barwinek. Mesto nemá železničné spojenie. Miestne letisko je zaradené medzi letiská regionálneho významu pre nepravidelnú osobnú a nákladnú dopravu, športovú činnosť a vyhliadkové lety.
Rozvojové plány

Územie mesta a jeho okolie je charakteristické mimoriadne kvalitným životným prostredím bez výraznejších zdrojov znečistenia vhodné na turistiku, rekreáciu a oddych. Geografická poloha vytvára predpoklady pre rozvoj prihraničného, ale aj medzinárodného turizmu. Mesto Svidník je nástupným priestorom a križovatkou ciest pre smery Bardejov - Vysoké Tatry, Stropkov - Domaša, Prešov - Maďarsko, Dukla - Poľsko. Zahraničným investorom ponúka voľné plochy a nevyužité objekty pre nové prevádzky.
Zahranièné vzahy
Mesto Svidník spolupracuje s poľskými mestami Strzyzow a Swidnik. Nadviazané kontakty má aj s mestom Krosno a mestom Dukla. Dohody o medzinárodnej spolupráci uzavrelo taktiež s mestom Chrudim v Českej republike a s Rachovom na Ukrajine.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia

Späť