Ústredný portál verejnej správy

Lokality

Mapa krajov:

Banskobystrický kraj Košický kraj Prešovský kraj Žilinský kraj Trenčianský kraj Nitrianský kraj Trnavský kraj Bratislavský kraj

Abecedný zoznam lokalít:

A B C Č Ď E F G H I J K L M N O P R S Š T Ú V Z Ž

 

Starý Tekov

Základné údaje
Leží vo východnej časti Podunajskej nížiny na ľavobrežnej nive Hrona medzi riekou a jej ramenom Perec. Osídlenie lokality dokladajú nálezy eneolitného sídliska s kanelovanou keramikou, opevnenej osady maďarovskej kultúry, sídliska z doby halštatskej, ďalej žiarový hrob, slovanské hradisko z 9. stor. a zvyšky rom. kostola s radovým pohrebiskom z 11. stor. Písomne sa obec uvádza v r. 1075 (Bors, Borsu), patrila poddaným hradu Tekov, doloženom v Anonymovej kronike. Zemný hrad sa spomína v r. 1075 pri Hrone a Pereci, patril kráľovi a stal sa sídlom kráľ. správy, neskôr sídlom župy. V r. 1272 sa stal šľachtickým majetkom. V 14. stor. pripadli majetky hradu Tekov panstvu Levice. V r. 1156 je doložený archidiakonát, fara s kostolom sv. Martina a osoba Petra, prvého známeho tekovského župana. V r. 1240 obec získala mestské výsady pre hostí, napriek tomu sa nevyvinula na mesto. Na zač. 14. stor. sa stal Starý Tekov majetkom ostrihomského arcibiskupstva, v r. 1388 panstva Levice. V 16. stor. bol rozdelený na Kostolný a Veľký Tekov, od r. 1601 vystupuje pod terajším menom. V r. 1608 - 09 sa tu konali synody ref. cirkvi. Obyvatelia sa zaoberali poľnohosp., doplnkovo tkáčstvom. V súčasnosti sa v miestnom amfiteátri každoročne konajú folklórne slávnosti. Turistickou atrakciou obce je kompa, ktorá dnes ako jediná premáva na rieke Hron, medzi Starým a Novým Tekovom.

K zaujímavostiam obce patria zachované zvyšky valov hradiska býv. Tekovského hradu. Pôv. got. kostol Nanebovzatia Panny Márie zo 14. stor. bol prestavaný v r. 1698 a klas. upravovaný v 1. pol. 19. stor. Klas. ref. kostol postavený pôv. ako tolerančný okolo r. 1790, bol prestavaný okolo r. 1820. Barok. súsošie Kalvárie pochádza z 18. stor. Vojnové udalosti pripomína pomník obetiam oboch vojen a SNP.

V obci pôsobili: František Richard Osvald (1845 - 1926) lit. historik a Ján Palárik (1822 - 1870) dramatik.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia

Späť