Prešov

Geografia

Prešov leží v severnej časti Košickej kotliny, na východnom okraji Šarišskej vrchoviny, pri sútoku Torysy a Sekčova. Nadmorská výška okolo 255 m. Tradičný chotár v rozsahu 7118 ha sa rozprestiera v nadm. výške od 233 do 481 m. Na nivách prevládajú nivné pôdy. Na terasách a náplavových kužeľoch sú hnedozemné a degradované černozemné pôdy. Vrchovinu a pahorkatinu pokrývajú hnedozemné, illimerizované aj hnedé lesné pôdy. Priemerná ročná teplota je 8 - 9°C, priemerný ročný úhrn zrážok dosahuje 630 mm. Súčasťou mesta sú bývalé dediny Solivar, Šalgovík a Nižná Šebastová.

História

Najstaršie ľudské osídlenia na území mesta sú doložené archeologickými nálezmi zo staršej doby kamennej. Územie bolo kontinuálne osídlené aj v dobe bronzovej a rímskej. Archeologický výskum na terasách Torysy odhalil keramiku z 3. až 5. stor., ktorá možno súvisí s najstaršou prítomnosťou Slovanov v Karpatskej kotline. Sídliskové nálezy a keramika dosvedčujú osídlenie od 8. do 12. storočia. Archeologické, historické a jazykovedné poznatky dosvedčujú kontinuitu osídlenia od 3. - 4. storočia. Najstarší písomný doklad o Prešove pochádza z roku 1247. V 11. až 12. storočí sa hlavná sídelná časť nachádzala východne od Torysy, na mieste stredovekej aj terajšej Slovenskej ulice. Na ňu sa vtedy vzťahoval názov Prešov. Súčasťou sídliska bol tamojší kostol, zasvätený svätej Trojici. Uhorskí králi pri začleňovaní priľahlého územia do Uhorského kráľovstva okolo roku 1100 umiestnili vojensko - strážne skupiny juhozápadne od vtedajšieho Prešova. V 15. a 16. storočí malo sídlisko názov v zmysle Maďarská ulica. Dvojnárodnostné slovenské a maďarské zloženie obyvateľstva Prešova spestrili nemecké rodiny koncom 12. alebo začiatkom 13. storočia. Prisťahovali sa zo Spiša a pôvodné sídlisko si vybudovali popri západnom okraji slovenského Prešova a severne od maďarského Prešova. Nemcom vyhovoval najmä tradičný miestny trh. Prvý písomný doklad o Nemcoch v Prešove pochádza z roku 1247. V roku 1428 žilo v meste Prešov okolo 2000 obyvateľov, v roku 1491 vyše 3300, v roku 1551 okolo 4000, v roku 1663 okolo 4700. Prešov sa vyvíjal ako mesto od začiatku 13. storočia, avšak mestské výsady nadobudol najmä vďaka nemeckým prisťahovalcom v roku 1299 od kráľa Ondreja III. Prešovčania nadobudli mestské výsady spoločne s mešťanmi vo Veľkom Šariši a Sabinove. V polovici 14. storočia pri západnom okraji nemeckého sídliska postavili nový kostol, zasvätený sv. Mikulášovi, ktorý sa stal farským kostolom. Mestská škola pôsobila od 14. storočia pri farskom kostole. Mestské hradby si Prešovčania budovali od 14. storočia. Stred mesta tvorilo poloelipsovité námestie obklopené radmi domov štyroch štvrtí. V strede námestia stál farský kostol a prvá mestská radnica. Na južnom okraji námestia bola Maďarská štvrť. Východnú časť mesta tvorila Slovenská ulica, západnú časť Jarková ulica. Vstup do mesta umožňovali brány na južnom okraji, severnom okraji a v strede západnej časti múra. Od prelomu 14. a 15. storočia vznikli predmestia pod južnou bránou a nad severnou bránou. Základom hospodárskeho rozvoja boli remeselníci a obchodníci. Hlavným a najvýnosnejším zamestnaním meštianskych domácností bola remeselná výroba, organizovaná v početných cechoch od 15. storočia. Ojedinelou bola výroba mechanických prakov, liatie diel a zvonov. Obchod sa rozvíjal na juh smerom na Potisie a na sever do Poľska. Najvýnosnejším obchodným artiklom bolo víno vyvážané do Poľska. Od stredoveku sa tu rozvíja literárna a vedecká činnosť, výtvarné umenie, najmä maliarstvo a sochárstvo. Od reformácie v polovici 16. storočia sa mestská škola vyvíjala ako gymnázium s vynikajúcimi učiteľmi. Od roku 1667 pôsobilo evanjelické kolégium, ktoré patrilo k najvýznamnejším školám na Slovensku do začiatku 20. storočia. V bojoch o uhorský trón od roku 1526 sa Prešov pridal k Jánovi Zápoľskému, neskôr prešiel na stranu Ferdinanda Habsburského, za čo ho kráľ odmenil darovaním práva skladu. To však neodvrátilo vojenské obliehania. Ešte väčšie škody postihli Prešov počas protihabsburských povstaní uhorskej šľachty. Tragické následky mala účasť mesta na povstaní Imricha Thökölyho. Po dobytí mesta cisárskym vojskom museli Prešovčania vyplatiť veľkú peňažnú pokutu a zvláštny súd pod vedením generála Antona Caraffu v Prešove v roku 1687 odsúdil a dal popraviť 24 ľudí, všetko evanjelikov. Od polovice 17. storočia sa rozvíja kníhtlačiarstvo. Veľké škody utrpelo mesto počas povstania Františka II. Rákócziho. Tisícky obyvateľov zomrelo počas morovej epidémie v rokoch 1710 - 1711 a počas cholery v roku 1831. Z hospodárskeho úpadku sa mesto postupne zotavovalo, avšak rozvoj už nenadobudol intenzitu z 15. až 1. polovice 17. storočia. V roku 1720 tu žilo okolo 2020 obyvateľov, v roku 1828 tu bolo 969 domov s 8187 obyvateľmi. V 18. storočí bola v prevádzke papiereň, manufaktúra na fajansu. Od 1. polovice 19. storočia sa rozvinul obchod s plátnom aj výroba súkna, octu a cukru. V prevádzke boli tehelňe, kachliareň a od konca 19. storočia aj mestská elektráreň. Od 19. storočia sa Prešovčania uvedomelejšie zapájali do slovenského národného politického života. V marci 1848 sa na slovenskej manifestácií za účasti Ľudovíta Štúra zúčastnilo okolo 5000 ľudí. Od polovice 19. storočia sa rozvíja bankovníctvo. Od 2. polovice 19. storočia pôsobili teologická a právnická akadémia, ktoré mali vysokoškolský charakter. V meste sa pestujú športové aktivity (strelectvo, kolkárstvo, šerm, gymnastika, tenis, atletika a iné). V rámci maďarizačných úsilí koncom 19. storočia vylúčili uvedomelých slovenských študentov zo štúdia na evanjelickom kolégiu. V roku 1900 tu žilo 13098 obyvateľov. Maďarská národná rada v novembri 1918 dala na námestí popraviť 41 vojakov a civilistov, obvinených zo vzbury. V júni 1919 tu bola vyhlásená Slovenská republika rád - prvý pokus o diktatúru proletariátu. Vznikom ČSR sa Prešov stal po Košiciach najvýznamnejším hospodárskym a kultúrnym centrom východného Slovenska. Školstvo bolo zreorganizované, pôsobili gymnáziá, učiteľský ústav, staviteľská škola, učiteľské akadémie. Po Viedenskej arbitráži sa do konca 2. svet. vojny Prešov stal administratívnym centrom celého východného Slovenska. Výraznejší spoločenský, hospodársky a kultúrny rozvoj nastal od polovice 20. storočia. V meste sa rozvíja odevný priemysel, textilný, strojnícky, elektrotechnický, stavebný, potravinársky, polygrafický, energetický priemysel, doprava a služby obyvateľstvu. Od polovice 20. storočia pribudli stredné školy, zamerané na lesníctvo, dopravu, elektrotechniku, spoločné stravovanie a iné, najmä však vysokoškolské fakulty v odbore učiteľstvo v rámci Univerzity P. J. Šafárika. V 2. polovici 20. storočia bol najrozšírenejší a najúspešnejší futbal, hádzaná, volejbal, basketbal, plávanie, vodné polo, cyklistika, turistika, lyžovanie a iné športy. V roku 1970 tu žilo 43433 obyvateľov.

Severovýchodný okraj Prešova tvorí miestna časť Nižná Šebastová. Archeologické nálezy svedčia o slovenskom sídlisku v 12. storočí. Najstaršia priama písomná správa o Nižnej Šebastovej pochádza z roku 1315. Bola majetkovou súčasťou hradného panstva Šebeš. V roku 1600 bolo v sídlisku 24 poddanských domov, kaštieľ a majerské budovy s mlynom, ev. a. v. kostol, fara a škola. Od 2. polovice 17. storočia tu jestvoval kláštor františkánov. V rokoch 1715 až 1720 tu postupne hospodárilo 4 až 17 poddanských domácností, v roku 1828 tu bolo 158 domov s 1003 obyvateľmi, v roku 1900 tu žilo 850, v roku 1970 2088 obyvateľov. Kostol pochádza z roku 1634. V opravenom kláštore sa nachádza Štátny archív Prešov. Kaštieľ pochádza z 1. polovice 17. storočia.

Juhovýchodný okraj mesta tvorí miestna časť Solivar. Sídliskovým základom Solivaru bola slovenská dedina Soľ, pri ktorej okolo roku 1100 vznikla maďarská dedina Šóvár a v 2. polovici 16. storočia Soľná Baňa. O soľanskom hradisku vznikol písomný doklad okolo roku 1200. Najstarší písomný doklad o dedinách Soľ a Šóvár pochádza z roku 1288. Patrili miestnym šľachticom. V oboch boli farské kostoly. Z miestnych zdrojov slanej vody sa oddávna odparovaním získava soľ. Od 2. polovice 16. do polovice 18. storočia dolovali soľné zvány v šachtách banským spôsobom. Po zaplavení baní podzemnou vodou sa začalo s unikátnou ťažbou a spracovaním soľanky. Vtedy vzniklo sídlisko Soľná Baňa, neskôr aj Šváby. Závod Solivary je jediným výrobcom soli na Slovensku.

Rím. kat. kostol zo začiatku 15. storočia, stavebné úpravy v 18. a 20. storočí. Na vršku Hrádok rim. kat. kostol, obnovený v 18. storočí. Ďalší kostol pochádza z roku 1826. Komplex budov (gápeľ, četerňa, sklad soli, solivar a klopačka) pochádza zo 17. storočia.

Demografia

Počet obyvateľov: 92786 (r. 2001). Priemerný vek: 34,8. Podiel obyvateľstva v produktívnom veku 63,8 %, v poproduktívnom veku 15,4 %. Obyvateľstvo podľa skončeného stupňa školského vzdelania: 12147 základné, 13029 učňovské bez maturity, 4254 stredné odborné bez maturity, 4645 úplné stredné učňovské, 18475 úplné stredné odborné, 5413 úplné stredné všeobecné, 699 vyššie, 12266 vysokoškolské vzdelanie. Podiel ekonomicky aktívnych osôb v produktívnom veku: 77,2 %. Najväčšie zastúpenie ekonomicky aktívneho obyvateľstva podľa odvetvia hospodárstva: 7563 priemyselná výroba, 5724 veľkoobchod, maloobchod a oprava motorových vozidiel, 4891 školstvo, 3514 verejná správa a obrana, 2704 zdravotníctvo a sociálna starostlivosť, 2449 stavebníctvo. Domový fond: 5035 rodinných domov, 1647 bytových domov, 164 ostatných budov. Vybavenie trvale obývaných 28619 bytov: plynom zo siete 26788, s vodovodom v byte 28139, s prípojkou na kanalizačnú sieť 27586. Priemerný počet m2 obytnej plochy na 1 byt: 48,3.

Kultúra

Stredoveká časť mesta je pamiatkovou rezerváciou. Rim. kat. kostol sv. Mikuláša z polovice 14. storočia (neskoršie stavebné úpravy, v interiéri cenné umelecké pamiatky, vežu upravili v roku 1904). Ev. a. v. kostol postavili v roku 1642. Pôvodná budova ev. kolégia na námestí pochádza z roku 1668, neskôr bola prestavovaná. Kostol a kláštor františkánov pochádza z 2. polovice 17. storočia. Kostol na kalvárii pochádza z roku 1752. Gr. kat. kostol postavili v roku 1754. Po stranách námestia sa nachádzajú meštianske domy zo 16. a 17. storočia. Zachovala sa časť mestských hradieb a bášt. V mestskej časti Solivar kultúrno - historický areál v správe Slovenského technického múzea Košice. Písomné historické pamiatky Prešova sústredené v pobočke Štátneho archívu Prešov (Slovenská 40). Krajské múzeum Prešov (expozície: Človek a oheň, Prešov v praveku, historické zbrane, história hradu Šariš, 100 rokov korunovej meny na Slovensku, flóra a fauna prešovského regiónu, etnografická expozícia), Múzeum vín. Expozícia Bárkányiho zbierky judaík v Židovskej ortodoxnej synagóge. Dve stále divadelné scény: Divadlo Jonáša Záborského, Divadlo Alexandra Duchnoviča. Divadielko Babadlo. Šarišská galéria, AG gallery. Štátna vedecká knižnica, Univerzitná knižnica, Knižnica P. O. Hviezdoslava, Detská knižnica Slniečko. Šarišské osvetové stredisko. Odborový dom kultúry. Hvezdáreň a planetárium. Mestské informačné centrum (Hlavná 67). ABC Centrum voľného času. Kiná: Panoráma, Klub. Mimovládne organizácie a združenia: Komunitná nadácia Prešov (podpora lokálnych aktivít občanov, nadácií a občianskych združení), občianske zduženie ochrancov životného prostredia a ľudských práv Za matku Zem, mládežnícke združenie DOMKA, Klub priateľov Šarišskej galérie. Školské a výchovné zariadenia: 22 základných štátnych, cirkevných a súkromných škôl, Evanjelické kolegiálne gymnázium, Súkromné gymnázium, Gymnázium J. A. Raymana, Gymnázium na Konštantínovej ul., Gymnázium sv. Moniky, SOU služieb, SPŠ elektrotechnická, SOU dopravné, SOU elektrotechnické, SOU obchodné, SOU Slovenského zväzu spotrebných družstiev, SPŠ strojnícka, Stredná zdravotnícka škola sv. Bazila Veľkého, Stredná zdravotnícka škola, Združená stredná umelecká škola, Združená stredná škola odevná, Súkromná obchodná akadémia, Fakulta výrobných technológií Technickej univerzity Košice, Prešovská univerzita (fakulty: filozofická, pedagogická, gréckokatolícka bohoslovecká, pravoslávna bohoslovecká, fakulta humanitných a prírodných vied, fakulta zdravotníctva, fakulta športu, pracoviská: Ústav národnostných štúdií a cudzích jazykov, Gréckokatolícky kňazský seminár biskupa Pavla Petra Gojdiča, Pravoslávny kňazský seminár, Inštitút turizmu a hotelového manažmentu).

Fakultná nemocnica J. A. Reymana, Poliklinika na Reymanovej ul., Detská nemocnica, Poliklinika na Levočskej ul., Psychiatrická nemocnica, Veterinárna nemocnica. Gréckokatolícka diecézna charita. Rómske vzdelávacie centrum.

Ubytovacie zariadenia: hotel Dukla (101 lôžok), hotel Senátor (14 lôžok), hotel Šariš (48 lôžok), hotel Mestská hala (40 lôžok), penzióny: Brahama, Átrium, Eldorádo, Lineas, Sladký sen, U Nestora, Študentský domov TU Košice, penzión Hradby a Turistická ubytovňa.

Športové zariadenia: futbalový štadión FC Tatran Prešov s kapacitou 16000 divákov, zimný štadión VTJ Farmakol Prešov, hádzanárska hala, mestská viacúčelová hala pre 5500 divákov, stolnotenisová hala, cyklistický štadión, squash centrum, letné kúpaliská, jazdecký areál, zimný štadión PHK, 2 hádzanárske haly HK Farmakol, volejbalová hala, motokrosová dráha, 3 bowlingové haly.

Športové oddiely: Tatran Prešov (hádzaná), FC Tatran Prešov (futbal), ŠK TKD GE - BAEK Prešov (taekwondo), PHK Prešov (zimný hokej), BC Prešov (bedminton), VK PU Prešov (volejbal), Šarišanka Prešov (hokej ženy), Power Club (trojboj), SCK Šariš (cykloturistika), Aeroclub Prešov, HK Tatran Farmakol Prešov, SAFI (futbal), Slovan Solivar (futbal), 5 turistických oddielov a Združený oddiel vodnej turistiky.

Spoločenské, kultúrne a športové podujatia: Prešovská hudobná jar, medzinárodná súťaž v kreslenom humore Zlatý súdok, multikultúrny festival Galícia, študentská prehliadka divadiel Akademický Prešov, literárna súťaž žiakov Reč môjho domova, hudobná prehliadka Prešovský študentský Liverpool. Folklórny súbor Šarišan (zriaďovateľ Park kultúry a oddychu, prezentácia folklórnych tradícií v 24 krajinách sveta, detský súbor Šarišanček), súbor starej hudby Musica Historica Prešov, spevácky zbor Pravoslávneho katedrálneho chrámu, súbor mažoretiek Witches. Mestské zastupiteľstvo udeľuje každoročne Cenu mesta Prešov. V meste vychádza Prešovský Večerník, denník Prešovský Korzár, rusínsky týždenník Narodny Novinky, kresťanský týždenník Zrno, dvojtýždenník Život Prešova. Konzulárne pracovisko Veľvyslanectva Ukrajiny na Slovensku. Autobusová a železničná stanica a zväzarmové letisko.

Hospodárstvo

Odvetvová štruktúra priemyslu v Prešove je výrazne diverzifikovaná. Najvýznamnejším je strojársky, kovospracujúci a konfekčný priemysel. Nachádza sa tu aj drevospracujúci priemysel (dva veľké podniky), polygrafický a potravinársky priemysel. Priemyselnú štruktúru dopĺňajú menšie podniky a výrobné družstvá. Solivary, a. s., je jediným závodom na ťažbu a spracovanie soli na Slovensku. Významné hospodárske subjekty: Staving, OZKN Prešov, OZEX Prešov, Milk - Agro, Šarišské pekárne a cukrárne Prešov, Glunz-Jensen, VAP, ZVL auto Regada a Spinea.

Rozvojové plány

Koncepcia územného plánovania a rozvoja priemyselnej výroby je v meste Prešov plošne sústredená do 3 lokalít: juhozápadná priemyselná zóna (možnosť využitia kancelárskych, skladových a výrobných priestorov pôvodných štátnych podnikov), južná priemyselná zóna (kvalitné napojenie na cestnú diaľničnú sieť Košice - Prešov, vo výstavbe smer Poprad), severovýchodná priemyselná zóna (v katastri Prešova a Ľubotice, drevospracujúci priemysel, výroba stavebných látok, rozsiahle skladové areály, dobrá úroveň cestnej a železničnej infraštruktúry). V súčasnosti mesto realizuje tieto projekty: projekt Čistá Torysa (program ISPA), výstavba priemyselných parkov Grófske na 300 ha a Prešov Lominová na 50 ha, výstavba nájomných bytov s využitím štátneho príspevku, riešenie dopravnej infraštruktúry (obchvat mesta), projekt prímestského rekreačného centra (príprava pozemkov a infraštruktúry pre vybudovanie Aquaparku), dopracovanie systému odpadového hospodárstva, príprava výstavby Toryskej cyklomagistrály Prešov - Sabinov - Lipany - Stará Ľubovňa s napojením na Tatranskú cyklomagistrálu až do poľského Rzeszova. Spoločný obecný úrad so sídlom v Prešove združuje 63 obcí s vyše 138000 obyvateľmi (najväčší na Slovensku).

Zahranièné vzahy

Partnerské vzťahy má Prešov s 9 zahraničnými mestami: Nyíregyháza (Maďarsko), Nowy Sacz (Poľsko), Praha 10 (Česko), Mukačevo (Ukrajina), Keratsini (Grécko), Pittsburgh - Pennsylvania (USA), Comune di Brugherio- Miláno (Taliansko), Remscheid (Nemecko), La Courneuve (Francúzsko).
M. č.: Cemjata, Kyslá Voda, Nižná Šebastová, Prešov, Solivar, Šalgovík, Vydumanec.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia