Bardejov

Geografia

Bardejov leží v Nízkych Beskydách, na nive a terase Tople, v nadm. výške okolo 277 m. Chotár sa rozprestiera v nadm. výške od 250 do 550 m. Na nivách má nivné pôdy, inde prevládajú hnedé lesné pôdy miestami podzolované. Priemerná ročná teplota je 7 °C, ročný úhrn zrážok dosahuje 650 až 750 mm. V Bardejovských kúpeľoch je najstarší kúpeľný park na Slovensku, trvá od 18. stor. Súčasťou mesta sú bývalé dediny Mihaľov, Bardejovská Nová Ves a Dlhá Lúka.

História

Jestvovanie sídliska sa predpokladá už pred 13. storočím. Najstarší písomný doklad o Bardejove pochádza z r. 1241, kedy bol významným sídliskom na krajinskej ceste z Uhorska do Poľska a Haličska. V 13. stor. sa sídlisko nachádzalo v priestore ulice, ktorú v 15. stor. pomenúvali ako Slovenská ulica. V 1. pol. 13. stor. tu okrem rím. kat. farského kostola sv. Egídia bol aj kláštor cistercitov. Vtedy sa tu zaužívalo konanie trhu, ktorý prilákal do Bardejova nemeckých usadlíkov. Zaiste od 13. stor. tu bola colnica, pričom clo plynulo kráľovi. V 1. pol. 14. stor. sa do mesta nasťahovali noví usadlíci, najmä nemci, ktorých priviedol šoltýs okolo r. 1320 na základe privilégia kráľa Karola Róberta. V r. 1376 bol Bardejov povýšený listinou kráľa Ľudovíta I. na slobodné kráľovské mesto s niektorými právami rovnocennými s Budínom a Košicami. Hlavnou výrobnou činnosťou Bardejovčanov v 14. až 16. stor. bola výroba plátna a súkna. Najvýnosnejším podnikaním bol však vývoz a predaj vína do Poľska. V 15. stor. získalo mesto 14 susediacich a blízkych dedín. Rozsiahlejšie mestské panstvo malo len mesto Košice. Od pol. 14. stor. si postavili a udržiavali mestské hradby. Vstup do mesta umožňovala najmä brána pri južnom okraji a brána v severovýchodnom okraji mesta. Vtedy sa ustálil pôdorys mesta s pravidelným obdĺžnikovým námestím a dvoma súbežnými ulicami. Od 13. stor. žili v Bardejove nielen Slováci ale aj Nemci, čo trvalo aj v nasledujúcich storočiach. Pre obe národnosti vydržiavalo mesto osobitných kazateľov. Najrýchlejší rozvoj mesta bol v 14. až 16. storočí, kedy sa najviac rozvinula remeselná výroba a obchod. V 17. stor. v dôsledku protihabsburských povstaní uhorskej šľachty a daňového zaťaženia mesto upadalo. Hospodársky úpadok a stagnácia spôsobili, že urbanistická podoba mesta pretrvala aj v nasledujúcich storočiach.

Miestnou časťou Bardejova je bývala dedina Bardejovská Nová Ves. Vznikla pravdepodobne v 11. - 12. stor. Najstarší písomný doklad o dedine pochádza z r. 1320. Bola majetkovou súčasťou panstva Makovica. V r. 1427 tu hospodárilo okolo 40 podd. domácností. V r. 1600 bolo v sídlisku 22 podd. domov, ev. a. v. kostol, fara a škola. V r. 1715 až 1720 tu postupne hospodárilo 12 - 6 podd. domácností, v r. 1828 bolo 80 domov a 592 obyv., v r. 1900 bolo 519, v r. 1970 694 obyv. Rím. kat. kostol pôvodne gotický, v 17. stor. bol stavebne upravený. Kúria pochádza z 1. pol. 19. stor.

Dlhá Lúka je severnou časťou mesta Bardejov. Sídlisko pochádza z 11. až 12. stor. Najstarší písomný doklad o dedine pochádza z r. 1320. Bola majetkovou súčasťou panstva Makovica. V r. 1427 tu hospodárilo okolo 30 podd. domácností. V r. 1600 bolo v sídlisku asi 15 podd. domov. V r. 1715 až 1720 tu postupne hospodárilo 34 - 11 podd. domácností, v r. 1828 bolo 100 domov a 739 obyv., v r. 1900 bolo 634, v r. 1970 1559 obyv. Rím. kat. kostol pochádza z r. 1826. Pomník šľachtica G. Šerédiho pochádza z r. 1549.
Juhozápadnú časť Bardejova tvorí bývalá dedina Miháľov. Sídlisko založil šoltýs s roľníckymi usadlíkmi pravdepodobne okolo r. 1400. Prvý písomný doklad o dedine pochádza z r. 1460. Miháľov patril mestu Bardejov, s ktorým neskôr sídliskovo splynul.

Vr. 1437 bolo v Bardejove 517 domov a okolo 3000 obyv. V r. 1710 až 1711 zahynulo na mor okolo 2000 ľudí, na choleru v r. 1831 okolo 600 ľudí. V r. 1830 bolo 4941 obyv., v r. 1900 bolo 6102, v r. 1970 15252 obyv. Do pol. 20. stor. tu boli remeselníci, živnostníci a obchodníci. Od pol. 20. stor. väčšina obyv. je zamestnaná v priemysle, obchode a službách.

Škola jestvovala od čias farského kostola. Od pol. 16. stor. pod vplyvom reformácie nadobudla úroveň gymnázia, na ktorom vyučovali významní učitelia. Stredné školstvo sa výrazne rozvinulo v 2. pol. 20. stor. Popri gymnáziu pôsobí priemyslovka, ekonomická škola a iné odborné školy. Od stredoveku sa v školách rozvíjala aj divadelná činnosť. Od 16. stor. pôsobili tlačiarne s veľmi rozsiahlou produkciou. Od stredoveku tu jestvovali farské, kláštorné a školské knižnice. Od r. 1903 tu jestvuje múzeum. Od začiatku 20. stor. sa rozvíja športová činnosť, najmä futbal, atletika, lyžovanie, turistika a iné športové odvetvia. Stredoveká časť mesta je mestskou pamiatkovou rezerváciou. Farský rím. kat. kostol postavili na začiatku 15. stor. na mieste staršieho kostola. Interiér obsahuje veľký počet umeleckých pamiatok od 15. stor. Kostol a kláštor františkánov, prv augustiniánov, pochádza z 2. pol. 15. storočia, v 17. stor. bol prestavaný. Radnicu na námestí postavili okolo r. 1510. Pôvodná budova gymnázia pochádza z r. 1508. Meštianske domy na troch stranách námestia majú viac či menej zachovaný gotický, renesančný a barokový ráz. Sú jedinečným súborom mestskej architektúry na Slovensku. Mestské hradby so štyrmi bránami a početnejšími baštami sú najzachovanejším mestským opevnením na Slovensku. V r. 1986 bola Bardejovu udelená Zlatá európska medaila za záchranu a zveľaďovanie historických pamiatok.

Bardejov bol napojený na železničnú dopravu v r. 1903. Napriek tomu zostal na okraji hospodárskeho vývoja. V hospodárstve prevládali remeselnícke, živnostnícke a obchodnícke podniky. Priemysel sa výraznejšie rozvíja od pol. 20. storočia, najmä obuvnícky, potravinársky, kožiarsky, drevársky, odevný, stavebný, ako aj doprava a služby.

Demografia

Vmeste žije vyše 33200 obyv., najviac slovenskej národnosti (91,3 %). V predproduktívnom veku je 21,9 %, v produktívnom 65,5 % a v poproduktívnom 12,4 % obyv., ekonomicky aktívnych je 51,5 %, nezamestnaných 25,5 % obyv. Štruktúra obyvateľstva v meste z hľadiska vzdelania je priaznivejšia v oblasti vyššieho, vysokoškolského a stredoškolského vzdelania v porovnaní s priemerom v Slovenskej republike.

Hospodárstvo

Vsúčasnosti je charakterizované priemyselno - poľnohospodárskou výrobou a rozvojom turizmu a cestovného ruchu so súvisiacimi obchodnými činnosťami a službami. Oblasť priemyslu je zastúpená kožiarskou, strojárenskou, drevospracujúcou, stavebnou a potravinárskou výrobou a odevníctvom. Veľký potenciál na rozvoj turistiky má mesto v bohatstve kultúrno - historických pamiatok, nachádzajúcich sa nielen v historickom centre, ktoré je zapísané v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, ale aj vďaka dreveným kostolíkom v okrese. Taktiež prírodné rezervácie poskytujú výborné podmienky pre poznávaciu, vidiecku aj poľovnícku turistiku.

Osobitné postavenie majú blízke Bardejovské Kúpele, disponujúce prírodnými minerálnymi prameňmi liečivých vôd. Prvá zmienka o Bardejovských Kúpeľoch pochádza z roku 1247, keď uhorský kráľ Bela IV. daroval územie dnešných kúpeľov aj s prameňmi mestu Bardejov. Vďaka svojej povesti sa v minulosti stali lákadlom aj pre významné postavy európskych dejín. V r. 1809 sa tu liečila druhá manželka cisára Napoleona I. - Mária Lujza, neskôr ruský cár Alexander I. a v r. 1895 cisárovná Alžbeta, manželka cisára Františka Jozefa I. Liečia sa tu choroby obehového ústrojenstva, choroby tráviaceho ústrojenstva, choroby z poruchy látkovej výmeny a žliaz s vnútornou sekréciou a netuberkulózne choroby dýchacích ciest. Medzi najdôležitejšie procedúry patria pitné kúry z 8 rozličných prameňov s mineralizáciou od 1,6 do 10 g/l. K ďalším procedúram patria - klasická masáž, podvodná masáž, škótske streky, fínska sauna, celkový vírivý kúpeľ, perličkový kúpeľ, minerálny kúpeľ, diatermia, diatrón, magnetoterapia, solux, liečebný ultrazvuk, akupunktúra, reflexná masáž, plynové injekcie, parafínové obklady a iné. Ubytovanie je možné v hlavných Kúpeľných domoch, z ktorých je historicky najvýznamnejší hotel Astória z r. 1898. Dopraviť sa tam možno diaľkovými spojmi z Prahy, Bratislavy, Žiliny, Banskej Bystrice, Popradu, Zvolena a Košíc, letecky do Popradu alebo do Košíc, odtiaľ autobusom priamo do kúpeľov.

Mesto je z hľadiska dopravy charakterizované odľahlosťou od hlavných komunikačných trás, diaľnic a medzinárodných železničných tratí. Železničná doprava premáva len v smere Bardejov - Prešov a späť.

Rozvojové plány

Mesto ponúka pre účely investovania v oblasti priemyselnej výroby, služieb, zariadení pre cestovný ruch, kúpeľníctvo a pre obchodné a skladovacie činnosti niekoľko vhodných lokalít, najmä v priemyselnej zóne na severe mesta, v juhovýchodnej časti medzi Sídliskom Obrancov mieru a cintorínom, na Toplianskej, Veternej a Šiancovej ulici a v Bardejovských kúpeľoch.

Zahranièné vzahy

Mesto Bardejov má nadviazané priateľské styky s európskymi aj zámorskými mestami: Ashtabula (USA), Mikulov, Česká Lípa (ČR), Mogilev (Bielorusko), Kaśtela (Chorvátsko), Molde (Nórsko), Calais (Francúzsko), Gorlice, Krynica, Zamošč, Jaslo (Poľsko). Najviac rozvinutá je slovensko - poľská a slovensko - česká spolupráca, a to najmä v oblastiach školstva, kultúry, športu, hospodárstva a ekonomiky, cestovného ruchu, životného prostredia a starostlivosti o kultúrne a historické pamiatky.
M. č.: Bardejov, Bardejovská Nová Ves, Bardejovská Zábava, Bardejovské Kúpele, Dlhá Lúka, Miháľov.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia