Kežmarok

Základné údaje

Kežmarok patrí medzi najstaršie mestá na území historického Spiša. Od roku 1996 patrí do Prešovského kraja a Okresu Kežmarok. Je vzdialený 15 kilometrov od mesta Poprad a 31 kilometrov od Starej Ľubovne. Nachádza sa v severovýchodnej časti Popradskej kotliny v nesúmernej doline a na nive Ľubice pod západnými výbežkami Levočských vrchov.

Rozsiahly archeologický výskum dokázal, že chotár mesta bol osídlený už pred 50000 rokmi, teda v staršej dobe kamennej. Na území Kežmarského hradu boli odkryté artefakty púchovskej kultúry, ale aj také, ktoré dokladujú slovanské osídlenie (9. - 10. stor.).

Kežmarok vznikol zlúčením viacerých osád pôvodného slovanského obyvateľstva (osada sv. Michala, sv. Kríža, sv. Petra - Pavla, prípadne ďalšie neznáme osady) s osadou nemeckých kolonistov, ktorí sem prišli po tatárskom vpáde (1241 -1242). Tieto mali vlastné farské kostoly a cintoríny. Osada sv. Michala a nemecká osada s kostolom sv. Alžbety, sa prvýkrát spomínajú v roku 1251. Symbióza kultúr viacerých národností a výborná zemepisná poloha pri veľkej obchodnej ceste, spájajúcej Orient so severom a západom Európy, umožnila rýchly hospodársky rozvoj vznikajúceho mesta. Kežmarok získal v roku 1269 mestské výsady a už v roku 1368 bol opevnený mestskými hradbami.

O názve mesta pojednáva vyše desať teórií. Najpravdepodobnejšia je odvodenina z nemeckého Kaiser (cisár, panovník a Mark (pohraničné územie). Známych je vyše 200 variánt názvov mesta. Spomeňme aspoň niektoré - Kasmark a Kesmark (1269), Forum Caseorom, Caseoforum alebo Caseopolis. Neskoršie názvy mesta boli Késmarkinum, Késmark, Käsmarkt, Kesmarek (1773), Kesmark, Kesmarkinum, lat. Caesareoforum, Késmárk, Kässmarkt, nem. Kaisersmarkt, Kežmarek (1808), Kesmark (1863 - 1913), Kežmarok (1920), Kežmarok, Käsmark (1927 - 1948) a od roku 1948 Kežmarok.

Od prvej polovice 15. stor. získal Kežmarok viacero privilégií, napr. v roku 1411 právo slobodného rybolovu, v roku 1412 boli obyvatelia oslobodení od platenia ciel, 1417 právo slobodného výrubu lesov, 1419 právo dvoch výročných trhov, 1435 právo skladu, 1438 právo meča, v roku 1440 bol oslobodený od platenia na území Poľska, v roku 1464 boli mešťania oslobodení od platenia tridsiatku na území celého Uhorska. Od roku 1463 mohli používať mestský erb a pečať.

V roku 1433 bol dobytý a vyplienený husitskými vojskami. Kežmarčania sa vyše 100 rokov sporili s mestom Levoča a takmer 250 rokov s pánmi kežmarského hradu (rodina Zápoľských, Laských, Reuberovcov a Thökölyovcov), ktorý bol postavený v 60. rokoch 15. storočia na príkaz Mateja Korvína. Mesto sa vyslobodilo spod zemepanskej nadvlády až v roku 1651, kedy sa Imrich Thököly na základe Viedenskej zmluvy za odstupné 210-tisíc zlatých vzdal jeho vlastníctva. Mešťania kúpili hrad v roku 1702. V roku 1655 cisár Ferdinand III. potvrdil Kežmarku privilégiá slobodného kráľovského mestá.

Kežmarok bol významným remeselníckym centrom. V 15. - 19. storočí tu pracovalo okolo 40 cechov. Už v 15. storočí vznikol cech zámočníkov (1443), súkenníkov (1475), kováčov (1490), spracovávateľov kože (1490) a pod. K unikátnym cechom v rámci Slovenska patril taškársky (jeden z dvoch) a sedlársky (jeden zo štyroch). Cech ihlárov patril k najväčším výrobcom ihiel a spôn na území Slovenska. Po celej Európe preslávili mesto cech povrazníkov (1570), tkáčov (1587), stolárov (1606), farbiarov (1713) a zlatníkov (1713). Koncom 17. storočia tu pôsobilo 21 cechov. V roku 1715 tu pôsobilo 263 remeselníckych dielní vo vyše päťdesiatich výrobných odvetviach. Koncom 18. storočia začali vznikať manufaktúry - v rokoch 1815 - 1817 tu pôsobila kameninová manufaktúra, v roku 1820 manufaktúra na súkno, na ktorú nadväzovala v roku 1867 Prvá uhorská mechanická pradiareň ľanu z konopnej priadze, v roku 1881 Bielidlo plátna a bavlnenej priadze. Najväčší význam pre mesto mala tzv. Weinova továreň, ktorú v roku 1884 presťahoval ako tkáčovňu Karol Wein zo Starej Ľubovne. Okrem spomenutých vznikla v roku 1860 továreň na výrobu smoly, v roku 1864 továreň na výrobu škrobu, v roku 1892 Umelecká výšivkáreň, v roku 1895 píla a pod., ktoré mali pomerne krátke trvanie. Z peňažných ústavov tu pracovala Kežmarská sporiteľňa (1863), Kežmarská banka (1872) a Okrášľujúci spolok v Kežmarku (1879). Kvôli výstavbe Košicko-bohumínskej železnice sa začal rozvíjať susedný Poprad a Kežmarok strácal na hospodárskom význame. Po oslobodení v roku 1945 vznikli nové podniky - Weinová továreň bola premenovaná na Tatraľan, z menších vznikol Tatranský podnik miestneho hospodárstva (1952), Východoslovenské hydinárske závody (1948), Okresný stavebný podnik (1949). V roku 1952 bolo založené JRD.

Prvé správy o kežmarskej mestskej škole sú z rokov 1383 - 1392, no predpokladá sa, že prvý typ - farská škola existovala už v 13. storočí. Po príchode reformácie dr. Martina Luthera dostala škola po roku 1531 protestantský charakter a stala sa gymnáziom. Významnou osobnosťou kežmarského školstva bol pedagóg Leonard Stöckel. S menom kežmarskej školy sú spojené jedny z najstarších správ o hudbe (14. stor.) o divadelných predstaveniach (1523 - 1524), prvé známe výlety do Vysokých Tatier (koniec 16. storočia). Vedec európskeho formátu Dávid Fröhlich, ako kežmarský študent, podnikol v roku 1615 prvý známy horolezecký výstup vo Vysokých Tatrách. V roku 1774-1776 na mieste vtedajšej budovy postavili novú murovanú školu (v súčasnosti známu ako stará budova lýcea), ktorá bola v rokoch 1820 a 1865 nadstavená. V rokoch 1787-1852 bola škola zreorganizovaná na lýceum s katedrami teológie, filozofie a práva. Študovali na ňom žiaci z celej Európy a nejeden z nich sa stal známym spisovateľom, umelcom, či vedcom. Po školskej reforme sa lýceum zmenilo na 8-triedne gymnázium. Ako nemecké gymnázium škola existovala do roku 1944. V školskom roku 1927/28 boli na nej otvorené paralelné československé triedy, ktoré sa v roku 1936/37 osamostatnili a takto vzniklo československé gymnázium. Pri starej budove lýcea bolo v rokoch 1893-1904 postavené tzv. nové lýceum - dnešné Gymnázium P. O. Hviezdoslava. V rokoch 1880-1935 existovala v meste Štátna odborná tkáčska škola - prvá svojho druhu v Uhorsku. Štátna chlapčenská meštianska škola vznikla v roku 1843 a trvala jedenásť rokov. Obnovená bola v roku 1887. Od roku 1895 tu pôsobila Ev. a. v. dievčenská meštianska škola. Výnimočným v Uhorsku bolo zriedenie materskej školy kvôli Weinovej továrni v roku 1869.

Kežmarok bol bohatým aj na spoločenskú činnosť. Najstarším je Strelecký spolok založený okolo roku 1510. V roku 1832 vzniklo kasíno, 1860 Kežmarský svojpomocný spolok, v roku 1862 boli uverejnené stanovy Dobrovoľného hasičského spolku. Významnou organizáciou bol Spolok spišských lekárov a lekárnikov založený v roku 1867 existujúci dodnes. V roku 1873 vznikol z iniciatívy kežmarskej inteligencie Uhorský karpatský spolok ako prvý turisticko-ochranársky spolok v Uhorsku a ôsmy na svete. V roku 1878 vznikol Spolok zimných športov zameraných hlavne na korčuľovanie, v roku 1893 bol založený Kežmarský telocvičný spolok, v roku 1900 vznikla slobodomurárska lóža a v roku 1941 nemecký Inštitút pre vlastivedný výskum.

V rokoch 1806 - 1810 pracovala v Kežmarku Literárna spoločnosť, ktorú založil profesor lýcea Ján Genersich. Na lýceu vzniklo viacero študentských spoločností - nemecká (1823), srbská (1826), maďarská (1832) a ako prvá svojho druhu na Slovensku aj slovenská (1824). Literárny ruch slovenských študentov obnovil na lýceu v roku 1838 Ústav reči a literatúry československej, ktorý však kvôli silnejúcej maďarizácii svoju činnosť významnejšie nerozvinul. No ešte väčší význam mala Jednota mládeže slovenskej (1845-1847) vzniknutá podľa levočského vzoru. Kežmarok sa v 19. storočí stal národným centrom aj vďaka tajným literárnym študentským spolkom Kytka (1890-1894) a Mor ho (1911-1912).

Okrem spolkovej tu bola rozšírená aj divadelná činnosť. Predstavenie pašiovej hry sa uskutočnilo už v roku 1523. V 17. storočí divadelné hry nacvičoval rektor Dávid Praetorius a v 18. storočí Jur Bohuš a Juraj Buchhlotz ml., autor nemeckých a latinských hier. Počas prvej Československej republiky sa tu hrávali hry a operety v slovenskom, nemeckom a maďarskom jazyku. Od 2. polovice 15. storočia bola pestovaná aj cirkevná a svetská hudba. V rokoch 1705 - 1707 bol v Kežmarku prvým kníhtlačiarom Matej Glaser Vitriari. Známe sú aj ďalšie tlačiarne - Pavla Sautera (1879-1944), Jána Klingu (1897 - 1909), Dávida Altmanna, J. Vitriola (1909 - 1912), Abrháma Gerharda (1910 - 1918), Viliama Spitzera (1912) a J. Stephanyho a spol. (1927). Vychádzalo tu viacero novín a časopisov - Nová dedina (1951 - 1954), Podtatranská Slovač (1923 - 1933), Púčky (1912 - 1913), Spišské slovo (1930), Tatran (1945 - 1953), Evangelischer Glaubensbote für die Zips (1908 - 1915, 1920 - 1938) a Karpathen - Post (1880 - 1944).

S Kežmarkom sú spojené mená jeho rodákov - priekopníka röntgenológie v Uhorsku Vojtecha Alexandra, lekára a prírodovedca Kristiána Augustiniho ab Hortis, lekárov Daniela Fischera, Jána Daniela Perlitziho, prírodovedca Juraja Buchholtza ml., Tomáša Maukscha, zakladateľa uhorskej štatistiky Martina Schwartnera, mineralóga Kristiána Genersicha, historika Jána Genersicha, básnika Antona Prídavka. V Kežmarku žil matematik a fyzik Dávid Fröhlich, zakladateľ slovenského technického vysokého školstva matematika Jur Hronec, dramatik Ján Chalupka a spisovateľ Karol Kuzmány. Študovali tu viaceré významné osobnosti - maliar Ladislav Medňanský, zakladateľ srbskej drámy Jovan Sterija-Popovič, maďarský spisovateľ František Kazinczy, Gašpar Féjerpataky-Belopotocký, Pavol Jozef Šafárik, Pavol Országh Hviezdoslav, Samo Chalupka, Janko Jesenský, Janko Kráľ, Martin Kukučín, Ladislav Nádaši-Jége, Albert Škarvan, Jonáš Záborský, Ivan Stodola, Martin Rázus a mnoho ďalších.

V roku 1950 sa stalo mesto mestskou pamiatkovou rezerváciou. Už toto nasvedčuje, že pamätihodnosti mesta priťahujú svojich návštevníkov predovšetkým pamiatkami. Historické jadro má trojuholníkový pôdorys. Námestiu dominuje radnica. Prvú radničnú budovu postavil v roku 1461 majster Juraj zo Spišskej Soboty. Keď ju v roku 1515 zničil požiar, dali Kežmarčania postaviť novú v renesančnom slohu. Vežu pristavali v roku 1641 a druhé poschodie v roku 1922. Neďaleko radnice stojí klasicistická budova mestskej reduty z roku 1818, na základoch niekdajšej strážnej veže. Námestie lemujú meštianske domy zo 16. - 17. storočia. Dominantou Kežmarku je Kežmarský hrad (1463). Na gotických základoch boli uskutočnené viaceré prestavby a posledná dala renesančnú podobu. V roku 1931 v časti hradného komplexu otvorili expozície kežmarského múzea. Po generálnej oprave hradu v rokoch 1962 - 1985 boli muzeálne zbierky rozšírené. V 13. storočí bol postavený na mieste staršej románskej kaplnky rímskokatolícky Kostol sv. Kríža. Patrí medzi najväčšie halové kostoly na Slovensku. Na hlavnom oltári sú umiestnené drevorezby z dielne Majstra Pavla z Levoče. Národnou kultúrnou pamiatkou je drevený artikulárny kostol. Vznikol v roku 1717 pristavením k pôvodnej kamennej stavbe z roku 1593. Jeho jedinečnosť podčiarkuje skutočnosť, že bol postavený bez použitia jediného klinca. Vzácny je kostolný organ z roku 1720 od majstra Varinca Čajkovského. V roku 1894 bol postavený nový evanjelický kostol podľa Theofila Hansena v dekoratívnom novobyzantskom slohu. Pri artikulárnom kostole sa nachádza ďalšia národná kultúrna pamiatka - budova lýcea (1774-1776). V lýceu sa nachádza školská historická knižnica, považovaná za najväčšiu v strednej Európe. Obsahuje 150000 knižných zväzkov, z toho 55 prvotlačí, 6000 titulov slovacík a 40000 germaník. Na východnom okraji mesta sa nachádza Jeruzalemský vrch, odkiaľ je pekný výhľad na mesto.

Od roku 1850 bol Kežmarok s prestávkami sídlom okresu až do roku 1960. Od roku 1876 sa stal mestom so zriadeným magistrátom. V roku 1947 z jeho územia bola vyčlenená obec Vysoké Tatry, v roku 1956 obec Mlynčeky, v rokoch 1974 - 1995 pričlenená obec Malý Slavkov a v rokoch 1974 - 1992 pričlenená obec Ľubica. 27. januára 1945 bol Kežmarok oslobodený.

V súčasnosti sa tu nachádza mestský úrad, pošta, obvodný úrad, polícia, 5 materských škôl, 1 materská škola a detské jasle, 4 základné školy, Základná umelecká škola Antona Cígera, 2 špeciálne základné školy, Gymnázium P. O. Hviezdoslava, Hotelová akadémia Otta Brucknera, Stredná poľnohospodárska škola, Združená stredná umelecká škola, Stredné odborné učilište poľnohospodárske, Stredná združená škola obchodu a služieb, nemocnica s poliklinikou a viacero neštátnych zdravotníckych zariadení, múzeum, mestské kultúrne stredisko, Výstavná sieň Barónka, amfiteáter, mestská knižnica, kino Iskra. Účinkuje tu Folklórny súbor Magura, detské folklórne súbory Maguráčik, Goralik a rómsky súbor Kesaj, tanečný klub Tempo, dychová hudba Kežmarčanka. Každoročne priťahujú pozornosť tisícich návštevníkov nasledovné podujatia - Európske ľudové remeslo, Vianočné trhy, Kežmarská hudobná jar a jeseň, Ľanový kvietok, Podtatranská mlaď tancuje, Literárny Kežmarok, Sviatok kultúry a vzájomnosti karpatských Nemcov a Dni židovskej kultúry. Vychádza tu dvojtýždenník Kežmarok a mesačník rímskokatolíckej cirkvi Cesta a štvrťročník evanjelickej cirkvi a. v. Zborový list. Zo športových podujatí je to predovšetkým Kežmarská jarná desiatka, Beh k Hubertovi a Kežmarský polmaratón.

V Kežmarku sa rozvíja po roku 1998 viacero menších firiem a podnikov. Spomeňme napr. Tatrapoma a. s. (výroba lyžiarskych vlekov), Tatranská mliekáreň a. s., Podtatranská hydina a. s., Hengstler spol. s. r. o. (výroba a predaj elektrotechnických a elektronických súčiastok a prístrojov) a Vajex a. s.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia