Jelšava

Geografia

Leží na rozhraní Slovenského rudohoria a Slovenského krasu na nive a terasovej plošine v doline Muráňa v nadm. výške 245 - 810 m. Chotár tvoria na juhu vápence Slovenského krasu, na S horniny mladších prvohôr a fylity. Dolina patrí do teplej klimatickej oblasti, ostatné územie do miernej teplej oblasti. Sú tu ložiská železnej rudy, zinku, olova, medi a magnezitu.

História

Prvá písomná zmienka z r. 1243. Staré názvy: Illswa, Elswa, Ilsua, Jelssawa, Jelsowa, Josuach, Jalssowa, Jelssawa. Ako prvý zo zemepánov je známy gemerský župan Dezider z rodu Ratholdovcov, ktorí podľa obce prevzali meno Ilsvayovci. Mestské výsady získala Jelšava v 1. pol. 14. stor. V 14. stor. začína rozmach baníctva, je tu založený prvý železiarsky podnik DETRHO a v 2. pol. 14. stor. za panovania Ľudovíta I. sa mesto stáva druhým najdôležitejším obchodným centrom a dodávateľom železa v Uhorsku. Obyv. pracovali v baniach, hutách a hámroch. Po dobytí Muráňa Štefanom Zápoľským r. 1461 sa mesto stáva súčasťou muránskeho panstva. Charakter obyv. sa začína meniť začiatkom 16. stor., po príchode prvých protestantov. Zač. 17. stor. je mesto znovu spustošené Bocskayovými vojskami, ale Jelšava napriek ťažkému položeniu a plateniu veľkých dávok muránskemu panstvu získava jeho ochranu. Palatín Wesselényi r. 1647 vydáva ochrannú listinu pre jelšavčanov pred drancovaním vojakmi. R. 1666 spolu s A. M. Széchyovou darujú mestu les pri Starom hrade. Koncom 19. stor. sa ťaží v baniach mastenec a magnezit, na spracovanie ktorého postavili 3 pece. V 20. stor. sa stala centrom magnezitového priemyslu, r. 1928 bola otvorená magnezitová továreň. V 2. pol. 20. stor. sa otvorili nové magnezitové bane, rozšírila sa existujúca továreň a v r. 1966 - 1969 pristavili nový závod s rotačnými pecami. Obnovená je aj ťažba mastenca, poľnohosp. pôda je sústredená v ŠM. Mesto nadobúda priem. ráz, postavené nové sídlisko.

Demografia

Od začiatku 15. stor. obyv. pracovali v baniach, hutách a hámroch. Koncom 16. stor. sa pridali k protestantizmu. Mor v r. 1709 - 1710 zahubil 1408 ľudí V 17. - 19. stor. sa Jelšava zmenila na remeselnícke mesto. Koncom 17. stor. bolo v meste 12 cechov, r. 1788 sa už v 17 cechoch združuje 450 remeselníckych majstrov, čím sa Jelšava zaradila medzi prvých 10 miest na území Slovenska. Najznámejší boli ševci, tkáči, súkenníci, ale najmä garbiari a zvonkári, ktorých remeslo pretrvalo do 20. stor. Povozníci a kupci boli organizovaní v cechu "Országh", rozvážali svoj tovar aj po tureckom území. Už r. 1750 je zriadená prvá lekáreň. V 2. pol. 19. stor. sú zriadené mestské sírne kúpele, dokončená je výstavba prvých kasární, vzniká materská a učňovská škola, sporiteľňa. V 20. stor. následkom rozvoja priemyslu je v meste postavené nové sídlisko.

Školstvo

Prvá písomná zmienka o mestskej latinskej škole je z r. 1567. Prednášala sa na nej filozofia a teológia. Vyučovali tu D. S. Horčička, D. Krman. Škola zanikla za rekatolizácie zač. 18. stor. Dievčenskú školu (1835-1888) založil učiteľ Havas. V Jelšave bola založená škola pre sluchovo postihnutých a slepých Andreja Cházára r. 1901 - 1944. Od r. 1955 zhruba 6 rokov v Jelšave pôsobí poľnohosp. OU. V súčasnosti je v Jelšave ZŠ, špeciálna ZŠ s pokračovacím vzdelávaním v praktickej škole mentálne postihnutých žiakov a materská škola.

Pamätihodnosti

Coburgovský kaštieľ zo 16. stor., ktorý v r. 1976 - 1801 prestavali vtedajší majitelia Koháryovci na klasicistické sídlo. Dvojpodlažné barokové a barokovo-klasicistické meštianske domy z 18. a 19. stor. Reduta - klasicistická budova z r. 1845 s klenbovými stropmi z r. 1858 a budova bývalej ev. školy z roku 1784. Mestský úrad sídli v rokokovej radnici z r. 1781. Zo sakrálnych stavieb klasicistický ev. kostol z r. 1784 s pristavanou vežou r. 1834. Klasicistický rím. kat. kostol sv. Petra a Pavla apoštolov dokončili v r. 1833.

Kultúra

VJelšave sa narodilo, študovalo, pôsobilo a zomrelo viacero významných osobností. Narodili sa tu: právnik A. Brezanóczy, básnik a cirk. spisovateľ A. Ďurček, Mária Basilidesová - operná speváčka (11. 11. 1886), včelár J. Glosius, spisovateľ J. Majer. Pôsobili: meteorológ S. Ferienčík, básnik J. S. Hoznek, ktorí sú v Jelšave aj pochovaní, spisovateľ Ľ. Kubáni, básnik E. Láni, spisovateľ D. Sinapius Horčička, botanička I. Textorisová, lit. hist. P. Valaský, botanik V. Vraný. Verejná knižnica r. 1816. Čitateľský spolok si v r. 1845 založil svoju knižnicu. V 20. stor. sa kultúrny život organizoval v ZK ROH SMZ (r. 1960). V súčasnosti slúži ako Mestský dom kultúry, v ktorom je zriadený aj (internetový) i-Dom. Tlač: mesačník JELŠAVAN.

Hospodárstvo

Jelšava je jednou z dvoch priemyselných zón v okrese Revúca. Aj v súčasnosti je magnezitový priemysel zastúpený SMZ, a. s, Jelšava, ktoré sa začínajú výraznejšie presadzovať aj na trhoch EÚ. Zamestnávajú okolo 1700 zamestnancov. V meste je viacero malých podnikateľov (fyzických osôb), ktorí pôsobia najmä v oblasti služieb, maloobchodu a cestovného ruchu.

Infraštruktúra

Vr. 2003 ukončená výstavba ČOV, znižuje sa zaprašovanie exhalátmi zo spracovania magnezitu a postupne sa zlepšuje životné prostredie. Podstatná zmena nastáva r. 1990 po návrate slovenskej armády do jelšavských kasární. R. 1990 je odovzdané do užívania nové mestské zdravotné stredisko, zriadená je lekáreň, dom služieb, klub dôchodcov. Mesto má bohatú športovú minulosť, najmä vo futbale a motocyklovom športe.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia