Kysucké Nové Mesto

Geografia

Je hospodárske centrum dolných Kysúc. Leží v prirodzenom strede Kysuckej kotliny.

Rozprestiera sa na východnom okraji Javorníkov na pravobrežnej nive a nízkych terasách dolnej Kysuce. Pahorkatinný až vrchovinný povrch chotára tvoria treťohorné horniny, lesy sú na severe. Podnebie je mierne teplé, veľmi vlhké, priemerná teplota okolo 8 °C, priemerný ročný úhrn zrážok 800 - 900 mm. V meste minimálne 50 dní v roku dosahuje priemerná teplota 25 °C a viac. Iba vrcholy stien, s nadmorskou výškou 800 m a viac patria do chladnej klimatickej oblasti. Na náplavoch Kysuce sú mladé nivné, v pahorkatine hlinité hnedé lesné a vo vrchovine horské hnedé lesné pôdy. Dominantou nad mestom je vrch Tábor, o ktorom sa traduje, že tu mali svoj tábor husitské vojská pri výbojoch na východné Slovensko. Súčasťou mesta je aj bývalá osada Dubie a od r. 1973 aj obce Budatínska Lehota a Oškerda. Do r. 1960 tu bolo sídlo okresu, do ktorého patrilo 25 obcí.

História

Vkatastri mesta sídlisko púchovskej kultúry. V r. 1244 chotár mesta patril k majetku Kysuca, ktorý dostali Bohumírovci. Písomne je Kysucké Nové Mesto doložené v r. 1254 v darovacej listine Bela IV. pod názvom Jesesin. V r. 1321 sa spomína Iachasin ako miesto, kde sa vyberá mýto. Výsady mestečka s trhovým právom dostalo Kysucké Nové Mesto (Kongesberg) v r. 1325 podľa žilinského práva. Mesto dostalo právo konať týždenný trh (v utorok), ktorý nemal mať nikto v okruhu jednej míle, 2 lány na pasenie dobytka a právo vybudovať si opevnenie, pozostávajúce z hradbových priekop. Obyvatelia boli oslobodení od platenia mýta, od poľnohospodárskych dávok na 6 rokov a 18 rokov mohli slobodne rúbať drevo potrebné na výstavbu mesta. Po uplynutí tejto lehoty mal každý mešťan zaplatiť ročne pol hrivny a odovzdať dva gbely pšenice, žita a ovsa. Dedičný richtár Henrik Horniš dostal právo na vykonávanie remesiel. Smel postaviť ľubovoľný počet mlynov, slobodnú krčmu, zriadiť pekáreň, jatku, obuvnícku dielňu a vyhňu, jediné v okruhu jednej míle. Zároveň mal právo súdiť všetky priestupky okrem ťažkých zločinov (vražda, podpaľačstvo, krádež), ktoré mal rozsudzovať spolu so zemepánom. Zo všetkých pokút mal dostať tretinu. Ďalej dostal dva slobodné lány a dôchodok z dávok každého šiesteho dvora. Mesto patrilo k budatínskemu panstvu. Právo výročného trhu malo mesto už v stredoveku a potvrdil ho i František I. v r. 1798. V r. 1598 malo mesto mlyn a 76 domov. Počas stavovských nepokojov v rokoch 1685-1692 mestečko značne trpelo. Podľa urbára z r. 1658 bolo v Kysuckom Novom Meste 35 meštianskych a 30 hofierskych hospodárstiev. Pevný príjem budatínskeho panstva z mesta bol ročne 600 zlatých a v prípade vojny 700 zlatých. Kysucké Nové Mesto malo charakter poddanského mestečka. V r. 1672 sa rada mesta skladala z richtára, prísažného a 10 senátorov. Na čele úradu bol mestský notár. V r. 1784 malo mesto 338 domov, 363 rodín, 1705 obyv. V r. 1850 tu žilo 2024 slovenských katolíkov a 6 židovských obyv. V 17. storočí bolo mesto prevažne protestantské. Existovala tu i mestská latinská škola. V tomto období tu jestvovalo 7 cechov. Na začiatku 19. storočia patrilo Kysucké Nové Mesto medzi najväčšie remeselnícke strediská na Považí. Bolo tu 20 odborov remeselnej výroby s 239 majstrami. Najpočetnejší bol cech súkenníkov, čižmárov, kováčov, zámočníkov, hrnčiarov a krajčírov. V druhej polovici 19. storočia hospodársky význam mesta klesol, no postupne sa stávalo drevárskym priemyselným strediskom. Od 6. do 11. decembra 1848 mesto obsadilo hurbanovské vojsko. Za pomoc hurbanovcom bolo 7 občanov obesených. V r. 1904 zničil mesto rozsiahly požiar. Vypukol pred obedom 16. augusta 1904. Obyvatelia mesta prežili strašnú noc, lebo oheň sa podarilo zlikvidovať až 17. augusta 1904. Šesť ľudí zhorelo a neskôr z 21 ťažko popálených skonali ešte štyria. Hmotné škody bolo možné vyčísliť na asi 20 miliónov Sk. Do r. 1945 tu existovala parná píla s 80 pracovníkmi. Význam Kysuckého Nového Mesta stúpol po r. 1950, keď vznikli Závody presného strojárstva (ZPS), neskôr ZVL, rozvinul sa i drevársky priemysel. Závody presného strojárstva vydávali závodný časopis "Kysucký priekopník". Bol to najdlhšie vychádzajúci závodný časopis na Kysuciach (1952-1993).

V zmysle zákona NR SR č. 221/96 sa Kysucké Nové Mesto stalo sídlom nového okresu, ktorý riadi l4 obcí, z toho jedno mesto.

Budatínska Lehota: Obec založili na zákupnom práve v 14. storočí. Spomína sa v r. 1438. Patrila panstvu Budatín. Za I. ČSR sa obyv. zaoberali drevorubačstvom, drotárstvom a podomovým obchodom. V chotári obce je minerálny prameň. Od r. 1973 pričlenená ku Kysuckému Novému Mestu.

Dubie: V písomných prameňoch sa prvýkrát spomína ako "Onklehotaja" v r. 1367. Vznikla ako nová osada na žilinskom práve. Bola súčasťou budatínskeho panstva. V 15. storočí malo Dubie rovnocenné postavenie so všetkými okolitými obcami. Súčasťou Kysuckého Nového Mesta sa stalo v r. 1898.

Oškerda: Založil ju v 14. storočí na zákupnom práve dedičný richtár, žilinský mešťan Oškrd. Obec sa v prameňoch spomína v r. 1438. Patrila panstvu Strečno. V r. 1598 mala 7 domov. V r. 1927 obec vyhorela. Výstavba po r. 1945. Obyvatelia väčšinou pracovali v závode Drevina Brodno-Oškerda, kde vyrábali zrubové chatky s prvkami ľudovej kultúry. Tu zhotovili aj slovenskú kolibu pre svetovú výstavu v Montreale v r. 1967.

Demografia

Kysucké Nové Mesto je počtom obyv. približne na 50. mieste medzi mestami Slovenska. V r. 1869 malo mesto 1863 obyv., 1900: 1824 obyv., 1950: 3012 obyv., 1970: 7294 obyv., 1995: 16225 obyv. K 31. decembru 2000 malo mesto 16412 obyv., z toho 8053 mužov a 8359 žien. Najvyššie percento obyv. bolo v produktívnom veku. Väčšina obyv. sa hlási k slovenskej národnosti.

Kultúra

Pamiatky: Ešte v 14. storočí bol postavený kostol sv. Jakuba a zriadená fara. Rím. kat. kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie bol postavený v r. 1790. Pôvodne mesto patrilo k fare v Radoli. Medzi pamätihodnosti patrí budova pivovaru, neskororenesančného zo 17. stor. (zvyšky renesančných sgrafít)., dva meštianske renesančné domy zo 17. stor., barokovo prestavané, ďalej barokový kríž z r. 1776. K pamätihodnostiam okresného mesta patrí tiež barokový dom na Belanského ulici č. 9 z polovice 18. storočia. Po rekonštrukcii slúži ako mestská knižnica. Zaujímavé je prepojenie zadnej, modernej časti s historickou časťou budovy.

Na severnom okraji intravilánu Kysuckého Nového Mesta sa nachádza lipa malolistá (Tilia cordata), jeden z prvých dvoch stromov vyhlásených na Kysuciach za chránené. Bola vysadená pravdepodobne ako hraničný strom chotára mesta. Poprsný obvod lipy je 528 cm, pri koreňoch 693 cm. Odhadovaný vek lipy je 500 rokov. Je živým symbolom histórie Kysúc s vysokou krajinársko-estetickou funkciou.

VKysuckom Novom Meste možno pozorovať dennú i nočnú oblohu z Kysuckej hvezdárne. Prvou telovýchovnou organizáciou v meste bola Jednota proletárskej telovýchovy (1925-1933), ktorej základy položil aktívny oddiel Spartakových skautov práce. Rozmach telovýchovy nastal až po dobudovaní závodu ZVL. Okrem futbalu sa pestuje hádzaná, volejbal, ľadový hokej, atletika, turistika a mesto bolo i strediskom mladých pästiarov.

VKysuckom Novom Meste sa narodil Dlhomír Poľský, básnik (16. 10. 1864-28. 12. 1935). V rokoch 1900-1903, 1930-1935 v meste pôsobil, aj tu zomrel. V meste je pamätná tabuľa.

Erb: Hagiografický motív s atribútmi svätca, svätého Jakuba mladšieho, podľa pečate mesta zo 17. storočia. V zelenom štíte je striebroodený svätý Jakub mladší, pravicou držiaci zlaté steblo ľanu a ľavicou valchový drúk.

Hospodárstvo

V r. 1983 postavili most cez rieku Kysuca-Povina-Kysucké Nové Mesto. Po dočasnej stagnácii priemyselnej výroby po roku 1989 sa podarilo v roku 1999 vypracovaní projektu priemyselného parku Kysucké Nové Mesto a príchodom prvého veľkého investora, firmy INA Kysuce, s.r.o. obnoviť postavenie mesta ako významného priemyselného centra. Dnes sa opäť vyrábajú v závode INA, spoločnostiach vzniknutých z bývalej firmy KLF, a. s. a firme NN Slovakia, a. s. ložiská a ich komponenty, ktoré sa exportujú do celého sveta. V súčasnej dobe prichádzajú do areálu priemyselného parku ďalšie firmy, ktoré sú napojené na rozvíjajúci sa automobilový priemysel. Postupne sa tak zvyšuje priemyselný potenciál mesta a môžeme očakávať jeho ďalší rast.

Vmeste je vybudovaný verejný vodovod, kanalizačná sieť, čistička odpadovej vody, ako i rozvodná sieť plynu.
M. č.: Budatínska Lehota, Dubie, Kysucké Nové Mesto, Oškerda.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia