Želiezovce

Geografia

Mesto leží vo V Časti Podunajskej nížiny, na pravom brehu Hrona, 20 km na J od Levíc, v nadm. výške 137 m. Chotár mesta je rovinný, s lužnými a černozemnými pôdami. Je odlesnený, menšie lesíky sú na nive Hrona. V meste je pozoruhodný prírodný park s chránenými drevinami.

História

Významné neolitické nálezy v chotári mesta dali meno archeologickej želiezovskej kultúre, (3500 - 2500 pred Kristom). Našli sa pamiatky aj staršej volútovej kultúry. Kontinuitu osídlenia dokazujú nálezy z obdobia eneolitu, maďarovskej kultúry, hroby zo strednej doby bronzovej, halštatské, laténske a germánske sídlisko, slovanské nálezy a zbytky architektúry z 11. stor. Prvá písomná zmienka je spojená s časťou mesta Mikula, v zakladajúcej listine opátstva v Hronskom Beňadiku z r. 1075. Starobylá je aj časť mesta Svodov, ktorý sa prvý raz spomína v listine z r. 1156. Želiezovce sa spomínajú v r. 1274 ako dedina s kostolom sv. Juraja, mlynom a kamenným mostom na Hrone. Jej majiteľom bol rod Hunt - Poznay a patrila do Tekovskej stolice. V r. 1308 boli jej majiteľmi zemania zo Želiezoviec. V r. 1347 obec (a dve susedné, zaniknuté dediny Udal a Mártond) patrili bratom Töttösovi a Vesszősovi z rodu Bečei (Bechei). Bratia, funkcionári kráľovského dvora Ľudovíta Veľkého zriadili v Želiezovciach sídlo panstva pozostávajúceho zo 16 obcí. Koncom 70. rokov 14. stor. sa tu ako majitelia stabilizovali potomkovia Vesszősa. Pred r. 1390 vybudovali tu nový gotický kostol s pozoruhodnými nástennými maľbami. V 1. pol. l5. stor. sa Želiezovce spomínajú ako mestečko. Z územia Hontu a Tekova sem patrili okrem Želiezoviec (a zaniknutej obce Veľký Dvor) Salov, Malý Pesek, Vozokany, Devičany, Málaš a Trhyňa. Po vymretí rodu z Bátmonostoru po meči (1466) ich majetky obsadili Várdayovci, ktorí ho neskôr ženbou získali aj legálne. Po ich vymretí, v 16. stor. sa Želiezovce a celé panstvo stalo predmetom majetkových sporov medzi rodinami Bakócz, Dersffy a Pálffy. V r. 1543 bol vytvorený osmanský správny obvod - ostrihomský sandžak, do ktorého patrili aj Želiezovce. Pri veľkom tatárskom pustošení Tekovskej župy začiatkom okt. 1599 boli vyrabované a vypálené. Napriek tomu je tu už v r. 1601 doložená existencia školy. Od r. 1612 sa Želiezovce a postupne celé panstvo (do r. 1760) dostalo do rúk grófskej vetvy Eszterházyovcov. Napriek tomu, že boli sídlom panstva, Želiezovce v 17. - 19. stor. už mali dedinský charakter. Významnú úlohu zohrali ešte na konci povstania Františka Rákócziho I., keď v r. 1709 tu bol vybudovaný most na Hrone, okolo ktorého sa od mája do októbra odohrávali boje medzi povstalcami a cisárskou armádou. Obyvateľstvo malo v 18. stor. dobré podmienky na hospodárenie, vďaka úrodnosti pôdy. Preto sa tu opäť začali usadzovať aj remeselníci, v r. 1746 tu ich bolo až 15, okrem nich tu boli traja balkánski obchodníci. V pol. 18. stor. tu už existoval panský pivovar, liehovar a krčma. Okrem poddaných sedliakov a želiarov tu bývali aj chudobní zemania, ktorí sami hospodárili na svojich pozemkoch. Želiezovce sa v 18. stor. opäť stali centrom významného panstva, v r. 1777 tu napr. bola aj poštová stanica, hostinec, mäsiarstvo a kováčska dielňa. Koncom 18. stor. si tu Eszterházyovci postavili nový kaštieľ, okolo neho zriadili rozsiahly park. V prvej pol. 19. stor. investovali aj do rozvoja poľnohosp. výroby, v chotári obce vznikli tri nové majery, už existujúce sa rozšírili. Iniciátorom týchto zmien bol zemepán Ján Karol Eszterházy, vzdelaný dvorský funkcionár, ktorý v r. 1818 a v r. 1824 pozval do svojho želiezovského kaštieľa skladateľa Franza Schuberta. Schubertovská tradícia je významnou súčasťou kultúrnych dejín Želiezoviec. Vzhľadom na intenzívny rozvoj v 1. pol. 19. stor. od r. 1840 až do r. 1905 sa Želiezovce znovu označujú ako mestečko, i keď v r. 1871 boli úradne preradené do stavu malých obcí. Po vymretí mužskej vetvy grófov Eszterházyovcov majetok v r. 1854 prešiel do rúk ich zaťa, grófa Augusta Breunera. Po jeho smrti v r. 1894 ho zdedilo jeho 6 dcér. Želiezovce boli napojené na uhorskú železničnú sieť v r. 1886 (trať Čata - Levice). V r. 1895 tu založili Živnostenské spoločenstvo v Želiezovciach a okolí a v roku 1903 Spolok Kasíno v Želiezovciach. K spriemyselneniu okolia prispelo založenie Pohronského cukrovaru v susednej Oroske. Cukrovar postupne (na zač. 20. stor.) prebralo do prenájmu želiezovské panstvo, okolo r. 1914 tu vybudovalo sieť úzkokoľajných železníc a dalo aj postaviť most na Hrone. V súvislosti s vyostrením sociálnej otázky sa však radikalizovalo aj tunajšie poľnohospodárske robotníctvo, a už v lete 1907 sa na želiezovských majeroch odohrali prvé štrajky.

Vznik ČSR tunajšie, prevažne maďarské obyvateľstvo neprivítalo s pochopením. Pri zrážke obyvateľov s českými četníkmi koncom marca 1919 bolo päť želiezovských obyvateľov zastrelených a vyše 40 zranených. Maďarská červená armáda obsadila Želiezovce 30. 5. 1919 a bola tu do 30. 6. 1919. Radikalizmus chudobných vrstiev obyvateľstva pretrvával ešte niekoľko rokov, v r. 1921 aj tu vznikla silná miestna organizácia komunistickej strany. Jej aktivita bola najvýraznejšia do r. 1929, mala však veľký vplyv až do jesene 1938. V r. 1923 sa Želiezovce stali sídlom okresu, vytvoreného z J časti býv. Levického okresu a z 13 dedín na Z býv. Hontianskej župy. Vznik okresu zintenzívnil verejný život v Želiezovciach. Okrem okresného úradu tu vznikol v r. 1926 aj okresný súd a v r. 1925 tu bol prvý pokus vydávať miestne noviny. Tunajšia Lauferova tlačiareň existovala od r. 1938 do r. 1950. Slovenská ľudová škola bola v Želiezovciach zriadená v r. 1924, meštianka (so slov. i maďarskými triedami) v r. 1936. V r. 1924 v tunajšej tehelni bola postavená prvá moderná tunelová tehliarska pec na Slovensku. V r. 1926 boli vyčlenené stavebné pozemky na výstavbu nových rodinných domov.

Začiatkom novembra 1938 boli Želiezovce pripojené k Maďarsku. Okres Želiezovce bol zrušený, samotné Želiezovce a väčšina dedín bola opäť začlenená do okresu Levice. Žiadosť obecného zastupiteľstva o znovuzriadenie okresu bola v septembri 1939 zamietnutá. V rokoch 1938 - 1944 tu vybudovali novú školskú budovu a zriadili aj poľnohosp. školu. V máji 1944 boli tunajší židovskí obyvatelia vysťahovaní do geta v Leviciach, a odtiaľ 13. - 14. 6. 1944 deportovaní do koncentračného tábora v Osvienčime. Deportáciu prežili iba niekoľkí, židovská komunita zanikla. Po oslobodení ľavého brehu Hrona Sovietskou armádou okolo 20. 12. 1944 sa Želiezovce ocitli na 3 mesiace v línii nemeckej obrany, boli až do 25. 3. 1945 terčom náletov a ostreľovania. Nemci vyhodili do vzduchu most na Hrone a katolícky kostol, ťažko bol poškodený aj kostol ref. cirkvi a mnoho obytných domov. Počas bojov prišlo o život veľa civilných obyvateľov.

Mesto bolo oslobodené 25. 3. 1945. Bola obnovená zvrchovanosť ČSR a Želiezovský okres. Na jeho čele však až do r. 1950 bola Okresná správna komisia, vzhľadom na prevahu obyvateľov maďarskej národnosti, ktorí boli pozbavení štátneho občianstva a niektorých občianskych práv. Na skonfiškovanom veľkostatku grófky Coudenhoveovej bol vytvorený Štátny majetok v Želiezovciach, jeden z najväčších na Slovensku. Zároveň však bol skonfiškovaný majetok aj radovým obyvateľom maďarskej národnosti. V rámci výmeny obyvateľstva ďalšiu časť (38 rodín) maďarského obyvateľstva presídlili do Maďarska, namiesto nich prišlo do Želiezoviec 40 slovenských rodín zo Szarvasa. Po politickom prevrate vo februári 1948 pozostalému maďarskému obyvateľstvu vrátili štátne občianstvo. Na čele okresu bol od r. 1950 Okresný národný výbor, v meste Miestny národný výbor. V r. 1950 tu súkromní roľníci na výzvu komunistickej strany a štátnych orgánov založili JRD. V roku 1956 vznikla slovenská a v r. 1958 maďarská Jedenásťročná stredná škola (dnes gymnáziá). V meste bol vybudovaný obchodný dom, kultúrny dom, kino a nová budova pošty. V r. 1960 tu bola dokončená nová moderná nemocnica. Na úseku školstva bol vybudovaný školský areál slovenskej ZŠ a Gymnázia. Na majeri Veľký Dvor bola v pol. 50-tych rokov zriadená väznica, v 70-tych rokoch zmodernizovaná, dnes jeden z najväčších nápravných zariadení v SR. V súvislosti s väznicou tu bol po r. 1970 vybudovaný závod n. p. Závodov ťažkého strojárstva. V rámci industrializácie v 1960-tych rokoch tu založili závod n. p. Železnobrodské sklo, ktorý zamestnával prevažne ženy. Pre industrializáciu Želiezoviec malo najväčší význam zriadenie závodu SES v Tlmačoch v 1970-tych rokoch. K 1. 7. 1960 Želiezovce prestali byť sídlom okresu. Zároveň však získali mestský štatút i formálne, keď namiesto MNV tu vznikol Mestský národný výbor. K mestu vtedy pričlenili aj predtým samostatnú obec Mikula, stavebne už celkom zrastenú so Želiezovcami. V r. 1976 k mestu pričlenili aj obec Svodov. V 70-tych a 80-tych rokoch tu bolo vybudovaných niekoľko moderných bytoviek, pri námestí sídlisko medzi centrom a železničnou stanicou, ďalej veľa rodinných domov a inžinierske siete. Príprava výstavby nových obytných súborov v centre mesta však bola na niekoľko rokov prerušená zmenou politického zriadenia po novembri 1989. V rokoch 1991 - 1996 v Želiezovciach pôsobil verejnoprávny Obvodný úrad, Obvodný úrad životného prostredia a Obvodný úrad práce. Daňový úrad pôsobí nepretržite od r. 1990. Z ostatných inštitúcií tu pôsobí Obvodné oddelenie policajného zboru SR, Vedľajšia hasičská stanica v Želiezovciach, Nemocnica s poliklinikou v Želiezovciach, Mestská knižnica v Želiezovciach, Mestské kultúrne stredisko v Želiezovciach, dve ZŠ a dve Gymnáziá (slov. a maď.). Po niekoľkých rokoch stagnácie sa v meste opäť začala výstavba bytov a mesto realizuje nové rozvojové programy, zakotvené v miestnych potrebách a možnostiach. Pripravuje sa výstavba priemyselného parku s účasťou zahraničného investora.

Osobnosti

Antal Kherndl (1842 - 1919): prof. techniky v Budapešti, staviteľ mostov (rodisko), Franz Sacher (1816 - 1907): hostinský, cukrár, podnikateľ (vynálezca Sacherovej torty), pôsobil pred 1840 v službách Eszterházyovcov v Želiezovciach, Eduard Sacher (1843 - 1892): hotelier, podnikateľ, majiteľ a prevádzkovateľ svetoznámych hotelov a reštaurácií, rodák zo Želiezoviec (syn F. Sacher), Franz Schubert (1797 - 1828): významný rakúsky hudobný skladateľ, reprezentant romantizmu v hudbe, v r. 1818 a 1828 pôsobil u J. K. Eszterházyho v Želiezovciach.
M. č.: Jarok, Karolína, Mikula, Rozina, Svodov, Veľký Dvor, Želiezovce.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia