Kolárovo

Základné údaje

Pôvodný názov obce Gúta. V r. 1948 v rámci poslovenčovania názvov obcí južného Slovenska bola obec premenovaná na Kolárovo. Mesto leží pri sútoku Váhu a Malého Dunaja na úrodnej rovine Žitného ostrova. V chotári obce boli pasienky, mokrade a málo ornej pôdy. Po regulácii riek, výstavbe ochranných hrádzí, ktoré nariadil už v r. 1426 Žigmund Luxemburský a odvodňovacích kanálov sa chotár obce premenil na úrodnú pôdu vysokej bonity. Vzhľadom na nízku nadmorskú výšku (107 - 111 m n. m.) obec často sužovali povodne. Prvá písomná zmienka o obci je darovacia listina z r. 1252. V r. 1268 sa vila Gúta spomína ako arcibiskupský majetok a aj špán Bertalan z rodu Szemere tu mal majetkovú účasť, ktorú neskôr daroval arcibiskupovi. Prívrženec Matúša Čáka Chellus, tak ako aj ostatné arcibiskupské majetky, ako pomstu za vyobcovanie Matúša Čáka z cirkvi obec napadol. Kráľovná Mária dala v r. 1349 na sútoku Dunaja a Váhu postaviť hrad. Výsady mestečka s jarmočným právom dostala obec v r. 1551. Ferdinand I. vo svojej listine z r. 1557 okrem bežných privilégií mestečka dal gúťanom zvláštne privilégiá a v snahe uchrániť si ich, im narobili veľa starostí až nakoniec vyvrcholili súdom v r. 1802. Jarmoky sa konali ročne štyrikrát. Okolo r. 1573 ostrihomský beg obec napadol a vyraboval. V r. 1594 obec napadli Tatári a odvliekli z nej 20 osôb. Obec, patriaca arcibiskupovi, bola pôvodne na ľavom brehu Váhu, blízko obce Nesvady, kde je teraz majer Ógúta (Stará Gúta). Dôvodom postupného presťahovania obce bola blízkosť hradu Nové Zámky a sužovanie obyvateľov Turkami a vojskami obliehajúcimi túto pevnosť. Obyvatelia hľadali bezpečnejšie miesto na Žitnom ostrove, administratívne nepatriacemu Turkom, medzi močiarmi a pod ochranou dômyselne postaveného vodného hradu. V r. 1576 už bola obec s časťou obyvateľov aj na pravej strane Váhu. Pre obec bol rok 1685 osudný. Gróf Czobor napadol a vypálil Turkom predmestia Nových Zámkov a zajal zásobovací konvoj Turkov privážajúci potraviny pre posádku v Nových Zámkoch. Za úspech cisárskych sa Turci pomstili na obci, ktorú vyrabovali vypálili a obyvateľov vyvraždili. Okrem obyvateľov Gúty sa v obci na pravej strane Váhu usídlili aj obyvatelia z iných, Turkami spustošených obcí, o čom svedčia ich mená, v ktorých je názov obce pôvodu, ako Fűri, Kürti, Maďari, Köri Csábi, Lévai a pod. Hrad bol viackrát prestavaný a v r. 1663 dokonale a dômyselne opevnený. V čase tureckých vojen pod velením hradného kapitána Fruhwurt Mátyása tu slúžilo okolo 130 vojakov. V r. 1707 bol hrad prestavaný a opevnený. Hrad, podobne ako opevnené miesta v línii Komárno, Vizvár, zámok Čičov, palisády Veľký Lél a opevnený kaštieľ Káldiovcov v Nemej, slúžil ako útočisko obyvateľom na Žitnom ostrove pred nájazdmi Turkov. Hrad Gúta bol postavený na dvoch brehoch rieky a mal dvojitý účel. Poprvé, palebnou silou kanónov zabraňoval prieniku cudzích plavidiel čo sa dokázalo tým, že v r. 1663 tu zajala posádka hradu turecké lode a podruhé, ústredná pevnosť, chránená Váhom, Malým Dunajom s kanálmi a štyrmi predmostiami, slúžila ako útočisko dunajským šajkám, nasádom (ľahké dunajské bojové lode), ktoré mohli vytvoreným kanálom vplávať do pevnosti, ukryť sa, doplniť zásoby a vykonať potrebné opravy. Váh bol v tej dobe splavný až po Šaľu a dnešný Malý Dunaj bežne používali na plavbu najmä lode s obilím.

V r. 1715 celú obec aj s kostolom zničil požiar. Veľké požiare boli aj v r.1894, kedy zhorelo 120 domov a v r. 1899 444 domov. V r. 1967 sa v rámci ČSR Kolárovo stalo mestom.Obyvateľstvo sa zaoberalo rybolovom, chovom dobytka, koní a ich predajom a čiastočne aj poľnohospodárstvom. Po Komárne boli v Gúte a Nesvadoch najväčšie rybárske strediská a niekoľko vodných mlynov. Funkčný, podľa pôvodnej dokumentácie postavený vodný mlyn dnes slúži ako technická pamiatka, múzeum. Seno sa loďami odvážalo až do Budapešti. Fridrich Majer prevádzkoval z obce do Komárna na tento účel prispôsobenú parnú loď s malým ponorom. V obci bola tehelňa, parný mlyn, výrobňa rybárskych sietí a fabrika na výrobu malých motocyklov, Babeta. Rybárske siete z obce poznali v rôznych častiach Uhorska aj pri mori. Pri Kolárove voľne vyviera termálny prameň s liečivými účinkami.

Národnostné zloženie

V súčasnosti tu žije 17 % Slovákov, 80 % Maďarov a 0,7 % Rómov.

V súčasnosti je v meste závod na výrobu automobilových káblov.

Pamätihodnosti

Rím. kat. barokový kostol bol postavený v r. 1724 na mieste gotického, ktorý zhorel v r. 1715 a bol obohnaný múrom so strieľňami. Baroková kaplnka je zo 17. stor.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia