Krásno nad Kysucou

Geografia

Leží na styku severovýchodného okraja Javorníkov s Kysuckými vrchmi a Slovenskými Beskydami v doline Kysuce. Vrchovinný povrch chotára so širokými chrbtami tvoria treťohorné horniny. Lesy sú na západe a na juhu, inde len malé lesné plochy. Má hnedé lesné pôdy. Mesto sa nachádza pri sútoku riek Kysuca a Bystrica. Leží asi 8 km od Čadce a 14 km od Kysuckého Nového Mesta.

História

Obec je najstaršou dedinou na severe Kysúc a jej chotár hraničil so Sliezskom a Poľskom. V lokalite Kalinovo sa našli kamenné nástroje a nevýrazná keramika z neskoršej doby kamenej. Pri ústí Bystrice boli započaté práce na odkrytí mohyly, ktoré však neboli ukončené. Už pred rokom 1325 dedičný richtár Peter Intez s obyvateľmi obec opustil. V roku 1325 ju dostal žilinský richtár Ján Pezold do dedičnej držby. Jeho syn Dominik dostal v roku 1352 Krásno nad Kysucou do vlastníctva, v tom istom roku ho predal aj so žilinským dedičným richtárstvom Mikulášovi, synovi Mikuláša. Krásno sa pokladalo za súčasť majetku žilinského richtárstva, neskôr spolu so Žilinou patrilo strečnianskemu panstvu. Počas valašskej kolonizácie vznikli v chotári obce viaceré osady - začiatkom 16. storočia mala obec chotár až po sliezske hranice. Postupne na ňom vznikli obce Čadca, Zborov, Horelica, Oščadnica, Raková, Staškov, Svrčinovec, Čierne, Skalité. V roku 1598 bolo v obci 30 domov, v roku 1662 bol dedičný richtár na čele obce, ktorá mala 86 sedliackych usadlostí s 12 podželiarmi. V roku 1850 žilo v Krásne nad Kysucou 2430 slovenských katolíckych obyvateľov a 20 židovských obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, drotárstvom, chovom oviec, prácou v lesoch a pltníctvom. Po roku 1918 aj podomovým obchodom. V obci bola píla na dosky a parketáreň (zrušené v roku 1948). Fara bola zriadená v roku 1789. Dovtedy obec patrila k fare v Starej Bystrici. Rím. kat. kostol bol postavený v roku 1789, je zasvätený sv. Ondrejovi a bol dostavaný v roku 1868 v neorománskom slohu. V meste sa nachádza aj kaplnka Panny Márie z roku 1935. V roku 2000 bol konsekrovaný nový kostol v osade Kalinov, zasvätený Božskému srdcu Ježišovmu. Pred 2. svetovou vojnou bol v obci drevársky podnik Teodora Ševeca, ktorý sa v roku 1942 premenoval na Holzexport. V roku 1945 začala výstavba závodov Slovolit a Slovodom a v roku 1946 Slovšport. V roku 1948 sa tieto prevádzky pripojili k Drevine Turany. V roku 1960 vznikla Drevina Krásno Nad Kysucou-Oščadnica. V roku 1986 z viacerých drevárskych podnikov vznikli Kysucké drevárske závody so 670 pracovníkmi.

Krásno nad Kysucou bolo do roku 1960 obcou okresu Kysucké Nové Mesto. Dňa 1. 9. 2001 dostala obec štatút mesta.

Demografia

Krásno nad Kysucou je 137. najväčšie mesto Slovenskej republiky podľa počtu obyvateľov. V roku 2001 malo mesto 6939 obyvateľov, z toho ekonomicky aktívnych 3523 osôb.

Kultúra

Základná škola (cca 854 žiakov) prešla od 1. 6. 2002 pod zriaďovateľa, a to mesto Krásno nad Kysucou. Snahou pedagogického kolektívu je viesť žiakov k tvorivosti, samostatnosti a zodpovednosti za svoje konanie v duchu porozumenia, znášanlivosti a priateľstva.

Vroku 2001 vznikla spojením Stredného odborného učilišťa drevárskeho Krásno nad Kysucou a Strednej priemyselnej školy drevárskej v Čadci Združená stredná škola drevárska v Krásne nad Kysucou. Škola umožňuje 4-ročné štúdium s maturitou zamerané na drevárstvo a nábytkárstvo a na umeleckopriemyselné spracovanie dreva. Škola plánuje zriadenie detašovaného pracoviska Technickej univerzity Zvolen pre možnosť ďalšieho vzdelávania žiakov, vybudovanie oddychovej zóny - letné ihrisko, ekologizáciu školy, zapojenie do projektu "Odpad vo vyučovaní" a pod.

Vroku 1976 sa pri závodnom klube n. p. Drevina vytvoril folklórny súbor Drevár. Prvé verejné vystúpenie mal na prvomájových oslavách v roku 1977 v rodnej obci. Ďalšie vystúpenia mali na rôznych kultúrnych a spoločenských podujatiach a folklórnych festivaloch, či už slovenských alebo medzinárodných. V roku 2004 súbor Drevár vystupoval v Mexiku, Poľsku.

Hospodárstvo

Vmeste pôsobili a pôsobia viaceré podniky, hlavne so zameraním na spracovanie dreva a obchodovanie.

Bola ukončená plynofikácia centra mesta, rekonštrukcia tribúny štadióna, rozšírená telefónna sieť. Postavený bol tiež obytný dom s 24 bytmi a započala výstavba 14-bytového domu. Mesto má verejný vodovod, vybudovanú kanalizačnú sieť i čističku odpadových vôd.
M. č.: Blažkov, Kalinov, Krásno nad Kysucou, Zákysučie.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia