Ilava

Poloha, príroda, geologické pomery

Ilava leží na strednom Považí uprostred Ilavskej kotliny, na ľavej strane Váhu na rozsiahlom kuželi pokrytom sprašovými hlinami naplavenými Porubským potokom. Prevládajú hnedé lesné pôdy. Na JV ju ohraničujú Strážovské vrchy, ktoré patria do vnútorných Karpát. SZ-ná odlesnená považská časť chotára má plochý povrch, JV-ná časť na Z okrajoch zalesnených Strážovských vrchov má vrchovinový charakter. Ilavská kotlina patrí k najhustejšie osídleným kotlinám na Slovensku. Klimaticky patrí k typu teplej, mierne vlhkej oblasti s priemernou ročnou teplotou vzduchu 8 °C, v strednej časti kotliny pozdĺž rieky Váhu s pribúdajúcou nadmorskou výškou podnebie sa smerom dovnútra vlastného pohoria ochladzuje.

Hydrografickou osou kotliny je Váh, ktorý často menil koryto. Výstavbou hydrocentrál sa zregulovali prítoky Váhu a vybudovali sa ochranné hrádze.

V meste sa nachádza nemocnica s poliklinikou a Ústav zboru väzenskej a justičnej stráže.

História Ilavy

Osídlenie Ilavskej kotliny na sklonku mladej doby kamennej (eneolit), reprezentuje okruh tzv. lengyelskej kultúry. Ludanickou skupinou lengyelskej kultúry bola osídlená malá jaskyňa na Ilavskej rovni, v literatúre uvádzaná ako jaskynka Pod Pupačkou. Od mladej doby bronzovej (1200-700 rokov p. n. l.), príslušníci severoslovenskej skupiny lužickej kultúry osídlili prevažnú časť Ilavskej kotliny. Na rozhraní letopočtu aj v nasledujúcej dobe rímskej (0-5. stor. n. l.) obývajú územie Ilavskej kotliny nositelia tzv. púchovskej kultúry. V dobe predveľkomoravskej (5. - 8. stor. n. l.) Slovania prenikli cez východokarpatské priesmyky a Moravu do Podunajskej nížiny a postupovali od juhu proti prúdu riek na SZ Slovensko. Je nesporné, že územie Ilavy bolo kontinuálne osídlené už od 13. stor. Osídlenie na pravom brehu Váhu oproti Ilave je písomne doložené už koncom 12. a v prvej polovici 13. stor. Bezprostredne oproti Ilave ležiaci Pominovec (Pominovce, dnes súčasť Sedmeroviec) je písomne doložený ako stará osada už r. 1229. Románsky zemepanský kostolík bol nepochybne postavený najneskôr v polovici 12. stor. Aj na ľavej strane Váhu sú hodnoverne písomne doložené osady: napr. Klobušice, dnes súčasť Ilavy už v listine z r. 1229, Košeca, pravdepodobne i s hradom v r. 1272 a k rokom 1332-1337 je už v Košeci doložená i existencia fary a teda i kostola, je predpoklad, že Ilava, ležiaca medzi nimi, bola už taktiež osídlená. Prvou nepriamou písomnou správou o Ilave je totiž záznam z registra vyberača pápežských desiatkov v r. 1332, kde sa spomína fara v Ilave.

Najstaršia listina, dotýkajúca sa priamo minulosti Ilavy, bola vydaná v Trenčíne r. 1339. Táto listina potvrdzuje mestský charakter osady i s prvými výsadami. Mestečko sa vyvinulo pod hradom, ktorý patril začiatkom 14. stor. Matúšovi Čákovi, neskôr kráľovi, Žigmundovej manželke Barbore, od r. 1438 jej dcére Alžbete. Ilavský hrad bol strediskom panstva Ilava, ku ktorému patrili Ilava, Beluša, Prejta, od r. 1472 Iliavka, Ilavské Mýto, neskôr Podvažie. Prvá hodnoverná správa o Ilavskom hrade je z r. 1446, z čias, keď Slovensko ovládal Ján Jiskra z Brandýsa. Ilava patrila Pongrácovi zo Sv. Mikuláša, malý hrad patril o rok neskôr Jánovi Huňadymu, potom kapitánovi Jurajovi Hatňanskému, v r. 1472 potvrdil donáciu na Ilavu, Belušu a Prejtu Matej Korvín bánovi Blažejovi Maďarovi, (i jeho zaťovi Pavlovi Kinižimu), ktorým už patrila Košeca. V r. 1495 sa ako zemepán Ilavského hradu a panstva spomína Štefan Zápoľský. Ilava bola už v stredoveku remeselníckym mestečkom, dostala niekoľko mýtnych a jarmočných výsad, potvrdení konať trhy.

Vývoj postavenia Ilavy a jej obyvateľov sa odráža aj v používaní označení pre Ilavu a jej obyvateľov. V roku 1430 sa Ilava v listinách dokonca spomína ako mesto (civitas) a jej obyvatelia sa označujú ako "mešťania". Až do r. 1526 bola Ilava z právneho hľadiska mestom druhej kategórie, mestečkom, ktoré malo čiastočnú správnu a súdnu kompetenciu.

Najväčší rozmach zaznamenala Ilava od r. 1533, keď ju dostali do držby bratia Mikuláš a Ján Ostrožičovci a ich synovia. Založili v Ilave i šľachtickú školu, posledným rektorom bol Daniel Krman, škola zanikla okolo r. 1684. Posledný potomok Ostrožičovcov Matej stratil po r. 1681 majetok pre podozrenie z účasti na Weseléniho sprisahaní i povstaní Tökölyho. Ilavské panstvo zhabané Ostrožičovcom v r. 1683 spravovala komora, v r. 1693 ho kúpil gróf Siegfried Krištof Breuner zo Stübingenu, generál a podpredseda ríšskej dvorskej komory. V tom čase uhorský prímas Juraj Sechényi uviedol do Ilavského hradu trinitárov. V r. 1695 si na hrade zriadili kaplnku, v r. 1701-1722 postavili dvojvežový barokový kostol nad priekopou, oddeľujúcou vnútorný hrad od vonkajšieho. Výstavbu kláštora dokončili v r. 1753. Po smrti Breunera patrila Ilava i s hradom jeho sestre Márii Antonii, vydatej Königseggovej, ktorá viedla majetok oboch rodov s veľkým prehľadom do r. 1740 (Königseggovci pochádzali z Aulendorfu vo Würtenbersku a na strednom Považí vlastnili panstvo v Pruskom). Po jej smrti spravoval majetky jej najstarší syn Karol Ferdinand. Prestaval dolný hrad v Ilave na kaštieľ, zomrel v r. 1765. Poslednými majiteľmi Ilavy boli: František Xaver I. gróf Königsegg, ktorý s Máriou Sidóniou Eszterházyovou nemal potomkov, zomrel v r. 1792, pochovali ho vo farskom kostole v Pruskom, ktorý dal postaviť. František Xaver II. kúpil r. 1805 od Študijného fondu panstva Skalky zrušený kláštor ilavských trinitárov s príslušnými budovami a záhradou. R. 1843 odovzdal obe panstvá svojmu najstaršiemu synovi Gustávovi Jozefovi. V r. 1856 štát odkúpil hrad a umiestnil v ňom krajinskú trestnicu pre väzňov s výmerou trestu nad desať rokov.

Výrazný rozmach mestečka nastal po zrušení poddanstva. Prejavil sa nielen rozvojom remesiel, ale aj rýchlym rastom počtu obyvateľstva. Kým v roku 1598 mala Ilava 104 domov, r. 1720 67 daňovníkov, r. 1784 155 domov, a 953 obyv. Ich počet sa v r. 1843 zvýšil na 1210 a v r. 1873 na 1840. V r. 1873 - 1913 sa počet obyv. pohyboval od 1813 do 2389 osôb, v čom boli i obyvatelia Podvažia a väzni trestnice.

Ilava bola známa remeslom, pracovali tam cechy súkenníkov, klobučníkov, tkáčov, mlynárov, čižmárov, krajčírov a kožušníkov, gombičkárov, mäsiarov, garbiarov a i. Koncom 18. stor. založil Kristián Gessner z Klobouk na Morave manufaktúru na výrobu súkna. Jadro pracovníkov tvorili prisťahovalci z blízkej Moravy, súkno vo veľkom expedovali vojenskému skladu do Budína a Viedne, hoci sa súkenka sľubne rozvíjala, v r. 1805 už nevyrábala. V 19. stor. bol založený pivovar, zápalkáreň, teheľňa, pálenica, r. 1909 filiálka bánovskej banky. V r. 1911 vydával vlastné noviny tlačiar I. Eckmann. Po 1918 pretrval remeselnícky charakter Ilavy. V r. 1938 zriadili v areáli trestnice povestný tábor, v ktorom väznili stovky komunistov a protifašist. bojovníkov. Skupine väzňov sa 1. 9. 1944 podarilo zorganizovať vzburu a utiecť na povstalecké územie. V r. 1938 sa začala budovať hydrocentrála, sprevádzkovaná od r. 1946. V Ilave pracoval známy pivovar, výroba sudov a kameňolomy.

Súčasťou Ilavy sú dnes Klobušice s pôv. kaštieľom Sipekyovcov. Park v anglickom štýle pri kaštieli s vchodom priamo od hlavnej cesty Ilava - Dubnica má rozlohu asi 7 ha. Pôvodný majiteľ gróf Sipeky okrem parku udržiaval aj ovocný sad a skleník. Po r. 1945 umiestnili do kaštieľa poľnohosp. školu, v časti Múzeum obchodu, hojne navštevované hlavne kúpeľnými turistami z Trenčianskych Teplíc a okolia.

Osobnosti Ilavy

Rodisko: Kornel Schimpl (13. 2. 1886 - 9. 2. 1935), hud. pedagóg. Pôsobisko: r. 1636-71 Joachim Kalinka, spisovateľ. R. 1684 Daniel Krman, spisovateľ jazykovedec. R. 1683 Tobiáš Masník, spisovateľ. R. 1770-83 Jozef Nejedlý, bernolákovský mecén. 1636-39 Štefan Pilárik, spisovateľ. 1636 - 71 Andrej Sartorius, náb. spisovateľ. Dr. Abrahám Martin Pattantyús, hlavný lekár v trestnici od r. 1889 do r. 1923, všetranne činný lekár - spoluzakladal turistický spolok v Ilave, fotograf. Študoval: Ján Simonides, náb. spisovateľ. V Ilave-Klobušiciach býval vo vlastnej vile s pekným parkom v r. 1922 - 1937 český maliar Joža Uprka.

Pamiatky

Ilavský hrad, pôv. z 13. stor., prestavaný na pevnosť v 2. tretine 16. stor., r. 1693-1753 kláštor a nemocnica trinitárov, stavba kostola v r. 1702-22, r. 1856 upravený na trestnicu. Rím. kat. kostol barokový zo zač. 18. stor., zvonica pôv. gotická, budova fary pôv. renesančná z konca 16. stor. Budova pivovaru pôv. renesančná z r. 1630-35, zbarokizovaná, v 19. stor. zmodernizovaná. Domy na námestí pôv. renesančné a barokové, prícestný hostinec z 18. stor. Mariánsky stlp z r. 1752. V Ilave je židovský cintorín s barokovými náhrobníkmi. V Klobušiciach je umiestnená hrobka niekdajšieho ministra Uhorských železníc Gábora Barossa z r. 1892.

Kultúrne zariadenia

Dejiskom kultúrneho života v Ilave je dom kultúry, ktorý koordinuje prácu súborov a organizácií, mestská knižnica a mestské múzeum. O zriadenie Mestského múzea v r. 1993 v Ilave sa najviac zaslúžil Jozef Majerech - Mrzúch, ktorý sa celý život venoval histórii, Ostrižičovcom a vydal publikáciu o cechoch. Medzi najstaršie súbory patrí spevácky zmiešaný zbor Ilavan, ktorý v r. 2000 oslávil 100 rokov založenia. Svoju činnosť vyvíjajú 2 divadelné súbory - Pod vežou a Malá Múza. Folklórny súbor Strážov tvorí kolektív mladých tanečníkov a spevákov rozvíjajúcej sa ľudovej hudby. Deti od 6 rokov navštevujú folklórnu skupinu Laštek. V Základnej umeleckej škole v Ilave pôsobia mažoretky. Skupina Rafaróza si udržuje popularitu v širokom okolí. Pravidelne vychádzajú mestské noviny Ilavský mesačník.

Priemysel

Prvé zmienky o varení piva v Ilave siahajú do roku 1655. Dobou svojho založenia a kvalitou piva sa zaraďuje na popredné miesta medzi najstaršími pivovarmi. V r. 1992 bol v rámci privatizácie sprivatizovaný a v roku 1996 sa zrušila výroba piva. V súčasnosti je budova pivovaru v súkromnom vlastníctve rekonštruovaná pod dohľadom Pamiatkového ústavu. Je tu výroba obuvi, strojárenská výroba, stavebná činnosť, pekárne.

Zdravotníctvo

Mestský špitál zriadený v r. 1700, lekáreň a lekárska služba od 1. pol. 19. stor. Od r. 1965 je tu nemocnica s poliklinikou.

Rekreácia a šport

Ilava je východiskovým bodom do okolitých hôr s turistickými chodníkmi na Vápeč, Strážov a Vršatec s hradnou zrúcaninou v Bielych Karpatoch. Z mesta je možné dopraviť sa do stredísk zimných športov na Homôlku, Zliechov a do Čičmian. V meste je vybudovaný športový areál pri mestskej časti Sihoť, kde sú futbalové ihriská, tenisové dvorce, kúpalisko a lodenica. Najsilnejšou telovýchovnou organizáciou mesta je TJ SOKOL Ilava. Sú tu zastúpené odvetvia športu - karate, vodnej a pešej turistiky, volejbalu, tenisu, futbalu žien a mestská liga malého futbalu.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia