Hurbanovo

Základné údaje

Pôvodne sa volalo Stará Ďala. Leží v Podunajskej nížine, na rovine poblíž rieky Žitava a Nitry medzi Komárnom a Novými Zámkami. Chotárom obce tečie riečka Ibolyás. Chotár je odlesnená rovina s nadmorskou výškou medzi 115 až 117,4 m. Poloha na ceste medzi Komárnom a Novými Zámkami ovplyvňovala vývoj mesta v rôznych historických obdobiach. V rámci komárňanskej župy bolo mesto sídlom okresu. V rámci Nitrianskeho kraja bolo tiež okresným mestom až do r. 1963.

História

Archeologické nálezy dokazujú nepretržité osídlenie lokality od neolitu. Nálezy z doby rímskej zase nasvedčujú, že územie patrilo do Rímom chráneného okrajového územia za Limesom. Stredom mesta, smerom na Bohatú a Jasovú prechádzala v stredoveku dôležitá cesta k banským mestám. Prvá známa písomná zmienka o obci sa datuje z r. 1312. V listine z r. 1357 sa spomína ako possessio Gylla. V listine kráľa Alberta z 22. februára 1438 sa spomína pán Ladislav Gyallai z Gyalli. V listine z r. 1457, vydanej Ladislavom V., ktorý sa narodil v Komárne, sa obec Gyalla potvrdzuje ako majetok Gyallaiovcov, dedičov po nebohom Ladislavovi Gyallaim. História mesta sa nedá oddeliť od histórie počas tureckých vojen zaniknuvších obcí Aba a Konkoly. Počiatky týchto obcí sú navzájom späté tak, ako prelínajúce sa rodinné zväzky ich zemepánov Konkolyiovcov, Abovcov a Possárovcov. Spomenuté obce Turci úplne spustošili, Hurbanovo snáď vďaka svojej polohe pri dôležitej ceste bolo opäť dosídlené. V čase tureckého panstva Hurbanovo patrilo do ostrihomského sandžaku (turecký správny okres). V súpise sandžaku z r. 1570 sa uvádza ako úplne vyľudnená obec. Okrem tureckých násilností bolo to aj dôsledkom polohy ako nárazového územia medzi Turkami obsadenými Novými Zámkami a Komárnom, ktoré odolávalo tureckému náporu. Takéto miesta obyčajne navštevovali vyberači daní z oboch táborov, v dôsledku čoho sa časom vyľudnili. Obec postihli aj obliehania najmä Nových Zámkov, ktoré pomerne často menili majiteľa. Na druhej strane táto poloha predurčila, že po vyhnaní Turkov sa obec v krátkej dobe dosídlila. V erbe mesta sa nachádza sedem hviezd, ktoré reprezentujú sedem mestských častí: Hurbanovo, Bohatá, Zelený Háj, Nová Trstená, Konkoľ, Holanovo a Vék.

Demografia

V r. 1841 žilo v obci 1101 katolíkov, 1 evanjelik, 215 príslušníkov reformovanej cirkvi a 221 Židov. V tej dobe bol v obci katolícky kostol, kostol reformovanej cirkvi a židovská synagóga (neolog). Obyvateľstvo bolo prevažne maďarskej národnosti. Žili tu aj Slováci, potomkovia dosídlencov po vyhnaní Turkov a zbehlých regrútov verbovaných pre komárňanský hrad. V obci žilo 58 šľachtických rodín, z ktorých väčšina vlastnila kúrie. Zmeny v zložení obyvateľstva nastali v roku 1944 keď miestnych Židov odvliekli do vyhladzovacích táborov a po roku 1946 reslovakizáciou, deportáciami Maďarov do Čiech, a násilným vysťahovaním miestnych gazdov maďarskej národnosti do MR, prisťahovaním úradníkov zo Slovenska a v rámci výmeny obyvateľstva Slovákov z Maďarska.

Národnostné zloženie obyvateľov: 45 % Slovákov, 50 % Maďarov a 2,6 % Rómov. Všetky tri národnosti tradične spolunažívajú bez problémov.

Hospodárstvo

Väčšia časť obyvateľstva sa zaoberala poľnohosp., aj miestny priemysel sa orientoval na spracovanie tu vypestovaných poľnohosp. plodín a na potreby miestnych gazdov. Už v r. 1848 tu bola manufaktúra na výrobu cigár, v ktorej sa spracovával v okolí pestovaný vynikajúci tabak. Bol tu závod na sušenie a spracovanie koreninovej papriky. V obci bol valcový mlyn, cukrovar, v pripojenej obci Bohatá Ordódiovci vlastnili veľkú pálenicu. Okrem miestnych remeselníkov mal Štefan Hulko zámočnícku dielňu s činnosťou zameranou na opravu údržbu a požičiavanie sezónnych poľnohosp. strojov.

V súčasnosti je v Hurbanove jeden z najznámejších pivovarov, ktorý vyrába na celom svete známe pivo Zlatý Bažant a pivo pre náročných pivárov značky Kelt. K pivovaru patrí veľkokapacitná sladovňa zásobujúca sladom na výrobu piva viaceré pivovary na Slovensku.

Kultúra

V meste sa narodil význačný maďarský maliar Arpád Feszty a staviteľ Adolf Feszty. Tu sa narodil (1765) cestovateľ Ján Karol Bese, ktorý s Humboldtom precestoval Kaukaz a Východnú Indiu. Z Hurbanova pochádzal aj rod známeho maďarského spisovateľa Móra Jókaiho. Hurbanovo vtedy ešte Starú Ďalu najviac preslávil fyzik, hvezdár, fotograf a polyhistor Mikulás Konkoly Thege, ktorý na vlastnom pozemku a na vlastné náklady založil svetoznámu hvezdáreň, observatórium a geomagnetický ústav. Z obavy, že vedecká ustanovizeň po jeho smrti zanikne venoval ju štátu, s podmienkou, že ostane doživotným riaditeľom. V ústave začínalo a pôsobilo niekoľko význačných fyzikov a matematikov svetového mena. Meteorologické observatórium v Hurbanove bola prvá takáto ustanovizeň na území Slovenska. Od r. 1867 sa tu konali meteorologické pozorovania aj pre ústredný meteorologický ústav vo Viedni. Od r. 1872 sa tieto pozorovania zaraďovali do Uhorských meteorologických ročeniek.

Hvezdáreň bola zameraná hlavne na pozorovanie slnečných škvŕn a meteoritov.

Pred observatóriom bol absolútne presný chronometer, v istom období podľa neho hlásili v budapeštianskom rozhlase presný čas.

Pamätihodnosti

Secesný rím. kat. kostol sv. Ladislava z r. 1912 - 1913 pripomína sedmohradský sikulský stavebný sloh, s využitím ľudových architektonických prvkov, najmä na drevených častiach stavby. Bol postavený na mieste požiarom zničeného barokového kostola z r. 1718. Neorom. ref. kostol cirkvi je z r. 1912.

Hurbanovo by sa mohlo nazvať aj mestom šľachtických kúrií, z ktorých väčšia časť bola v období socializmu zdevastovaná a zbúraná. Najväčší kaštieľ, Sumegov, stál na mieste dnešnej budovy mestského zastupiteľstva.

Zo zachovalých ešte stoja v pripojenej obci Bohatá dve kúrie Ordódyovcov. Staršia bola postavená v r. 1735. Kúria rodiny Fesztyovcov, Baloghovcov sa zachovala len čiastočne. Za zmienku stojí kaštieľ v lokalite Sesíles postavený Tahyovou a prestavaný barónom Hirshom. Je opradený rôznymi historkami.

V časti Bohatá stojí Barokové súsošie sv. Jána Nepomuckého a votívny kostol sv. Anny, postavený 1739 z vďaky za návrat príslušníkov Ordódyovcov z vojny. Za zmienku stojí aj rodinná hrobka s kaplnkou rodiny Thege Konkolyi.

Budova observatória bola postavená Mikulášom Konkolym čiastočne na jeho pozemku a čiastočne na pozemku obce. Základy boli položené v roku 1899.

V obci bola pekná synagóga, ale po 2. svetovej vojne bola zbúraná. Okrem základných škôl je tu stredná priemyselná škola stavebná a poľnohospodárska. Hvezdáreň a planetárium je prístupné verejnosti.

Autoklub - SR Hurbanovo tradične v septembri usporadúva automobilové preteky Rally Hurbanovo - Šped - Trans, výsledky ktorého sa započítavajú do Majstrovstva SR, a do súťaže o Pohár SR a Česko-Slovenskú trofej.
M. č.: Bohatá, Holanovo, Hurbanovo, Konkoľ, Nová Trstená, Vék, Zelený Háj.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia