Sečovce

Geografia

Sečovce ležia v západnej časti Východoslovenskej nížiny, pri jej prechode do Podslanskej pahorkatiny, v nadm. výške okolo 140 m. Chotár v rozsahu 3682 ha sa rozprestiera vo výške od 109 m do 240 m. Na nive potoka Trnávka sú nivné a lužné pôdy, inde sú sprašové černozemné a illimerizované pôdy. v severozápadnej časti chotára sa nachádzajú aj vinice. Priemerná ročná teplota je 8 - 9 °C, priemerný ročný úhrn zrážok dosahuje okolo 600 mm.

História

Archeologické nálezy dosvedčujú tunajšie sídliská z 9. stor. a neskôr. Prvé písomné doklady o Sečovciach pochádzajú z r. 1245. Kostol jestvoval nepochybne pred 14. stor., avšak dokumentovaný je od 14. stor. Sečovce boli od 14. stor. strediskom panstva, ku ktorému patril hrad nad Bačkovom, mestečko Sečovce a 15 okolitých dedín. Zemepánmi Sečoviec boli postupne miestni šľachtici, po nich šľachtici z Perína, Drugetovci a ich dedičia. Najneskôr na prelome 13. - 14. stor. sa v Sečovciach zaužíval trh a Sečovce sa vyvíjali ako mestečko. Od 15. stor. sa tu konalo niekoľko jarmokov. V miestom kaštieli alebo hostinci sa od 15. stor. príležitostne konali úradné rokovania šľachty Zemplínskej župy. Sečovskí mešťania sa venovali najmä roľníctvu a vinohradníctvu ale aj remeselnej výrobe a obchodu. Od r. 1876 boli sídlom slúžnovského obvodu. Sečovce majú priznaný štatút mesta.

Najstarší doklad o dedine Albínov pochádza z r. 1245. V r. 1600 malo sídlisko 25 poddanských domov. V rokoch 1715 až 1720 bolo sídlisko opustené. V r. 1828 bolo 9 domov 90 obyv.

Najstarší doklad o dedine Kochanovce pochádza z r. 1321. V r. 1600 malo sídlisko 20 poddanských domov. V rokoch 1715 až 1720 tu postupne hospodárilo 7 - 6 poddanských domácností. V r. 1828 bolo 112 domov a 813 obyv., v r. 1900 bolo 760, v r. 1940 970 obyv. Od 1. 4. 1948 sú súčasťou Sečoviec.

Vr. 1600 bolo v Sečovciach 38 domov mešťanov, 4 kúrie miestnych zemanov, kaštieľ, hostinec, mlyn a majerské budovy, ev. kostol, fara a škola. V rokoch 1715 až 1720 v Sečovciach postupne hospodárilo 14 - 13 meštianskych domácností, v r. 1828 bolo 208 domov a 1504 obyv., v r. 1900 bolo 3173, v r. 1970 5776 obyv. Od polovice 20. stor. bolo obyvateľstvo zamestnané najmä v miestnom poľnohospodárskom, strojárskom a odevníckom priemysle.

Škola jestvovala pri farskom kostole, ktorej úroveň sa pozdvihla najmä počas reformácie. Od polovice 20. stor. pôsobia viaceré stredné školy všeobecného a poľnohospodárskeho zamerania. Od začiatku 20. stor. tu boli tlačiarne. Organizovaný športový život sa tu rozvíja od 20-tych rokov 20. stor., najmä futbal, tenis, lyžovanie, volejbal ale najmä hádzaná. Rím. kat. kostol z r. 1494 jestvuje po viacerých stavebných úpravách. Gr. kat. kostol z r. 1757 bol počas vojny r. 1944 zničený, v r. 1970 znovu postavený. Socha pri kostole pochádza z 18. stor.
Od polovice 20. stor. sa rozvíja poľnohospodársky, strojársky a odevnícky priemysel.

Demografia

Mesto má vyše 7800 obyv., z ktorých až 96 % sú Slováci. V predproduktívnom veku je 24,2 %, v produktívnom 60,5 % a v poproduktívnom 15,1 % obyv. Ekonomicky aktívnych je 51,8 %, nezamestnaných 16 % obyvateľstva. K rímskokatolíckemu náboženstvu sa hlási 47 %, ku gréckokatolíckej cirkvi 25,7 % a k ev. cirkvám dovedna 3,8 % veriacich. Stredné odborné vzdelanie s maturitou dosiahlo 16,3 % obyv., 13,6 % učňovské vzdelanie bez maturity, vysokoškolsky vzdelaných je 6,6 %.

Hospodárstvo

V súčasnosti sa mesto usiluje vyvíjať ako obchodno - finančné centrum svojho "mikroregiónu" s dobrou infraštruktúrou a prístupným zdravotníctvom. V meste sídli Gymnázium, SOU strojárske, Dievčenská odborná škola, dve základné školy a Základná umelecká škola. V meste je dostatok finančných inštitúcií, reštauračných a ubytovacích kapacít. K športovým zariadeniam patrí športový areál a fit centrum. K významným podnikom patria Východoslovenské energetické závody - odštepný závod Sečovce, firma, ktorá vyrába pánske, dámske a detské ponožky, dámske pančuchy a ako jediná na Slovensku elastické nite najmodernejšou technológiou od talianskeho výrobcu Menegatto. Svoju činnosť rozšírila aj o veľkoobchod s pančuchovým tovarom. Firma, ktorá vyrába, montuje a zabezpečuje servis vzduchotechnických zariadení. Pre poznanie regiónu slúži od r. 1954 Vlastivedné múzeum. Z hľadiska rekreácie a turistiky je veľmi atraktívne aj tunajšie okolie. Z obce Dargov, prípadne Bačkov vedie 5 km dlhý turistický chodník k národnej prírodnej rezervácii Bačovská dolina (od r. 1967 vo výmere 220,04 ha) v Slanských vrchoch. Obľúbené miesto milovníkov prírody, pešej turistiky, poľovníctva, jazdy na koni. Božčický splav - obľúbené miesto pririečnej rekreácie pre mládež a rodiny s deťmi, s možnosťou kúpania v splave rieky Topľa.
M. č.: albínov, kochanovce, sečovce.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia