Zvolen

Základné údaje

Okresné sídlo v Stredoslovenskom kraji, leží vo Zvolenskej kotline pri ústí Slatiny do Hrona.

Geografia

Zvolen má výhodnú geografickú polohu. Nachádza sa v panve približne okrúhleho tvaru, ktorá vznikla koncom treťohôr poklesom podložia, zlomom zemskej kôry pri búrlivej sopečnej činnosti Poľany, na juhu spojenej Bystrickej kotliny zo severu a Zvolenskej kotliny z východu, na ktorú nadväzuje Slatinská kotlina. Mesto na západe ohraničujú Kremnické a Štiavnické vrchy, ktoré rozdeľuje svojím korytom Hron. Sútok Hrona a Slatiny je najnižšie položený. Na juhovýchode pohorie Javorie oddeľuje od Štiavnických vrchov riečka a dolina Neresnica. Na rieke Slatina je priehrada. Na východe vystupujú pahorkatiny Sarvaška a Borová hora, ktorá dosahuje najvyššiu výšku. Dno kotliny patrí do teplej, mierne vlhkej klimatickej oblasti s chladnejšími zimami, vyššie položené miesta južnej časti chotára do mierne teplej až vlhkej oblasti. V južnej zalesnenej časti chotára prevláda dub a buk, v juhovýchodnej časti horské lúky a pasienky.

História

Pre výhodnú polohu medzi lesmi, pre dostatok vody, vodnej i lesnej zveri tento kraj vyhľadával a osídľoval praveký človek paleolitu. Osídlenie je známe z neolitu, sídlisko a žiarové pohrebisko lužickej kultúry z ml. doby bronzovej, hromadný nález bronzových mečov a šperkov, z doby rímskej, slovanské z 8. a 9. stor. Zvolen mal v Uhorsku dôležité postavenie. Názvy mesta: r. 1135 - Zolium; r. 1224 - Zoulum; r. 1232 - Zolym; r. 1248 - Zowolium; r. 1403 - Antiyuum Zolium; r. 1567 - Veterorzolium; r. 1773 - Zwolen; r. 1808 - Starý Zwolen; r. 1920 - Zvolen; maď. Zólyom; nem. Altsuhl, Altsohl.

Na strmom kopci nad sútokom Slatiny a Hrona postavili hrad Starý Zvolen, od 19. Storočia známy ako Pustý hrad, ktorý sa stal strediskom oblasti Zvolenského lesa, veľžupy. Hradu najskôr nesmelo, neskôr vyzývavejšie, začala od 13. stor. konkurovať osada Zvolen rozložená medzi Slatinou a Hronom. Osada musela od svojho vzniku čeliť početným nájazdom Tatárov, počas ktorých panoval v meste strach a panika. Niet divu, že sa v čase jedného Tatárskeho útoku stratila listina s mestskými právami. Zvolenčania požiadali kráľa Belu IV. o ich obnovenie. Stalo sa tak 28. decembra 1243.

Zvolenské mestské privilégiá sa stali takmer normotvorným vzorom pre novoprivilegované mestá. Nový spôsob života neznamenal len zmenu hospodárstva, ale pre miestne obyvateľstvo priniesol i vyššiu kultúru. Od 13. stor. sa vo Zvolene výrazne presadzujú všetky črty stredovekého života, ktoré sa naplno rozvíjajú v 14. a 15. storočí. O stavbu veľkolepého zámku sa zaslúžil kráľ Ľudovít I. Zámok vo svojej gotickej podobe bol dokončený r. 1382, keď sa Zvolen stal dejiskom zásnub dcéry Ľudovíta I., Márie, so Žigmundom Luxemburským. Zvolen a jeho domínium daroval Žigmund v roku 1424 svojej manželke Barbore. Zámok prešiel postupne rôznymi stavebnými úpravami, najmä renesančnou prestavbou, ktorá mu v podstate vtlačila dnešný výzor. V 15. stor. osobitnú kapitolu na tomto zámku písal Ján Jiskra z Brandýsa, ktorý sa v službách kráľovnej Alžbety a jej neplnoletého syna vyšvihol za pomoci žoldnierov na jedného z najmocnejších vojvodcov Uhorska. Odtiaľ viedol ťaženia proti Hunyadyovmu synovi Matejovi Korvínovi, ale v r. 1458 sa s ním pomeril a po jeho korunovácii za uhorského kráľa Jiskra vstúpil do jeho služieb. Od r. 1465 bol zámok majetkom kráľa Mateja. V r. 1490 sa stal novým majiteľom Zvolenského zámku bohatý podnikateľ banských miest Ján Thurzo. Mesto okrem období rozvoja postihovali i kruté vojny a nepokoje. Od r. 1526, keď Turci pri Moháči porazili uhorské vojská, žil Zvolen takmer pol druha storočia v obavách a neistote pred Turkmi. Zámok opevnili a rovnako i mesto obohnali vysokým dreveným múrom. Zvolenčania vystrojili i strážne a bojové jednotky a do zámku prišli cisárski vojaci. Po viacerých nájazdoch Turci v r. 1588 prekonali drevené ohrady Zvolena, podarilo sa im vyrabovať mesto, ale zámok nápor vydržal. Zvolen sa v tomto období stal významným strediskom obchodu, o čom svedčili pravidelné sobotňajšie trhy a veľmi známe trhy na dobytok. Remeselníci v meste prudko rozvinuli cechovú výrobu už v polovici 16. stor. Medzi najvýznamnejšie cechy patrili kováčsky, modro - tlačiarenský, garbiarsky, stolársky, čižmársky, hrnčiarsky a krajčírsky V roku 1604 sa zámku zmocnil Štefan Bocskay. Gabriel Bethlen sa zmocnil Zvolena v r. 1619. V rokoch 1635 - 1667 postavili Zvolenčania murované mestské hradby. V roku 1644 sa mesta i zámku zmocnil Rákóczi I. Bane na železnú rudu zaraďovali Zvolen medzi banské mestá. Keď sa Zvolenský zámok stal hlavnou baštou obrany banských miest, neutešenú hospodársku situáciu sa mesto rozhodlo riešiť banským podnikaním. Ťažiť zo šácht na Borovej hore začali v roku 1663. Okrem hliny a sadrovca sa ničoho nedokopali a preto v roku 1834 zanechali prácu v bani. S pomocou francúzskeho vojska zámok obsadil v r. 1678 Imrich Thököly. Nedostatok potravín a zanedbanie hygieny v meste zapríčinili morovú epidémiu. Dôvodom jej rozšírenia v marci 1679 boli najmä mnohé nepochované mŕtvoly, ktoré ležali na uliciach. R. 1703 cisársky generál Schling obsadil Zvolen. Stavovské povstanie Rákócziho bolo pre mesto pohromou. R. 1708 bolo mesto vypálené, zhoreli všetky domy, ba roztopili sa aj zvony na kostolnej veži. Po vypálení mesta sa Zvolenský zámok stal majetkom Esterházyovcov. Do roku 1789 bol zámok sídlom župy, v r. 1805 sa dostal do rúk štátu. Bol v ňom okresný súd, väznica, sklad tabaku i byty chudobných. Štúrove obrodenecké myšlienky našli ohlas aj u mladých zvolenských mešťanov, ktorí usilovne podporovali Štúrov program. Ich pričinením sa Štúr stal vyslancom za mesto Zvolen na Krajinskom sneme v roku 1847. Veľký význam pre rozvoj mesta malo rozhodnutie grófa Andrássyho v r. 1871 postaviť vo Zvolene fabriku. Táto fabrika, ktorá neskôr patrila Rimamuránsko - Salgótarjánskej spoločnosti, známa pod menom Union, sa stala nielen najvýznamnejším podnikom v meste, ale patrila k najväčším železiarskym podnikom na strednom Slovensku. V roku 1895 zamestnávala až 800 robotníkov. Vyrábala všetky známe plechy v Uhorsku i oceľové platne pre lodenicu v Terste. Obyvatelia z okolia Zvolena kopali a dovážali do fabriky uhlie. Vznikla Polgárova fabrika na ohýbaný nábytok, veľa menších podnikov, napríklad na výrobu syra a bryndze. V roku 1887 vznikla prvá tlačiareň vo Zvolene - tlačiarenský podnik J. Nádosyho. V rokoch 1900-1909 pôsobila v meste tlačiareň I. Schlesingera a tlačiareň E. Bertana, ktorá už v tom čase vydávala slovenské knihy a časopisy. Veľký význam na rast obyvateľstva malo založenie dielní na výrobu železničných vagónov. Pri Hrone, po ktorom sa najmä na jar a v jeseni plavili plte k Dunaju, bol vedľa prístaviska pltí veľký drevosklad na dosky, laty, šindle a jedľové brvná. V r. 1891 vznikla firma Wittmann a syn, najväčšia bryndziareň na Slovensku. R. 1871 bol Zvolen napojený na železnicu do Budapešti, r. 1872 na Vrútky, r. 1873 do Banskej Bystrice a r. 1923 do Krupiny a stal sa tak jednou z najdôležitejších železničných križovatiek na Slovensku. Stal sa obchodným a hospodárskym centrom okolia, sídlom peňažných ústavov. Napriek tomu bol celé 20. a 30. roky 19. stor. dejiskom deputácií, demonštrácií a štyroch hladových pochodov nezamestnaných. 31. októbra 1918 bola vo Zvolene vytvorená Slovenská národná rada, ktorá postupne preberala správu mesta do svojich rúk. 1. januára 1923 bol Zvolenský okres včlenený do XVIII. župy - Pohronskej, so sídlom vo Zvolene a tak sa mesto ocitlo vo výhodnom postavení administratívneho centra župy. Začalo sa s výstavbou tzv. župných domov, ktoré mali slúžiť pre potreby župných úradníkov. Vznikali nové ulice, na ktorých sa postavili tzv. legiodomy, dievčenská škola, štátne reformované reálne gymnázium Dr, Miloša Štefanoviča. okresný súd, nemocnica V roku 1925 bola postavená železničná trať Zvolen - Krupina. Existovalo tu niekoľko hotelov a reštaurácií, vznikali nové peňažné ústavy. V r. 1944 sídlil v meste štáb 2. taktickej skupiny povstaleckej armády. V železničných dielňach vyrobili pre potreby partizánskej armády tri pancierové vlaky. Pod náporom fašistických vojsk museli povstalci mesto vyprázdniť, oslobodené bolo 14. marca 1945. V rokoch 1968-1990 po vojenskej okupácii štátu, patril Zvolen k mestám s najväčšou koncentráciou okupačných vojsk a bolo tu aj sídlo velenia sovietskej divízie.

Demografia

Súpis poddaných vykonaný v roku 1715 zaznamenal 99 poddanských rodín a 23 rodín želiarskych. Z tohoto počtu bolo 17 rodín maďarských, 12 nemeckých a 93 rodín slovenských. O päť rokov neskôr žilo vo Zvolene už len 78 poddanských rodín a 35 rodín želiarskych. Okrem nich, tu bolo 7 mäsiarov, 15 krajčírov, 3 kožušníci, 4 tkáči, 6 ševcov, 1 obchodník so soľou a 2 obchodníci s drobným tovarom. R 1828 malo mesto 202 domov a 1907 obyvateľov. V roku 1869 mal už Zvolen 2960 obyvateľov. Vďaka rozvíjajúcemu priemyslu sa počet obyvateľov strojnásobil a v roku 1900 vzrástol na počet obyvateľov 8401; v roku 1919 žilo v 625 domoch 9618 obyvateľov z čoho bolo 5439 mužov a 4179 žien. R. 1930 malo mesto 12571 obyvateľov; v 1970 - 25693 a v roku 2001 žilo v 3145 domoch (16599 bytoch) 43789 obyvateľov s priemerným vekom 36,4 roka. Podľa posledného sčítania vykonaného v roku 2004 má mesto Zvolen 44331 obyvateľov.

Kultúra

Prvý záznam o jestvovaní mestskej školy pochádza z r. 1401. Medzi jej prvými učiteľmi sa 1528 uvádza rektor Gregorius, ktorý bol odsúdený na smrť upálením. Mesto malo pôvodne len ľudové konfesionálne školy a to katolícku a evanjelickú. R. 1873 boli konfesionálne školy zrušené a vytvorila sa škola obecná. V r. 1896 dostal Zvolen povolenie otvoriť prvú triedu meštianskej školy. V šk. r. 1921/1922 vzniklo Reformné reálne gymnázium. Za I. ČSR bola zriadená Odborná škola pre ženské povolanie. Po oslobodení r. 1951 vznikla Priemyselná škola strojnícka a stavebná, Zdravotnícka škola, od 1966 Stredná poľnohospodárska technická škola, učňovské školy ČSD, Bučiny a Banskobystrických mliekární. Od r. 1952 je vo Zvolene Technická univerzita (bývalá VŠ lesnícka a drevárska); 16 materských škôl; 10 základných škôl pre 1. - 9. ročník; dve gymnáziá; Základná umelecká škola; 4 verejné knižnice s knižničným fondom spolu 177900 kníh; 3 stále kiná.

V 13. stor. vystupovali na Zvolenskom zámku igrici. Prvé slovenské ochotnícke predstavenia zorganizoval M. Mikišíček r. 1839. Ďalší pokus o ochotnícke divadlo bol v r. 1872. V r. 1873 vznikol robotnícky spevokol, ktorý združoval hudobníkov a spevákov. Po slovensky sa častejšie hralo až po r. 1906. Po prvej svetovej vojne bola založená Živena, pri nej sa utvorilo Mestské divadelné ochotnícke združenie. R. 1920 založil profesorský zbor reálky Bábkové divadlo. R. 1932 vzniklo Dramatické združenie Detvan. Mestské divadelné združenie v Ban. Bystrici a Detvan podnietili 1949 vznik profesionálneho divadla, od r. 1954 Divadlo Jozefa Gregora Tajovského - činohra Zvolen. R. 1952 vznikol ženský spevokol Živena. Študenti - vysokoškoláci hrávali cez prázdniny divadlá. Od r. 1952 má Zvolen Štátnu vedeckú knižnicu. Nachádza sa tu i okresné vlastivedné múzeum, umiestnené na Zvolenskom zámku s expozíciami archeologickou, národopisnou a časť expozície o živote a diele Ľudovíta Štúra. Zvolen sa stal celoslovenskou oslavou najlepších divadiel poézie, členovia literárnych krúžkov sa uchádzali o Štúrove pero. Usporadúvajú sa tu Zámocké hry Zvolenské, Akademický Zvolen a Zámocká hudobná jar. Robotnícky futbalový klub, ktorý mal aj atletický a tenisový oddiel, bol založený 1909 - 1910. Sokol založený r. 1919 pestoval okrem gymnastiky aj atletiku a volejbal; Federatívna robotnícka telovýchovná jednota sa utvorila na spoločnom vystúpení prvej spartakiády v Prahe r. 1921; Orol založený r. 1921; v r. 1925 futbalový oddiel ZTK; TJ Lokomotíva Bučina od r. 1946; TJ Tatran; Od r. 1959 má mesto moderný športový i zimný štadión, tenisové dvorce, basketbalové a volejbalové ihriská, od r. 1969 krytú plaváreň.

Pamätihodnosti

Najstaršou hradnou pamiatkou v regióne stredného Slovenska sú zrúcaniny Pustého hradu. Zachovaný je len v malých zvyškoch horného a dolného hradu spred 13. stor. a zo začiatku 14. stor., Pustý hrad bol v rokoch 1172-1196 dôležitým administratívnym centrom kráľovského komitátu. V rokoch 1241-1255 bolo vybudované veľké opevnenie, ktoré na ploche 7,6 ha začlenilo aj pôvodný komitátny hrad. V roku 1451 hradné objekty zničil požiar, ktoré odvtedy zostali v ruinách. Od roku 1992 Mesto Zvolen v spolupráci s Pamiatkovým ústavom realizuje na hrade systematický archeologický výskum. Historické a prírodné pozoruhodnosti sprístupňuje prímestský lesopark. Zámok - národná kultúrna pamiatka, postavený asi r. 1370 - 1382 ako poľovnícky, typu tal. mest. kastellov, pravidelný obdĺžnik s vnútorným nádvorím a poschodovou kaplnkou vo východnom krídle poschodia so zachovanými, bohato profilovanými got. portálmi a s dvoma nárožnými vežami. Prvá väčšia prestavba zámku v r. 1491-1510 priniesla vonkajšie kamenné opevnenie, od r. 1548 renesančná prestavba, bol zvýšený o jedno poschodie, v 17. stor. znova prestavaný a v 18. stor. doplnený o kazetový strop v Kráľovskej sieni s portrétmi 78 rímskych cisárov, posledná úprava a reštaurovanie v r. 1956 - 1969. Dnes je Zvolenský zámok národnou kultúrnou pamiatkou a sídlom Slovenskej národnej galérie. Rím. kat. got. kostol sv. Alžbety z r. 1381 - 1390, upravený okolo r. 1500, v r. 1650 zbarokizovaný; zachovali sa i zvyšky mestského opevnenia, ktoré budovali v r. 1541 - 1667; ev. kostol sv. Trojice z r. 1921 - 1923 s vežou z r. 1850, postavený na mieste dreveného kostola z 19. stor.; renesančná Finkova kúria zo 17. stor. prestavaná v 18. stor. do neskorobarokovej podoby; pomník Ľ. Štúra.

Hospodárstvo

Najväčší priemyselný podnik je Bučina, a. s., v ktorom sa spracúva drevo a vyrábajú drevotrieskové dosky, preglejky i montovateľné stavby z dreva. Drevárskou výrobou sa zaoberá aj Stokat, a. s. Strojársky priemysel reprezentuje firma ŽOS, a. s. - opravy a rekonštrukcie koľajových vozidiel, firma Mont IRP, s r. o., s produkciou zostáv montovateľných hál, kontajnerov a iných zariadení. Zvolenský potravinový priemysel reprezentujú: Mäsový priemysel, a. s., Hydinársky priemysel, a. s., Zvolenská mliekáreň, Pekárne a cukrárne, š. p., IGA, s. r. o., (nealkoholické nápoje).

Infraštruktúra

Zdravotná starostlivosť, lekárska služba a lekáreň boli zriadené v pol. 18. stor. Nemocnica bola založená r. 1935, poliklinika je tu od 1952. Sadrovo - zemité termálne pramene na Borovej hore boli známe už v 16. stor., kúpele vznikli v 19. stor., v r. 1954 - 1960 vznikla krajská liečebňa TBC. V meste je Mestský podnik bytového hospodárstva; Slovenská správa ciest; INFOTEL Zvolen; Správa finančnej kontroly; Kúpalisko Neresnica; Mestské kúpele - Siegel Richard; Správa obecných lesov; Štátna ochrana prírody SR, Správa CHKO Poľana; Arborétum Borová hora. Sídlia tu: Technická univerzita, Colný úrad, Štátny dráhový úrad, Lesnícky výskumný ústav, SAV, Ústav ekológie lesa, Slovenský hydrometeorologický ústav, Štátny plemenársky ústav SR, Štátny veterinárny ústav, Štátny zdravotný ústav, Technický a skúšobný ústav stavebný, Ústav biochémie a genetiky živočíchov SAV, Ústav ekológie lesa SAV, Ústav pre výchovu a vzdelávanie pracovníkov lesného a vodného hospodárstva, Ústav sociálnej starostlivosti Symbia, Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky, reštaurácie, 2 plavárne, zimný štadión; ihriská, NsP, lekárne, komerčné banky a poisťovne; 76 predajní potravinárskeho tovaru; 10 benzínových čerpadiel; 4 obchodné domy, 112 pohostinstiev; 3 hotely, 5 penziónov.
M. č.: Kráľová, Lukové, Môťová, Neresnica, Zolná, Zvolen.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia