Ústredný portál verejnej správy

Lokality

Mapa krajov:

Banskobystrický kraj Košický kraj Prešovský kraj Žilinský kraj Trenčianský kraj Nitrianský kraj Trnavský kraj Bratislavský kraj

Abecedný zoznam lokalít:

A B C Č Ď E F G H I J K L M N O P R S Š T Ú V Z Ž

 

Poltár

Geografia
Poltár leží na úpätí Slov. rudohoria na SV Lučenskej kotliny v doline Poltárice. Chotár tvoria treťohorné uloženiny, štrky, piesky, íly poltárskej formácie, veporské kryštalinikum.

Vkatastri mesta sú náleziská keramických stavebných pieskov, azbestu a magnezitu. V blízkosti sú minerálne pramene. Rybník, na ploche 0,20 km2 má objem 100 tisíc m3 vody. Z flóry treba uviesť ceriny, vzácny slezinník čierny. V chránenom areáli (CHA) Kúpna hora sa vyskytuje šafran dvojfarebný, šafran Heuffelov a i. Lokalita chránenej korunky strakatej pri Zelenom je rozoraná, vyskytuje sa tu kotvica plávajúca. V lokalite Hrabovo sú dubové lesy. V parku sa nachádza tuja riasnatá, buk pensylvánsky, gledíčia trojtŕňova a i. Okolie je bohaté na ornitofaunu, v rybníku ryby a obojživelníky, v lesoch bažant, jariabok a i. V meste je zrážkomerná stanica.
História
Zarcheologických nálezísk sú významné žiarové pohrebisko pilínskej a kyjatickej kultúry z doby bronzovej, slovanské sídlisko (zo 7. - 8. stor.), na Cerinách základy stredovekého hrádku a na Kostolisku zaniknutá stredoveká dedina dolný Poltár so zvyškami kostola. Prvá písomná zmienka o území je z r. 1246, o obci z 9. 11. 1302 Poltar, ktorý patril Zachovcom a od r. 1376 Soosovcom. V 15. stor. tu bola Jiskrovská pevnôstka. Turci zanechali v r. 1554 súpis obyv., ktorí tu pestovali ryžu. V 16. stor. sa obec delila na Horný a Dolný Poltár. Mlyn sa spomína v r. 1688, v 18. stor. boli už 2 mlyny.

Hist. obecný znak tvoril lemeš umiestnený vpravo a čerieslo vľavo, nad ktorým bola šesťcípa hviezda (1807). Novší je z r. 1852, kde sú poľnohospodárske nástroje kosa, kosák a sekera, hrniec (džbán) a škridla, symbolizujúce remeslá. Poštová prepriahacia stanica bola v Zelenom.

Železničná trať Lučenec - Poltár bola postavená v r. 1898 až 1901. Poltár bol okresným sídlom v rokoch 1951 - 1960 s 23 obcami. Obce Zelené a Slaná Lehota boli pripojené k Poltáru v r. 1966, ktorý sa stal mestom r. 1969 s novým erbom z r. 1988, motív strieborného džbánu v červenom štíte.
Demografia
Obyv. sa zaoberalo poľnohospodárstvom, hrnčiarstvom, debnárstvom a kolárstvom. Od r. 1869 aj prácou v Baratto-Draganovej továrni na šamotové tehly. Druhú keramickú továreň založil Peter Krausz (1889) s pobočkou v Zelenom (1882).
Pamätihodnosti
Klas. ev. a. v. kostol bol postavený v r. 1791 s využitím kameňov získaných zo starého kostola a s nanovo preliatym zvonom v r. 1839 zo zvona z r. 1669. Pamätná tabuľa padlým v 1. svet. vojne je v ev. a. v. kostole. Klas. ev. a. v. kostol v Zelenom je z r.1835 a neoklas. ev. a. v. kostol v Slanej Lehote je z r. 1891. Židovská modlitebňa je z 19. stor., Rím. kat. kostol sv. Cyrila a Metoda je z r. 1997. Klas. kúria je z r. 1775 a klas. kaštieľ s parkom z r. 1782, prestavaný v r. 1865 slúžil ako knižnica, zbierky poľovných trofejí a malieb. V rámci reštitúcii bol v r. 1991 vrátený pôvodným majiteľom.
Školstvo
Prvá škola, cirk. ev., bola otvorená v r. 1630. Ďalšie boli otvorené v Slanej Lehote (1761) a v Zelenom (1772). Prvá stredná škola, JSŠ, bola otvorená v r. 1958, gymnázium fungovalo od r. 1973 do r. 1979. 8-triedne gymnázium bolo znovu zriadené v r. 1995. V r. 1959 začalo s výukou Stredné odborné učilište poľnohospodárske, v r. 1974 Ľudová umelecká škola, ktorá sa v r. 1992 premenovala na Základnú umeleckú školu, 1. 9. 2002 Stredné odborné učilište sklárske a Združená stredná škola sklárska. V meste sú dve materské školy.
Kultúra
Spevokol bol založený v r. 1910. Kultúrny dom bol postavený v r. 1963. Mestská knižnica má pobočky v Zelenom a Slanej Lehote. Mesto má divadelné tradície, folklórne súbory dedí a dospelých (ÚVRAŤ a ÚVRATÍK), ktorých zriaďovateľom je mesto, fungujú dodnes. V Poltári vychádzali okr. noviny Pokrok v r. 1952 - 1960, v roku 1994 a od r. 1998 vychádzajú mestské noviny Poltársky občasník. V mestskom múzeu, otvorenom v r. 1998 sa nachádza busta kráľ. a cisárovnej Alžbety odhalená v r. 1899. Pamätník padlým v 1. a 2. svet vojne, odhalený v r. 1969, je na námestí pred kultúrnym domom a ZŠ.
Hospodárstvo
Barattova šamotová továreň od r. 1940 patrila Michalovi Kováčovi a od r. 1950 sa stala, spolu s Krauszovou továrňou na výrobu tehliarskych výrobkov, súčasťou Ipeľských tehelní. Od r. 1950 spustili prevádzku Ipeľské tehelne, ktoré majú výrobne aj v Zelenom a Slanej Lehote. Kaolín sa ťaží od r. 1973. V r. 1971 sa otvorila prevádzka závodu Stredoslovenské sklárne s hlavným dôrazom na výrobu a export úžitkového olovnatého krištáľového skla a sodnodraselného skla. Poľnohospodárske družstvo, pôvodne JRD vzniklo v r. 1950. Vodovodná sústava Hriňová - Málinec - Klenovec bola prepojená v r. 1994. Skládka tuhého komunálneho odpadu v Zelenom funguje od r. 2000. Perspektívy má silikátová hospodárska zóna Poltár - Lučenec.
Infraštuktúra
Okresný ústav národného zdravia bol otvorený v r. 1953, ktorý fungoval až do r. 1964, keď bol okres Poltár začlenený do okresu Lučenec. Odvtedy je tu poliklinika s ambulanciami praktických, detských a odborných lekárov. V prevádzke je aj lekáreň a očná optika. V 1. pol. 19. stor. boli v meste (vtedy ešte obci) sírnaté kúpele, ktoré neskôr zanikli. Športový futbalový oddiel ŠK Poltár vznikol v r. 1921. Dnes je v v meste štadión, tenisové ihriská a 3 telocvične. Nové kúpalisko s plavárňou je v prevádzke od r. 2002. Mesto poskytuje možnosti rekreácie a turistiky do okolia.
M. č.: Hájiky - Maky, Poltár, Prievrana, Slaná Lehota, Zelené.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia

Späť