Stará Ľubovňa

Geografia

Mesto Stará Ľubovňa sa nachádza v severnej časti Slovenska, v blízkosti Vysokých Tatier, pätnásť km od slovensko-poľského pohraničia. Jeho územie leží na oboch brehoch rieky Poprad a prítoku Jakubianka, medzi najsevernejšou časťou Levočských vrchov a Ľubovnianskou vrchovinou v nadm. výške 545 m. Katastrálne územie s rozlohou 3080 ha., v nadm. výške 520 m až 884 m, má na juhu mierne až stredne zvlnený pahorkatinný a na severe vrchovinný charakter. Má hnedé lesné, nivné, illimerizované až oglejené pôdy. Podnebie je mierne teplé s prevládajúcou kontinentálnou klímou.

Štruktúra mesta a jeho èasti

Z urbanistického hľadiska je mesto rozdelené na časť pôvodnú, historickú - námestie s parkom, kostolom a s priľahlými pôvodnými ulicami. Sem môžeme zaradiť aj hrad Ľubovňa, čnejúci na vyše 700 m vysokom brale nad mestom. Novodobú tvoria paneloblokové a domové sídliská. Hrad, kostol a meštianske domy boli vyhlásené za kultúrne pamiatky a celé historické jadro za mestskú pamiatkovú zónu v r. 1991.

V roku 1964 je k mestu pričlenený Posadek, ktorý bol dovtedy samostatnou obcou.

História

Prvé znaky osídlenia pochádzajú podľa archeologických nálezov z tejto oblasti z doby kamennej. Nepriamo doložená existencia je z r. 1235 v listine pápeža Gregora IX., kde nariadil vyriešiť spory o desiatky z kostola Panny Márie a okolitých kostolov medzi krakovským biskupom a spišským prepoštom a ostrihomským arcibiskupom. Predpokladá sa, že "okolitými kostolmi" okrem iných bol aj kostol v Starej Ľubovni.

Prvá písomná zmienka je z r. 1292 v listine českého kráľa Václava II., kde sa spomína ako Libenow, ktorý okrem iného určil aj obyvateľom Starej Ľubovne pomáhať pri opevňovaní Podolínca. Z toho vyplýva, že pôvodná obec jestvovala skôr, zrejme ju zničili Tatári v nájazdoch na Spiš okolo r. 1242 a neskôr bola obnovená na šoltýskom práve. Šoltýsom - dedičným richtárom začiatkom 14. stor. bol kastelán hradu Tomáš Sečiansky.

Začiatkom 14. stor. sa vystaval Ľubovniansky hrad, o ktorom najstaršia písomná zmienka je z r. 1311, kedy vlastníkom hradu bol Omodej Aba, jeden z významných predstaviteľov tvoriacej sa šľachty v tejto časti územia. V r. 1312 sa pod hradom odohrala vojenská bitka medzi Abovcami, ktorých podporoval aj Matúš Čák Trenčiansky a kráľovským vojskom Karola Róberta, ktorý v decembri 1314 asi navštívil aj Ľubovňu. Z ďalších panovníkov, ktorí navštívili hrad, boli kráľovná Mária v júni 1392 a v júni 1396 na dlhšiu dobu kráľ Žigmund Luxemburský. Hradnému panstvu vtedy patrili obce Nová Ľubovňa, Jakubany, Chmeľnica, Nižné a Vyšné Ružbachy, Forbasy, Lacková, Kamienka, Hniezdne a ďalšie a mestá Stará Ľubovňa a Podolínec. Významné udalosti na hrade sa udiali v r. 1412. Vtedy sa tu stretli uhorský kráľ Žigmund Luxemburský a poľský kráľ Vladislav II. Jagelonský. 8. 11. 1412 dal kráľ Žigmund do zálohu poľskému kráľovi Ľubovniansky hrad s panstvom, Starú Ľubovňu, Podolínec s hradom, Hniezdne a ďalších trinásť miest za peniaze, ktoré si od neho požičal - 37000 kôp českých grošov. Záloh trval až do r. 1772. Správcovia územia daného do zálohu sídlili na hrade, ktorý sa tak stal administratívnym centrom, čo malo vplyv aj na rozvoj mesta, predovšetkým remesiel a obchodu.

Hrad úplne vyhorel v r. 1553, do r. 1557 bol nanovo prebudovaný starostom Jánom Bonarom. Počas správy rodinou Ľubomirských v r. 1655-1661 ukrývali tu poľské korunovačné klenoty pred Švédmi. V r. 1768 bol tu väznený aj neskorší kráľ Madagaskaru Móric Beňovský. Posledným vlastníkom bola rodina Zámoyských do r. 1944. V súčasnosti je vlastníkom Prešovský samosprávny kraj a je tam múzeum.

Dôležitým pre Starú Ľubovňu bol rok 1364, keď dostala dve významné privilégiá od kráľa Ľudovíta I. Prvým povýšil Starú Ľubovňu na kráľovské mesto, mešťania si mohli voliť richtára, vymedzil mestu vlastný chotár a oslobodil ho od všetkých poplatkov. Bolo to tzv. magdeburské právo. Druhou listinou dal mestu výsady pri vydržiavaní výročných trhov.

V r. 1556 celé mesto vyhorelo, odvtedy sa viac stavali domy z pevného muriva. V polovici 18. stor. žilo v meste 218 mešťanov, z toho 133 remeselníkov. V r. 1772 na príkaz Márie Terézie zálohované územie pripojili späť k Uhorsku. Mesto bolo pripojené k Provincii XVI spišských miest, ktorú zrušili v r. 1876 a v Starej Ľubovni zriadili magistrát. Po rozpade Rakúsko-Uhorska a so vznikom ČSR v r. 1918 zostala Stará Ľubovňa okresným mestom až do súčasnosti, okrem obdobia 1960 - 1968.
Podsadek ako osada začal vznikať začiatkom 14. stor. V náväznosti na vznik hradu sa zrejme vyvíjala ako jeho podhradie, neskôr od polovice 19. stor. ako samostatná obec. V r. 1964 bola pričlenená k Starej Ľubovni.

základné údaje

V Starej Ľubovni k sčítaniu v r. 2001 k trvalému pobytu sa prihlásilo 16227 obyv., z čoho bolo 8163 žien. Klesajúci trend bol zaznamenaný v dojčenskej i novorodeneckej úmrtnosti. Miera úmrtnosti sa pohybovala v hraniciach celoslovenského priemeru.

Zamestnanos

Ešte v polovici 18. stor. pracovalo v meste 133 remeselníkov - z toho päťdesiat tkáčov, osem obuvníkov, desať krajčírov, sedem kožušníkov, zlatník a iní. Po pripojení späť k Uhorsku, stratením pozície správcovského sídla území v zálohu Poľsku, nastal úpadok mesta. V r. 1828 tu žilo len 28 remeselníkov.

Priemysel začínal vznikať až po druhej svet. vojne - prevádzka Východoslovenských tehelní v r. 1945, prevádzky Východoslovenských mliekární v r. 1950 a pekární a cukrární v r. 1955. Prvý väčší významný podnik Skrutkáreň vznikol v r. 1960, od r. 1967 to bol národný podnik. Železničná doprava sa otvorila v r. 1966. V r. 1980 bol ukončený dosiaľ najväčší závod, textilný kombinát - Závody 1. mája, v r. 1985 závod Tesla, v r. 1981 Vzorodev a Integra - podnik zväzu invalidov v r. 1982. Jednotné roľnícke družstvo bolo založené v r. 1950, majetok ktorého prevzal v r. 1962 Štátny majetok v Starej Ľubovni. V r. 1975 bol pričlenený k družstvu V Jarabine.

Od r. 1989 po politicko-ekonomických zmenách v spoločnosti došlo aj k zmene hospodárskej štruktúry, ktorá zasiahla aj okresné mesto. Veľké podniky utlmili výrobu, niektoré z nich sa transformovali, iné zanikli. Vplyvom nových ekonomických podmienok začalo sa vyvíjať stredné a malé podnikanie. Z hľadiska hospodárskej štruktúry najviac pracovných miest k 1. 1. 2004 vytváral priemysel. Najväčším odvetvím bol elektrotechnický priemysel. Druhým bol textilný priemysel, tretím najväčším bol kovospracujúci a hutnícky. V potravinárstve to boli hlavne podniky na spracovanie mäsa, výrobu nealkoholických nápojov a pekáreň, ktorí zamestnávali okolo 500 osôb.

Školstvo, kultúra a šport

Mesto je nielen administratívnym, priemyselným, ale aj kultúrnym centrom. Nachádzajú sa tu dva kultúrne domy, kino Tatra, športová hala a krytá plaváreň. Podporuje sa činnosť umeleckých a spoločenských telies a klubov, ako je Ľubovniansky spevokol, dychová hudba Ľubovnianka, divadelný súbor Reflektor "Š", Klub abstinentov, klub krížovkárov a hádankárov a filmový klub.

Informácie o dianí v meste zabezpečuje mestské televízne štúdio, prináša ich aj týždenník Ľubovnianske noviny a možno ich získať aj v Informačnom centre Mesta.

Výchovu a vzdelávanie zabezpečuje okrem štyroch materských aj päť základných škôl, gymnázium, obchodná akadémia, dve stredné odborné učilištia, základná umelecká škola, špeciálna škola a domov mládeže. V r. 2004 tu bolo zriadené detašované pracovisko Katolíckej univerzity v Ružomberku, pedagogickej fakulty, odbory sociálna práca a menežment. Hodnoty v oblasti vzdelávania tvoria aj Ľubovnianske múzeum, Ľubovnianska knižnica, osvetové stredisko, Združenie ochranárov severovýchodného Slovenska Pčola. Neodmysliteľnou súčasťou kultúrneho života v meste sú činnosti literárneho klubu, Zboru pre občianske záležitosti, Centra voľného času, šermiarskej skupiny Rádu svätého Michala, či tanečného klubu Flex a folklórneho súboru Ľubovňan. Medzi tradičné aktivity spoločenského a kultúrneho života patrí aj Ľubovniansky jarmok, Vansovej Lomnička, Poetická Ľubovňa, Ľubovnianske hry, výstavná prezentácia mesta a podobne.

Mestský športový klub, ktorý dosiahol úspechy celoslovenského a európskeho významu, podporuje a združuje viacero kolektívnych športov - volejbal (v súčasnej dobe najvyššia súťaž), basketbal, karate, kulturistika. K rozvoju športu prispieva vo veľkej miere Okresné združenie technických a športových činností, Futbalová škola Juno a Športový klub polície - oddiel zápasenia.

Perspektívny rozvoj

K najnáročnejším akciám posledných rokov patrila intenzifikácia čistiarne odpadových vôd. Postavili sa aj novodobé architektonické diela - rím. kat. kostol svätého Petra a Pavla, nemocničná kaplnka a gr. kat. chrám Matky ustavičnej pomoci. Mesto pripravuje aj ďalšie plány. Medzi nich patrí aj zabezpečenie ubytovania občanom vyžadujúcim osobitnú starostlivosť, príprava cestného obchvatu, ktorý by vylúčil dopravu z centra mesta, vydláždenie pešej zóny, príprava stavebných parciel a inžinierskych sieti pre výstavbu rodinných domov, ukončenie realizácie umelej ľadovej plochy.

Pre ďalší rozvoj sa pripravujú nové aktivity, realizujú sa nové postupy, ku ktorým patria aj intenzívne partnerské kontakty so spriatelenými mestami: Nowy Sacz a Polaniec v Poľsku, North Augusta v USA (štát Južná Karolína), Vsetín v ČR, Svaľjava na Ukrajine a tiež aktivity v cezhraničnom združení Euroregión Tatry - Stará Ľubovňa je jeho zakladajúcim členom.
M. č.: podsadek, stará ľubovňa.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia