Košice

Základné údaje

Geografia Nachádzajú sa vo východnej časti Slovenska, neďaleko hraníc s Maďarskom, Ukrajinou a Poľskom. Mesto sa svojím významom a veľkosťou v rámci Slovenska radí hneď za hlavné mesto Bratislavu. Ležia na styku východného okraja Slovenského rudohoria s Košickou kotlinou na nive a terasovej plošine rieky Hornád. Chotár sa rozkladá väčšinou na pravom brehu Hornádu, časť na svahoch pohoria a východná časť v kotline. Vo svojich administratívnych hraniciach má mesto rozlohu 244 km2. Centrum mesta sa nachádza v nadmorskej výške 208 metrov. Podložie intravilánu vytvára 9 vrstiev sopečných tufov, ktoré sa navrstvovali počas obnovujúcej sa sopečnej činnosti v Slanskom pohorí. Pozostatkom vulkanickej a postvulkanickej činnosti je 30-metrový zlom Hornádu a liečivé a teplé pramene v okolí. Zvrásnenosť okolia viedla k vzniku početných prameňov s pitnou vodou, čo bol dôležitý faktor pre osídlenie. Slovenské rudohorie má hlboko rozčlenený hornatinný povrch s drobnými skalnými zrubmi a hlboko vrezanými dolinami. Tvoria ho prvohorné fylity, pieskovce, kremence, bridlice, zlepence, pásy kremenitých porfýrov, gemeridná žula a v malej miere aj diabázy. Na severozápad chotára zasahuje skupina Vysokého vrchu, ktorú tvoria druhohorné a mladoprvohorné horniny. V doline Čermeľského potoka sú v podklade mladoprvohorné bridlice. Chrbát medzi Čermeľskou dolinou a dolinou Hornádu sa na severe viaže na vápence a dolomity, na juhu na kremité porfýry. Nižšia časť chotára ako súčasť Košickej kotliny s obrubou Slovenského krasu, Slovenského rudohoria, výbežkov Čiernej hory, Šarišskej vrchoviny, Slanských vrchov a Bodvianskej vrchoviny sa člení na kotlinovú pahorkatinu na niekdajšom dne kotliny a rovinu na priečnych nivách a náplavových kužeľoch tokov. Pahorkatinu tvoria väčšinou mladotreťohorné usadeniny a časti pokryté štrkovou formáciou. Podobný, menej štrkovitý charakter majú aj nivy. Najvyššie časti Slovenského rudohoria, ako aj ostatné obruby kotliny patria do mierne chladnej klimatickej oblasti, stredne vysoká a nižšia časť rudohoria do mierne teplej vrchovinnej oblasti. Západná časť Košickej kotliny, južné svahy Slovenského rudohoria a východná časť Slovenského krasu odvodňuje Bodva s prítokmi. Hornád s ľavostrannými prítokmi, pravostranným Čermeľským a Myslavským potokom, Torysa a Olšava odvádza vodu z východných výbežkov Slovenského rudohoria, zo západných svahov Slanských vrchov a z Košickej kotliny. V hornatinnej časti je hnedá lesná pôda kyslá nenasýtená, prevažne štrkovitá, menej kamenitá, hlinitá až ílovohlinitá. Vo vyššej pahorkatine na štrkových formáciách a vo vyšších častiach náplavových kužeľov vznikli illimerizované pôdy, hlinité a ílovohlinité. Nižšie časti náplavových kužeľov a terasová plošina majú hnedozeme. Na nivách sa vytvorili nivné a lužné pôdy. Chotár je vo vysokých polohách zalesnený zmiešanými lesmi (jedľa, buk), v nižších dúbravami a bučinami, najviac lesného porastu je na severe mesta. Kotlina je až na malé zvyšky lesov v pahorkatine odlesnená. Jej najteplejšiu a najsuchšiu časť tvorí step až lesostep. Kotlina patrí do teplej, mierne vlhkej klimatickej oblasti s priemernou ročnou teplotou v Košiciach 8, 4 °C a s priemernými teplotami 19 °C v júli a - 3 °C v januári, ročný úhrn zrážok je 630 - 660 mm. Severne od mesta na kopci Hradová je nálezisko suchomilných rastlinných druhov: dub plstnatý, sezel sivý, marinka sivá, horčička väčšia, ľan žltý, fúzatka prstnatá, krvavec menší, kamienka modropurpurová a i. Okolo Hornádu je výskyt divých kačíc. V lesoch Slovenského rudohoria žijú živočíchy spoločenstiev listnatého a ihličnatého lesa: jeleň lesný, líška hrdzavá, srnec lesný, diviak lesný a mnohé druhy vtáctva. K vzácnym druhom patrí mačka divá, kuna lesná, sýkorka chochlatá, roháč obyčajný. Na juhu zasa prevládajú živočíchy polí a lúk, a to zajac poľný, škovránok poľný, bažant poľovný, jarabica poľná a hraboše. Žijú tu však aj synantropné živočíchy, ako sú vrabce, holuby, drozdy, myši domové a potkany. Mesto je rozdelené v rámci štátnej správy do štyroch okresov a ako samostatný právny subjekt na 22 mestských častí podľa samosprávneho členenia: Barca, Dargovských hrdinov, Džungľa, Juh, Kavečany, Košická Nová Ves, Krásna, Lorinčík, Luník IX, Myslava, Nad Jazerom, Pereš, Poľov, Sever, Sídlisko KVP, Sídlisko Ťahanovce, Staré mesto, Šaca, Šebastovce, Ťahanovce, Vyšné Opátske, Západ. BARCA: Leží na juhu mesta, písomne sa prvýkrát spomína vo Varadínskom registri v r. 1215. Na území katastra obce sa nachádza medzinárodné letisko Košice-Barca a žije tu viac ako 3100 obyvateľov, prevažne v rodinných domoch. DARGOVSKÝCH HRDINOV: Mestská časť sídliskového typu na východnom okraji mesta za riekou Hornád, v ktorej žije takmer 29000 obyvateľov. DŽUNGĽA: Malá mestská časť na severovýchode v susedstve Starého mesta. Žije v nej okolo 500 obyvateľov. JUH: Nadväzuje z južnej strany na Staré Mesto, má vyše 23500 obyvateľov. KAVEČANY: Ležia na severe Košíc v Čiernej hore, v nadmorskej výške 464 m. Prvá písomná zmienka o pôvodne samostatnom sídle je bezbečne doložená až z r. 1423, i keď obec existovala nepochybne skôr. Žije v nich viac ako 1000 obyvateľov. KOŠICKÁ NOVÁ VES: Nachádza sa južnejšie od časti Dargovských hrdinov, tvorí východnú hranicu mesta. Prvá písomná zmienka je z r. 1394, žije v nej vyše 2200 obyvateľov. KRÁSNA: Tvorí juhovýchodný okraj mesta. Zo všetkých mestských častí leží v najnižších polohách Košickej kotliny. Prvá zmienka o sídle je z r. 1143, kedy bol na území chotára vysvätený benediktínsky kláštor. Žije tu takmer 3600 obyvateľov. LORINČÍK: Je na západe mesta blízko vodnej nádrže Bukovec. Prvýkrát sa spomína v r. 1332, má vyše 380 obyvateľov. LUNÍK IX: Leží na Myslavskom potoku juhozápadne od centra. Je to mestská časť sídliskového typu , v ktorej žije približne 4200 obyvateľov. MYSLAVA: Nachádza sa v údolí Myslavského potoka na juhozápade mesta. Prvá písomná zmienka je z r. 1230, má okolo 1600 obyvateľov. NAD JAZEROM: Mestská časť sídliskového typu na juhu mesta, západne od Krásnej, od ktorej ju oddeľuje Hornád. Býva v nej 25000 obyvateľov. PEREŠ: Leží južne od Myslavy pri hlavnej ceste z Rožňavy do centra Košíc. V rodinných domoch tu žije takmer 1000 obyvateľov. POĽOV: Leží na juhozápade mesta medzi Šacou a Barcou. Prvá písomná zmienka o sídle je z r. 1248. Žije tu 1000 obyvateľov. SEVER: Ohraničuje mesto na severe. Svojím katastrom zasahuje do horského prostredia Volovských vrchov a Čiernej hory. Zo všetkých mestských častí Košíc má najväčšiu výmeru - 5563 ha a žije tu vyše 20000 obyvateľov. SÍDLISKO KVP: Je sídliskovou mestskou časťou západne od centra mesta a východne od Myslavy. Má takmer 26000 obyvateľov. SÍDLISKO ŤAHANOVCE: Nachádza sa v severovýchodnej časti mesta a susedí s obcou Ťahanovce. Je to najmladšia mestská časť sídliskového typu, v ktorej žije 22900 obyvateľov. STARÉ MESTO: Je to predovšetkým centrum mesta, kde žije 22000 obyvateľov. ŠACA: Leží juhozápadne od mesta na rieke Ida. Prvá písomná zmienka pochádza z r. 1275. Pri nej boli vybudované Východoslovenské železiarne. Má takmer 5000 obyvateľov. ŠEBASTOVCE: Ležia na juhu mesta. Písomne sú doložené v r. 1332. Zachovali si vidiecky charakter, žije tu vyše 500 obyvateľov. ŤAHANOVCE: Nachádzajú sa na severe mesta pri rieke Hornád. Prvýkrát sa spomínajú v r. 1263. Žije tu 2003 obyvateľov. VYŠNÉ OPÁTSKE: Leží juhovýchodne od centra, pričom jeho západnú hranicu tvorí Hornád. Prvá písomná zmienka je z r. 1344. Má 1550 obyvateľov. ZÁPAD: Je to najobývanejšia mestská časť v tesnom susedstve so Starým Mestom. Je domovom pre 40000 obyvateľov. Poloha Košíc a ich ekonomický a intelektuálny potenciál dávajú výrazné predpoklady vplyvu na rozsiahly región vrátane južnej časti Poľska, západnej časti k Ukrajiny a severovýchodnej časti Maďarska. História Košice sa vyvinuli na geograficky i strategicky najdôležitejšom bode Košickej kotliny. Počiatky jej osídlenia ako aj osídlenia mesta spadajú do obdobia paleolitu, čo dokladajú náleziská v Košiciach - Barci, Poľove, Myslave, Šaci. Keramika i iné nálezy potvrdzujú využívanie tohto priestoru počas celého obdobia praveku, najviac však na území Barce. Pomerne zriedkavé sú pamiatky zo začiatku obdobia sťahovania národov. V 2. pol. 5. stor. sa objavujú Slovania, budujúci si svoje rozptýlené osady väčšinou na brehoch riek. Príchod starých Maďarov do Karpatskej kotliny koncom 9. stor. Košickú kotlinu nezasiahol a slovanské obyvateľstvo sa s nimi do priameho kontaktu dostáva až v 10. - 11. stor. v súvislosti s budovaním ranofeudálneho uhorského štátu. V tom čase sa už začali klásť základy neskoršieho mesta Košice.. Pre prosperitu spočiatku len trhovej osady mala význam dôležitá cesta z Balkánu popri rieke Tisa, ktorá pokračovala pri cestách okolo Hornádu a cez Karpaty k Baltu a aj odbočka cesty údolím Čermeľského potoka na Spiš. Archeologické nálezy sú dokladom kontinuity osídlenia slovanským obyvateľstvom od avarsko-slovanského obdobia do 13. stor., z ktorého pochádzajú prvé písomné správy a doklady. Miestne názvy v okolí, ktoré sa vyskytujú v listinách (Blathan, Pistungus pothoc, Sokol, Hradová, Belá, Lubina) toto aj historický potvrdzujú. Samotný názov pochádza od slovanského osobného mena Koša, ku ktorému sa pridal patronymický sufix - ice. Z listiny Jágerskej kapituly, ktorá je zároveň prvou písomnou zmienkou o Košiciach z r. 1230 vysvitá, že Košice boli už začiatkom 13. stor. vyvinutou osadou s farským kostolom. Listiny z r. 1249 a 1261 hovoria o privilégiách košických "hostí". Pôvodná slovenská osada Košice bola začlenená do novovznikajúceho urbanistického celku, ktorý pred r. 1290 obohnali hradbami. Pramene spomínajú Košice po obohnaní múrmi už ako mesto, okolo hradieb sa postupne vytvárali predmestia - huštáky. Jednotlivé huštácke osady (Ludmanova, Bednárska, Cesnaková, Richtárska, Tehelná a Čermeľ) spravovali samostatní richtári, kontrolovaní radou a richtárom mesta. Privilégiá panovníkov, zručnosť košických remeselníkov a najmä prekvitajúci obchod predurčili Košice na primát v celej východoslovenskej oblasti. Zvýraznením tohoto bolo zriadenie Kráľovskej komory koncom 13. stor., reprezentujúcej najvyšší orgán štátnej moci v tejto časti krajiny. Jej sídlo bolo v tzv. Kráľovskom dome, ktorý stál na mieste dnešného premonštrátskeho kostola a kláštora. Mestskú samosprávu doplňovala cirkevná nezávislosť mestskej fary od archidiakonátu. Rozvinutý život dokumentuje od 13. stor. okrem farského kostola s potrebným príslušenstvom i mestský špitál a kláštor dominikánov. Zisky zo vzmáhajúceho sa mesta si chceli prisvojiť začiatkom 14.stor. Omodejovci. Panovník Karol Róbert daroval Košice palatínovi Omodejovi z rodu Aba, mestu tak hrozila feudálna závislosť, Košičania však r. 1311 povstali a Omodeja zabili. Do sporu Košičanov s Omodejovcami zasiahla kráľovská komisia, ktorá zabezpečila nezávislosť mesta. Porážkou vojsk Omodejovcov pri Rozhanovciach r. 1312, na ktorej mali veľký podiel aj ozbrojení Košičania, začína ďalšie obdobie rozvoja a rozkvetu mesta. Panovníci odmeňovali Košice za ich podporu novými privilégiami. Ľudovít I. povýšil Košice r. 1347 na rovnaké miesto v hierarchii uhorských kráľových miest aké zastával aj sídelný Budín. Formálnym zvýraznením toho bolo udelenie erbovej listiny mestu v r. 1369, ktorá je jednou z najstarších listín tohto druhu v Európe. Znak mesta tvorilo sedemkrát delené štítové pole a tri anjouovské ľalie. Panovníci Žigmund, Ladislav Pohrobok i Vladislav II. ako odmenu za verné služby a pomoc udeľovali mestu ďalšie výsady a doplňovali erb mesta novými atribútmi a symbolmi. Košické mestské právo sa stalo vzorom a prameňom pre iné východoslovenské mestá (Bardejov, Stará Ľubovňa, Sabinov atď.) a košická mestská rada sa stalo odvolacou inštanciou v spore občanov s radou týchto miest. Medzi obchodné privilégia Košíc patrili výhody a oslobodenie od cla a mýta nielen na území Uhorska, ale aj v Poľsku, v ruských mestách, v Čechách, v Sliezsku i v Rakúsku. Najvýznamnejšou obchodnou výsadou bolo právo skladu a od r. 1361 aj právo generálneho skladu. Významné obchodné postavenie Košíc v stredoveku dokumentuje existencia košických mincí, výhody pre medzinárodné obchodné transakcie v meste a širšia platnosť košických mier a váh. Košická mincovňa sa nachádzala v kráľovskom dome na Hlavnej ulici. Razili sa tu florény (zlatky), groše, denáre, toliare a grajciare. Košickí kupci obchodovali priamo s balkánskymi krajinami, s Poľskom, Pruskom, Ruskom a sprostredkovane aj s ostatnou Európou. Medzi najčastejšie exportované tovary z Košíc patrilo víno, meď, železo, barchet a výrobky košických remeselníkov, najmä zlatníkov a kovotepcov. Do Košíc dovážali prepychové i lacnejšie tkaniny, koreniny ako aj iný módny tovar. Remeselníci sa združovali v cechoch, cech košických kožušníkov so stanovami z r. 1307 je prvým známym organizovaným cechom v Uhorsku. Prednostné postavenie Košíc vo východoslovenskej oblasti sa prejavilo aj v tom, že mnohé košické cechy nadobudli metropolné postavenie. Podľa ich stanov sa správali aj cechy v ostatných východoslovenských mestách a mestečkách. Veľké zisky do pokladníc Košičanov do 14.stor. prinášal obchod s vínom. Najproduktívnejšie vinice vlastnilo mesto i jednotliví obyvatelia Košíc v tokajskej oblasti. Holič, Poľsko a Litva patrili medzi najvďačnejšie odbytištia vína z Košíc. Košickí podnikatelia sa už od polovice 14.stor. venovali aj banskej ťažbe a hutníctvu, najme v okolí Rožňavy, Smolníka, Gelnice a Jasova. Názvy obcí, napr. Košické Hámre, svedčia o spracovaní železa v réžii mesta. Košický cech výrobcov barchetu získal r. 1411 celouhorský monopol na výrobu barchetu. Poľnohospodárske produkty pre mesto dorábali okolité poddanské dediny. Strategický, hospodársky, kultúrny a spoločenský význam Košíc v 14. a 15. stor. zabezpečil mestu vedúce postavenie v celom Uhorsku i v združení východoslovenských miest (Košice, Levoča, Bardejov, Prešov a Sabinov), v tzv. Pentapolitane. V Košiciach sídlila Kráľovská komora, Tridsiatkový úrad, Soľná komora, najvyšší kapitán Predtisia, metropolné cechy a neskôr ďalšie úrady a hospodárske i kultúrne inštitúcie. Košice zohrali významnú úlohu aj v nástupníckych bojoch o uhorský trón, kedy Ján Jiskra z Brandýsa zastupoval záujmy neplnoletého kráľa Ladislava Pohrobka. Ako kapitán východoslovenskej oblasti a banských miest obsadil Jiskra Košice a odtiaľ viedol boje proti oddielom Jána Hunyadyho i proti poľským vojskám Vladimíra III. Košice sa tešili aj priazni a pozornosti kráľa Mateja Korvína, ktorý bol taktiež štedrým podporovateľom dostavby košického Dómu sv. Alžbety. V období jeho vlády dokončili južnú vežu a pristavali bočné kaplnky. V r. 1490-1491 boli mesto, jeho hradby, Dóm, ako aj predmestia poškodené dlhým obliehaním vojsk poľského kráľoviča Jána Alberta. V tomto desaťročí 15.stor. sa zastavuje konjunktúra Košíc. Mesto postihli v 1. pol. 16.stor. vojny medzi Ferdinandom Habsburským a Jánom Zápoľským, ktoré sa začas odohrávali priamo pod jeho hradbami (r.1536) a Zápoľský ho obsadil. Habsburgovci presťahovali centrálne úrady do Prešova. Po vojnových pohromách postihla mesto živelná pohroma, keď r. 1556 zachvátil Košice obrovský požiar. Život mesta ovplyvnilo prenikanie Turkov do strednej Európy. Prejavilo sa to v prvom rade na zmene trás diaľkového obchodu zo smeru juh - sever na východ - západ a na orientácii na prímorské oblasti, ktorých význam vzrastal objavením nových svetadielov. Protihabsburské stavovské povstanie situáciu v Košiciach a ich okolí ešte zhoršilo. Vojská Štefana Bocskaya, Gabriela Bethlena i Juraja I. Rákócziho vykorisťovali mesto, ochromili obchod a nivočili hospodárstvo na predmestiach i v okolitých dedinách. Napriek tomu ho Bethlen využíval ako svoje sídlo a pomohol tak udržať primerané postavenie. V súpise z r. 1686 sú uvádzaní na košických predmestiach len šiesti zdaniteľní majitelia domov. Ďalší ničivý požiar zažili Košice v r. 1674. Košické predmestia podľahli útokom aj za povstania Františka II. Rákócziho. Hospodárske dôsledky stavovských povstaní, ochromenie obchodu zapríčinené vpádom Turkov do Európy i zmenou smeru hlavného ťahu obchodu a znášanie podstatného bremena protitureckých vojen priviedli Košice zač. 18.stor. na pokraj úpadku. Hospodárska vyčerpanosť mesta mala neblahé dôsledky na jeho právne postavenie. Pominutím tureckého nebezpečenstva stratili Košice svoje postavenie druhého mesta po Budíne. Absolutistická monarchia obrátila svoju pozornosť na mestá vo svojej blízkosti (Bratislava, Pešť). Rakúsky centralizmus uprednostňoval veľkovýrobu v západnej časti monarchie na úkor vzdialených provincií na východe. Koncom 18.stor. sa mení bývalé európske obchodné stredisko na sídlo periférnej provincie, ktoré si postupne usporiadalo svoje hospodárske pomery už len príjmami z poľnohospodárstva (mestské majere, pivovar, vinice, mlyny a výnosy z poddaných dedín). Ostalo však pevnostným mestom a sídlom niektorých dôležitých úradov a aj v tejto neľahkej dobe bolo schopné investovať do výstavby divadla. Napriek ťažkej konkurencii priemyslu na západe krajiny vzniklo aj tu v priebehu 19. stor. viacero manufaktúr a neskôr tovární. Košice v stredoveku bohaté a mocné, vstúpili do 19. stor. ako malé vidiecke mesto, v ktorom žilo okolo 10000 stálych obyvateľov. Už na začiatku storočia pôsobili v meste tri manufaktúry na výrobu kameniny, súkna a klobúkov. Vzniklo niekoľko ďalších dielní, ktoré kládli základ továrenského priemyslu (farbili plátno a súkno, vyrábali likéry, mydlo, zápalky, dyhy, hracie karty a spracúvali tabak). K nim treba prirátať Werferovu kníhtlačiareň, ktorá v r. 1833 zriadila litografickú dielňu. Presadzovalo sa strojárstvo a spracovanie dreva, prudko sa rozvíjal tiež spoločenský život. Jeho aktivizáciu charakterizovala verejná zbierka na stavbu všeobecnej nemocnice (od r. 1812), založenie spoločenského kasína r. 1828, neskôr vznik ženského dobročinného spolku, ktorý v r. 1839-40 zriadil prvú materskú školu v meste a telocvičného ústavu so školou šermu a plávania od r. 1845. V štyridsiatych rokoch vznikli prvé továrne (klincovňa a cukrovar) a v r. 1844 prvý mestský finančný ústav - Košická sporiteľňa. Medzi Košicami a Prešovom začala premávať pravidelná doprava "rýchlovozmi", ktorú zorganizovala súkromná akciová spoločnosť. Po revolúcii v r. 1848-49 vznikali nové továrne, z ktorých najlepšie sa vyvíjal Ungarov podnik a štátna tabaková továreň. Prosperujúci cukrovar inštaloval prvý parný stroj v meste (r. 1852). Boli založené základy moderného pivovarníctva a sladovníctva. Zatiaľ čo sa priemysel zameriaval prevažne na spracovanie poľnohosp. plodín, veľkoobchod ovládli odbory železiarstva, sklenárstva a drevárstva, a to popri tradičnom obchode s vínom. Priemysel akceptoval technické výdobytky a obchod požadoval rýchlejší rozvoj dopravy. V novembri 1856 prišiel do Košíc prvý telegram (z Pešti) a v júli 1867 prvý kábelogram z New Yorku. R. 1860 dorazil do mesta prvý vlak a o desať rokov neskôr sa železničné koľajnice rozbiehali už tromi smermi. Rok 1891 znamenal počiatok mestskej hromadnej dopravy v Košiciach. Po kríze na začiatku 70. rokov došlo v meste k veľkým zmenám. Do prevádzky bola uvedená Franckova továreň na kávoviny, tabaková továreň dosiahla vrchol svojej produkcie. Po októbrovom diplome z roku 1860 a po februárovom patente, ktorý ho v nasledujúcom roku uviedol do života, zmnohotvárnilo sa v meste politické dianie. S ním bezprostredne súvisel aj rast spolkovej aktivity. V r. 1869 bol založený Vzdelávací spolok košickej remeselníckej mládeže, r. 1874 Spolok Košických kníhtlačiarní. Novým pomerom sa prispôsobovalo divadlo, ktoré bohato doplňovali koncerty domácich i popredných európskych interpretov. V r. 1855 uverejnili košické noviny prvý oznam o činnosti fotografického ateliéru. V r. 1872 tu vznikol Hornouhorský muzeálny spolok, spoločnosť Uránia otvorila v r. 1909 v meste prvé kino v hoteli Schalkház. Rešpektujúc územný a stavebný rozvoj mesta rozhodla sa v r. 1860 mestská vrchnosť včleniť všetky predmestia do mestského organizmu. K štyrom štvrtiam starého mesta pribudli ďalšie 4, a to Františkovo mesto na severozápade, Jozefovo mesto (neskoršie i s Táborom) na juhozápade, Alžbetino mesto na juhu a Nové mesto na východe. Mesto bolo prirodzene viacjazyčné. Nemci udržiavali kontinuitu vývoja už od čias jeho vzniku, ale po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v r. 1867 o svoju hegemóniu prišli. Maďari, ktorých spočiatku reprezentovala prevažne šľachta, pripravovali sa na prevzatie moci a v šesťdesiatych rokoch svoj cieľ aj dosiahli. Najpočetnejší boli Slováci, ktorí obsadili najnižšie priečky spoločenského rebríčka. Po roku 1840, kedy dostali povolenie usadiť sa v meste Židia, bývajúci dovtedy v okolí, aj táto komunita významne zasiahla do dejín mesta. Prelom 19. a 20. stor. priniesol nové architektonické podnety, ktoré pod vplyvom Budapešti strácali regionálnu osobitosť. Stále viac sa Košice podobali ostaným európskym mestám. Napriek rozličným zvratom a otrasom vyrástli v moderné, živo pulzujúce mesto. Vznik Československej republiky v r. 1918 znamenal v dejinách mesta novú etapu. Do r. 1928 boli Košice sídlom župy, potom expozitúry krajinského úradu, r. 1922 dostali štatút mesta so zriadeným magistrátom. Sídlilo tu niekoľko podnikov a inštitúcií s pôsobnosťou pre celé východné Slovensko, nastal rozvoj kultúry a školstva, počet obyvateľstva sa takmer zdvojnásobil, rozrástli sa peňažné ústavy, obchod, doprava. R. 1924 sa bežal po prvýkrát Košický maratón, nejstarší pravidelne organizovaný v Európe a druhý na svete. V r. 1919 bolo v Košiciach zriadené prvé československé štátne reálne gymnázium, ktorého prvým riaditeľom sa stal Karol Murgaš. Pri výstavbe budovy finančného riaditeľstva na Hlavnej ulici v r. 1935 bolo nájdených 2920 zlatých mincí, 3 medaily a zlatá renesančná reťaz z 15.-17.stor. Tento nález vošiel do histórie ako Košický zlatý poklad. Vojensko-strategické postavenie ČSR bolo v 30. rokoch veľmi komplikované. Koncom 30. rokov sa začali stupňovať revizionistické požiadavky nemeckej a maďarskej menšiny v ČSR. Po Mníchovskej dohode z r. 1938 si začalo zmenu hraníc dôraznejšie uplatňovať aj Maďarsko. Slovensko-maďarský spor o južné územia Slovenska nakoniec určil podľa nemeckého návrhu výrok arbitráže vo Viedni 2. 11. 1938, kde sa rozhodlo o odstúpení južného Slovenska, vrátane Košíc, Maďarsku. V júni 1941 bol zinscenovaný letecký útok na Košice pravdepodobne nemeckým letectvom s odôvodnením, že to vykonalo letectvo ZSSR. Tento akt slúžil na presvedčenie obyvateľstva o nevyhnutnosti vstupu maď. armády po boku Nemecka do vojny proti ZSSR. Zatknutý a neskôr popravený bol v r. 1942 jeden z predstaviteľov odboja Košičan Zoltán Schőnherz a r. 1943 aj vodca komunistickej frakcie Spolku slovenských vysokoškolákov v Budapešti, takisto Košičan Janko Bačík. V lete 1943 došlo ku skutočnému leteckému útoku na Košice, kedy spojeneckým letectvom bolo bombardované letisko a vojenské jednotky. Po obsadení Maďarska nemeckými jednotkami v r. 1944 sa začalo s deportáciami Židov. Z Košíc a okolia ich bolo vyvezených vyše 12000 do koncentračných táborov. Košice boli oslobodené 19. 1. 1945. 3. 4. 1945 pricestoval do oslobodených Košíc prezident ČSR E.Beneš, 4. 4. 1945 vymenoval novú vládu. 5. 4. 1945 bol slávnostne vyhlásený Košický vládny program. V Košiciach bola v roku 1952 založená Vysoká škola technická - dnes Technická univerzita a Vysoká škola ekonomická, v roku 1959 Univerzita P. J. Šafárika. Začiatkom 60-tych rokov sa neďaleko Košíc, pri Šaci, začal budovať najväčší hutnícky kombinát (HUKO, neskôr VSŽ) na Slovensku a takmer priamo v meste, pri Ťahanovciach, boli vybudované Magnezitové závody. V r. 1966 zachvátil požiar Urbanovu vežu, došlo k prasknutiu najväčšieho zvona Urban. V auguste r. 1968, po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy bolo sovietskymi vojskami v meste zastrelených šesť osôb, mnohí boli zranení. V r. 1970 bola založená Vysoká vojenská letecká škola, na ktorej študoval prvý a zároveň posledný československý (Vladimír Remek) a tiež, zatiaľ, prvý slovenský kozmonaut (Ivan Bella). Od r. 1983, kedy bolo centrum mesta vyhlásené za pamiatkovú rezerváciu, súvisle prebieha jeho rekonštrukcia. Demografia Predstavu o počte obyvateľov v stredovekých Košiciach možno získať len odhadom z počtu domov a daňových poplatníkov. Odhaduje sa, že v r. 1480 tu žilo do 10000 obyvateľov a na vtedajšie časy boli Košice významným mestom v strednej Európe. Rok po ničivom požiari, teda r. 1557 bolo množstvo domácností ožobráčených a nepodliehali tak zdaneniu, v tomto období tu mohlo žiť okolo 7000 ľudí. R. 1632, viac jako desaťročie po Bethlenovom povstaní a 2 roky pred vypuknutím povstania Juraja I. Rákócziho, možno považovať mesto za stavebne stabilizované, ktoré obývalo približne 5700 obyvateľov. Situácia na konci 17. stor. sa zhoršila najmä po požiari v r. 1674 a tiež po represáliách cisárskeho vojska. Odhaduje sa, že v Košiciach po týchto útrapách žilo asi 3500 - 4000 obyvateľov. V priebehu 18. stor., kedy sú už k dispozícii kompletné údaje, počet vzrástol z približne 3500 na takmer 8000 obyvateľov. Údaje štátnych štatistických úradov z 19. stor. informujú, že v pol. tohto stor. tu bolo už 14000, r. 1857 vyše 17000, r. 1880 26000, na zač. 20 stor. 40000, pred hospodárskou krízou takmer 53000, r. 1930 70000, po 2. svet. vojne 51000, 10 rokov po jej skončení 76000 obyvateľov. Ich počet výrazne vzrástol v súvislosti s vybudovaním Hutného kombinátu (VSŽ) pri Košiciach. V r. 1961 tu žilo 102000 a v r. 1965 147000 obyvateľov. Podľa posledného sčítania obyvateľov v r. 2001 žije na území mesta 242066 ľudí., z toho 63,9 % v produktívnom veku a 53 % aj ekonomicky aktívnych. Najviac pracujúcich je v podnikoch, ktoré ešte donedávna vlastnil štát (36,5 %) a v súkromnom sektore (31 %). Podnikatelia tvoria 7,6 % z počtu ekonomicky aktívnych a robotníci 29 %. Najviac zamestnaných je v priemyselnej výrobe (20000), vysoký počet je aj v odvetviach veľkoobchodu a maloobchodu, v servisných službách pre motorové vozidlá a spotrebný tovar (takmer 14000), v doprave a spojoch (7100), v obchodných službách a vo výskume a vývoji (6300), v oblasti verejnej správy (8800), v školstve (9300), zdravotníctve (8400) a v stavebníctve (4300). Kultúra Severovýchodne od mesta na vrchu Hradová sa nachádzajú zrúcaniny stredovekého hradu s trojuholníkovou baštou z 13. - 14. stor. Historické jadro Košíc tvorí najväčšiu pamiatkovú rezerváciu na Slovensku. Umelecky a historicky najhodnotnejšie objekty sa nachádzajú okolo pôvodného stredovekého námestia na dnešnej Hlavnej ulici. Dominantou je farský kostol Dóm sv. Alžbety, postavený v slohu vrcholnej gotiky. Stojí na mieste farského kostola, ktorý vyhorel asi v r. 1370. Výstavba Dómu sa začala okolo r. 1378 a prebiehala vo viacerých etapách, prvá trvala približne do r. 1420, druhá asi do r. 1440. Počas nej nastala zmena v koncepcii stavby, keď hlavnú loď prekrížili rovnako vysokou priečnou loďou. Poškodený bol pri obliehaní v r. 1491 a pri požiari r. 1556. V r. 1775 severnú vežu zastrešili barokovou helmicou. V r. 1857 - 1863 bol opravovaný, v čase prestavby, ktorá začala r. 1877 sa odstránila neskorogot. kaplnka sv. Jozefa. Pod východnou časťou severnej lode bola postavená krypta Fr. Rákócziho II. Od r. 1985 sa opäť začal reštaurovať, práce trvajú dodnes. Druhým skvostom je hneď vedľajšia stavba Kaplnky sv. Michala. Pochádza asi z 1. pol. 14.stor. a bola príslušenstvom farského kostola, vybudovaná ako cintorínska kaplnka uprostred cintorína vo vnútri mesta. Na severnej strane v r. 1508 vystavali bočnú loď, ktorá bola pri jej obnove v r. 1902 - 1904 zbúraná. Pri tejto príležitosti sa do jej vonkajších stien zamurovalo 17 starých náhrobných kameňov z bývalého cintorína zo 14.-17. stor. Nad dverami do sakristie je umiestnený najstarší erb Košíc. Severne od Dómu stojí Urbanova veža. Vznikla renesančnou prestavbou pôvodnej gotickej veže z prelomu 14. a 15. stor. Vo zvonici bol umiestnený zvon svätého Urbana, ktorý v r. 1557 zlial olomoucký zvonolejár František Illenfeld. K ďalšej úprave veže došlo v r. 1775, keď ihlanovitú strechu ukončili barokovým cibuľovitým tvarom s dnešným kovovým krížom. K veži sa oddávna primkýnali malé krámiky, ktoré odstránili pri zemných prácach, vykonaných v r. 1899 okolo veže a Dómu, v r. 1912 ich nahradili arkádami. V r. 1966 požiar poškodil vežu, zničil zvony. V r. 1967 - 1971 bola veža opravená a reštaurovaná. Zničený zvon bol zrekonštruovaný a vystavený na priestranstve pred Dómom. V múroch veže je vsadených 36 náhrobných kameňov pochádzajúcich z obdobia 14. až 15. stor., jeden z kameňov je rímsky zo 4. stor. Po rekonštrukcii v r. 1966 tu Východoslovenské múzeum zriadilo pôsobivú expozíciu histórie kovolejárstva, v súčasnosti slúži ako múzeum voskových figurín významných osobností spätých s mestom. Najstaršou sakrálnou stavbou je ranogotický dominikánsky kostol z konca 13. stor., gotický je i kostol františkánov, neskôr zbarokizovaný. V ranobarokovom štýle je postavený premonštrátsky univerzitný kostol, pôvodne patril jezuitom. Empírový sloh má evanjelický a. v. kostol z r. 1804 - 1816, kalvínsky vznikol v r. 1805 - 1811 prestavbou vojenského skladiska. Neorománsky gréckokatolícky kostol je z r. 1886. V r. 1866 bola postavená prvá synagóga, r. 1911 obnovená a rozšírená neologickými židmi, ortodoxnú dali vystavať v r. 1881. Jedinou dnes používanou je synagóga (pôvodne aj so školou) z r. 1927, ktorej sloh má orientálne prvky, z toho istého roku je nová neologická synagóga, v r. 1960 prestavaná na Dom umenia. Najzachovalejšou gotickou stavbou je Levočský dom. Pochádza z 2. pol. 15. stor., v r. 1542 - 1569 patril mestu Levoča, ktoré ho získalo ako dedičstvo po svojom rodákovi - obchodníkovi Alexandrovi Thurzovi. V r. 1569 odkúpilo mesto dom od Levoče, aby v ňom zriadilo hostinec. V r. 1617 bola zriadená v časti domu tlačiareň, prvá na území mesta. Z 1. pol. 15. stor pochádza Miklušova väznica, ktorá pozostáva z dvoch gotických meštianskych domov. Pôvodne boli obytnými domami až do začiatku 17.stor., kedy boli oba domy spojené a stavebne prispôsobené pre mestskú väznicu s mučiarňou. V časti budovy pracovala už od 16. stor. hrnčiarska dielňa. V r. 1872 - 1909 slúžila ako väznica mestskej polície. V súčasnosti je v nej umiestnená expozícia múzea. Budova radnice bola v stredoveku v centre mesta, na tzv. ostrove, ktorý tvorilo územie od dolnej brány po súsošie Immaculaty obmývané dvoma ramenami Čermeľského potoka, stála tu do r. 1756. Na jej mieste sa vybudovalo divadlo, kaviareň a kasíno. Nová radnica bola postavená v r. 1779 - 1780 podľa plánov Jána Langera na východnej strane Hlavnej ulice ako barok.-klas. stavba mestského palácového typu. V r. 1927 sa magistrát presťahoval do novej secesnej budovy z r. 1912 - 1914 mimo Hlavnú ulicu. Prvá písomná zmienka o školských divadelných hrách v Košiciach je z r. 1557. Murovanú budovu divadla postavili v klas. štýle v r. 1788 - 1789, na jej mieste potom vystavali novú v r. 1897 - 1899, ktorú projektoval Adolf Lang, dnes nesie názov Štátne divadlo Janka Borodáča. Okrem tejto divadelnej scény pôsobí v meste samostatne divadlo Thália, hrajúce v maďarskom jazyku, rómske divadlo Romathan, Staromestské divadlo, osobitná scéna Jorik, Bábkové divadlo, divadielko Madrid, ochotnícke divadlo v Lorinčíku a Divadlo v kufri. V r. 1657 bola zásluhou jágerského biskupa Benedikta Kišdyho založená univerzita s teologickou a filozofickou, neskôr aj právnickou fakultou. Od r. 1777 sa zmenila na akadémiu a od šk. r. 1850/1851 vystupovala ako samostatná právnická akadémia až do r. 1922. Od r. 1872 v meste pôsobila prvá priemyselná škola v Uhorsku, najskôr ako strojnícke učilište. V r. 1959 vznikla Univerzita P. J. Šafárika, ktorá má v súčasnosti právnickú, lekársku a prírodovedeckú fakultu. R. 1949 bola zriadená Univerzita veterinárneho lekárstva, Technická univerzita (pôvodne Vysoká škola technická) vznikla v r. 1952. Východoslovenské múzeum v Košiciach patrí medzi najstaršie na Slovensku, svoju činnosť vykonáva od r. 1872. Okrem neho v meste sídli Slovenské technické múzeum, Východoslovenská galéria, Galéria Vojtecha Löfflera. Pre čitateľov, študentov a vedeckých pracovníkov je k dispozícii najmä Krajská štátna knižnica a Verejná knižnica Jána Bocatia, ďalej knižnice univerzít, Rakúska knižnica a Knižnica pre mládež. Pre milovníkov filmov premieta 5 kín a autokino a amfiteáter, v súčasnosti málo využívaný. V oblasti hudobného umenia tu pôsobia veľmi známe telesá: Štátna filharmónia, Košický spevácky zbor učiteľov, Zbor sv. Cecílie a folklórne súbory Jahodná a Železiar. Umelecké alebo iné záujmové aktivity vyvíjajú kluby a združenia: Klub národnostných menšín, fotoklub Nova, občianske združenia Sosna a Urbi, Speleoclub Cassovia, združenie občanov Život a zdravie, Slovenská numizmatická spoločnosť, združenie priateľov a príbuzných Radosť a Detský klub. Medzi najobľúbenejšie rekreačné zóny v blízkosti mesta patrí Bankov v Čermeľskom údolí, v ktorom sa nachádza aj atraktívna detská železnička, Alpínka, Anička, Hradová, ZOO, lyžiarske stredisko v Kavečanoch a na Jahodnej. Od r. 1995 sa oslavuje Deň mesta, spojený s udelením mestského armálesu (7. máj 1369). Od r. 1924 sa v októbri koná Medzinárodný maratón mieru. Bohatá je história futbalu v Košiciach, ktorý reprezentovali donedávna úspešné kluby Lokomotíva a 1. FC Košice (predtým VSS, ZŤS). Veľmi populárny je hokejový klub HC Košice, významné miesto v košickom športe zaujíma aj basketbal a hádzaná. Košice boli rodiskom alebo pôsobiskom mnohých významných osobností kultúrneho, umeleckého i politického života v Uhorsku a na Slovensku. Narodil sa tu antifašista Ján Bačík (1922), maliar a grafik Ľudovít Čordák (1864), historik umenia Imrich Henszlmann (1813), archivár Ľudovít Kemény (1859), bratia maliari František a Vojtech Klimkovičovci (1826, resp. 1833), banský odborník Gabriel Schweitzer (1784). Pôsobil tu básnik a osvetový pracovník Ján Andraščík, básnik, pedagóg a richtár Ján Bocatius, divadelný režisér Janko Borodáč, vydavateľ a spisovateľ Gašpar Fejérpataky, organizátor kultúrneho života Martin Hamuljak, maliar Elemér Halász-Hradil, hud. skladateľ a zberateľ ľud. piesní Oldřich Hemerka, maliar Ignác Klimkovič, hvezdár a pedagóg Daniel Kmeť, geograf a historik Ján Karponay, pedagóg Karol Murgaš, historik umenia Viktor Myskovszky, básnik a rozhlas. pracovník Anton Prídavok, Koperníkov spolupracovník Joachim Rheticus, maliar Erazmus Schrött, spisovateľ Elo Šándor, historik Samuel Timon, spisovateľ a národný buditeľ Jonáš Záborský, hudobní pedagógovia František a Jozef Zombovci, študoval tu dramatik Július Barč-Ivan a spisovateľ František Hečko. Hospodárstvo Mesto Košice má silnú hospodársku základňu, ktorá vytvára pracovné príležitosti i pre obyvateľov okolitého regiónu. Najväčším zamestnávateľom je hutnícky závod U.S. Steel Košice, kde pracuje vyše 15 tis. pracovníkov. Z celkového počtu evidovaných zamestnaných obyvateľov mesta 89 tis. osôb, najväčší počet - 30,2 % pracuje v odvetví priemyslu. Silné zastúpenie má i sektor školstva s 13,1 % a dopravy, kde pracuje 11,8 %. Donedávna veľmi silné odvetvie stavebníctva sa na celkovej zamestnanosti podieľa len 5,8 %. Hospodársku základňu tvorí v súčasnosti 20478 podnikateľských subjektov, ktoré vytvárajú vyše 9% hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky. V rámci týchto subjektov je cca 600 spoločností, ktoré podnikajú so zahraničnou majetkovou účasťou, napr. Siemens, IBM, Pepsi Cola, Tesco, Baumax, Rautaruky Finland a iné. Vyše 70 % z nich sa zaoberá obchodnou činnosťou. Podľa druhu vlastníctva prevláda súkromný sektor, ktorý zamestnáva spolu 56,6 % zo všetkých zamestnancov. Najvýznamnejším priemyselným subjektom na území mesta je spoločnosť U. S. Steel Košice, s.r.o., ktorá vznikla po prevzatí hutníckej časti podniku VSŽ, a.s. americkou firmou U. S. Steel koncom roku 2000. Je najväčším výrobcom plochých valcovaných výrobkov na Slovensku a patrí do skupiny najväčších producentov ocele v strednej a východnej Európe. Medzi ďalšie významné podniky patria: Východoslovenské energetické závody, Inžinierske stavby, Východoslovenské vodárne a kanalizácie, VSŽ Inžiniering, Hydina ZK, Rannila, VSS Košice, Medea. Najvýznamnejšou rozvojovou osou v regióne je severojužný koridor Prešov - Košice. V realizácii je diaľničný privádzač na úseku od diaľnice Budimír až po smer na Rožňavu. Tento nadmestský prieťah mestom bude plniť aj funkciu obchvatu mesta Košice. V rámci tzv. druhého južného dialničného ťahu Bratislava - Zvolen - Košice sa predpokladá v najbližšej dobe prestavať cestu Rožňava - Moldava n. Bodvou - Košice na výkonnú 4-prúdovú komunikáciu rýchlostného charakteru a jej prepojenie na dopravný systém Košíc. Základné železničné ťahy : hlavný ťah Čierna n/T. - Košice - Žilina - Bratislava je zaradený do európskej železničnej siete, trať je elektrifikovaná, južný ťah Košice - Zvolen - Bratislava, čiastočne elektrifikovaná. Trate dôležitých pohraničných prechodov : severojužné spojenie z Poľska do Maďarska v trase št. hranica Poľska - Plaveč - Kysak - Košice - Čaňa - št. hranica Maďarska, trať Ukrajina - Maťovce - areál U.S.Steel Košice. Osobná stanica Košice má 13 dopravných koľají. Špičková dvojhodinová priepustnosť je 20 vlakov. Z Košíc je denne vypravovaných 7 IC súprav na trase Košice - Bratislava, odkiaľ je možné spojenie do Rakúska. Medzinárodné osobné vlaky premávajú do Maďarska (Miškolc, Budapešť), Poľska (Krakov, Varšava), Bulharska, Rumunska a Čiech (Praha, Cheb), odkiaľ je možné spojenie do Nemecka. Košicami denne prechádza 46 tranzitných nákladných vlakov. Letisko Košice je vzdialené od centra mesta 6 km a má štatút medzinárodného letiska. Jeho využitie sa v súčasnosti orientuje na civilnú vnútroštátnu dopravu, medzinárodnú osobnú a nákladnú dopravu. V súčasnej dobe nie je plne využité a má len 4 pravidelné letecké linky: do Prahy, Viedne, Bratislavy a Zűrichu. V súčasnej dobe je vo výstavbe nový terminál pre cestujúcich, ktorý podstatne zvýši štandard letiskových služieb. Skutočnosť, že priamo do Košíc vedie širokorozchodná trať, ktorá je priamo napojená na železnice Ukrajiny, Ruska a pod. boli dôvodom na vytvorenie projektu suchozemského prístavu - Interportu Košice. Lokalita výstavby Interportu sa nachádza v susedstve hutníckeho kombinátu U. S. Steel, v rámci výrobného okrsku Bočiar. V Košiciach sa nachádza 27 rôznych stredných škôl s vyše 15000 študentmi. Súčasťou sú aj školy zamerané na výuku jazykov, hlavne anglického, nemeckého a francúzskeho, čo umožní uplatnenie absolventov v podnikoch zahraničných investorov. V hlavnom meste kraja má svoje sídlo Krajský úrad a VÚC, obvodné úrady, Ústavný súd Slovenskej Republiky, Krajský súd, okresné súdy. Rozvojové plány Pre možnosti lokalizácie ekonomických aktivít poskytujú Košice osobitné územné predpokdlady: geografická poloha s blízkosťou hraničných prechodov do Maďarska, Poľska a na Ukrajinu a prepojenie s týmito krajinami vybudovanými trasami cestnej, železničnej a leteckej siete, železničná dopravná sieť, tvoriaca spojnicu medzi východnou a západnou Európou. Zvlášť pozitívnym faktorom je paralelnosť koľají normálneho rozchodu európskeho štandardu s traťou širokého rozchodu. Navrhovaný priemyselný park v chotári mestskej časti Pereš vzhľadom na polohu v meste a málo zaťažené životné prostredie ponúka možnosť lokalizácie najmä v oblasti high-tech priemyslu. Funkčná štruktúra priemyselného parku je ľahký priemysel s doplnkovou funkciou vyššej občianskej vybavenosti. Lokalita priemyselného parku sa nachádza v južnej časti mesta na území, v dotyku s komunikáciou Košice - Bratislava, ktorá je cez diaľničný privádzač napojená na diaľnicu Košice - Prešov (smer do Poľska) a na komunikáciu Košice - Michalovce - Ukrajina. Opačným smerom vedie komunikácia do Maďarska s priamym napojením na medzinárodné letisko Košice. Územie priemyselného parku je situované 4 km od centra mesta v blízkosti výrobno-obchodnej zóny a všešportového areálu. Riešené územie je možné napojiť na existujúci dopravný systém a technickú infraštruktúru mesta bez väčších nárokov na podmieňujúce investície. Okrem priemyselného parku v Pereši sú vhodné a do veľkej miery i pripravené na zainvestovanie tieto lokality v súlade s platným a schváleným územným plánom mesta: Magnezitové závody - lokalita sa nachádza v severnej priemyselnej zóne mesta, má napojenie na severný diaľničný privádzač Košice - Prešov a na hlavný severný železničný ťah Košice - Žilina - Bratislava. V zázemí lokality sa nachádza obytná zóna Ťahanovce a tradičný rekreačný areál Košíc pri rieke Hornád. Anička - v severnej časti mesta v priamej väzbe na rekreačný areál pri rieke Hornád a športové plochy, je dlhodobo rezervované pre funkciu športovo-rekreačných plôch s doplnkovou funkciou bývania a občianskej vybavenosti. Areál VSS - areál bývalého strojárenského podniku s rozlohou 45 ha sa nachádza v južnej časti mesta pri komunikačnom ťahu Košice - Maďarsko. Územie je zastavané, napojené na mestský i nadradený dopravný systém, na hlavný južný železničný ťah Košice - Zvolen - Bratislava a na všetky inžinierske siete. Možnosti využitia sú pre funkciu nezávadnej výroby, skladov a výrobných služieb s doplnkovou funkciou administratívy. Bočiar - lokalita sa nachádza južne od mesta, vo vzdialenosti 14 km od centra. Je súčasťou priemyselnej zóny v blízkosti areálu U.S. Steel. Ide o rovinaté územie s disponibilnou plochou cca 500 ha, zčasti zastavané výrobnými areálmi. Lokalita má priame napojenie na železničnú dopravnú sieť s možnosťou využitia stretu dvoch železničných systémov západoeurópskeho s normálnym rozchodom a východoeurópskeho so širokým rozchodom a jeho koncovým bodom-prekladiskom. Má možnosti priameho dopravného napojenia na cesty medzinárodného významu Košice - Bratislava a Košice - Maďarsko a perspektívne prepojenie na diaľničný systém. V blízkosti lokality sa nachádza medzinárodné letisko Košice. Územie je navrhované pre zriadenie priemyselného parku so základnými funkciami výrobnej zóny a s doplnkovými funkciami charakteru vedecko-technologickej a podnikateľskej zóny. 6. výrobný okrsok - je súčasťou kompaktného územia mesta v jeho južnej časti. Ide o nezastavané územie pri južnom diaľničnom privádzači o rozlohe 20 ha, zatiaľ využívané poľnohospodársky. Nadväzuje na jestvujúce výrobno-skladovacie areály a na obchodno-športový areál. Lokalita je dobre napojená na nadradenú i celomestskú komunikačnú sieť a na technickú infraštruktúru mesta. Výhodou je blízkosť medzinárodného letiska ako aj centra mesta. Územie je možné využiť pre nezávadnú výrobu, sklady, výrobné a dopravné služby, vedeckotechnologický park a administratívu. 4. výrobný okrsok - nachádza sa v juhovýchodnej časti mesta v jeho južnej priemyselnej zóne. Ide o nezastavané rovinaté územie o rozlohe 16 ha, ktoré má možnosť napojenia vlečkou na hlavný severný železničný ťah Košice - Žilina - Bratislava a možnosť priameho napojenia na nadradený dopravný systém smerom do Maďarska. V zázemí lokality sa nachádzajú obchodné centrá, areál zariadení a služieb pre motoristov a drobné prevádzky, komunikáciou je lokalita oddelená od obytnej zóny s rekreačnou oblasťou. Lokalitu je možné využiť pre funkciu nezávadnej výroby, skladov a výrobných služieb s doplnkovou funkciou vybavenosti. Areál VŠA - nachádza sa v južnej časti mesta pri diaľničnom privádzači na území s obchodno-spoločenskými centrami a športovými areálmi. Ide o územie, ktoré je vyčlenené pre výstavbu výstavného areálu. Územie o rozlohe cca 22 ha zahŕňa voľné, v súčasnosti nezestavané plochy s rovinnou konfiguráciou a objekt športovej haly s priľahlými plochami a parkoviskom s predpokladom ich začlenenia do plôch výstavného areálu. Lokalita má optimálne dopravné napojenie na komunikačný ťah Košice-Bratislava, Košice - Maďarsko a medzinárodné letisko Košice. Má priame napojenie mestskou hromadnou dopravou do centra mesta. V dotyku s areálom sú nadradené trasy technickej infraštruktúry. Zahraničné vzťahy Mesto má dobré predpoklady na rozvoj cestovného ruchu. Historické jadro je mestskou pamiatkovou rezerváciou s cennými objektami, z ktorých je 466 zapísaných v štátnych zoznamoch pamiatkovo cenných objektov. Najvýznamnejším je gotický Dóm sv. Alžbety. Návštevníkom Košíc je k dispozícii 33 ubytovacích zariadení, z toho 15 hotelov, 5 penziónov, 5 robotníckych a turistických ubytovní, 5 študentských domovov, 2 chatové osady, 1 autokemping. Spolu je v ubytovacích zariadeniach 2058 lôžok. Počet návštevníkov dosiahol v roku 2000 vyše 108 tis. osôb, z toho zahraniční návštevníci tvorili viac ako 1/3. Z hľadiska siete ciest európskeho významu Košice ležia na dvoch hlavných prieťahoch ciest nadnárodného charakteru. Je to v prvom rade prieťah v smere západ - východ, t. j. z Čiech a Rakúska v smere na východ na Ukrajinu a ďalej do ďalších štátov bývalého Sovietskeho zväzu. Druhý dôležitý prieťah je v smere sever - juh, t.j. z Poľska a pobaltských štátov v smere na Maďarsko a ďalej na Balkán. Košice teda ležia na križovatke významných európskych ciest v trase cesty Žilina - Prešov - Košice - Michalovce - hranica s Ukrajinou a v trase cesty Košice - Seňa - hranica s Maďarskom. Obidva tieto cestné ťahy sú súčasťou severojužného rýchlostného ťahu s pripojením na Prešov - Svidník - Poľská republika. Nadregionálny aj medzinárodný význam má i cesta Košice - Bratislava - hranica s Rakúskom resp. Českou republikou. Mesto v súčasnej dobe podniká všetky kroky, aby sa Košice napojili na diaľničnú sieť západoeurópskych štátov. Veľmi perspektívne v tomto smere je diaľničné prepojenie Košíc s maďarským mestom Miškolc (cca 70 km), ku ktorému už je vybudovaná diaľnica z Budapešti. V blízkosti Košíc sa nachádza medzinárodné letisko. Košice majú družobné vzťahy až so 14 zahraničnými mestami. Najdlhšie trvá spolupráca s nemeckým mestom Wuppertal, prvá dohoda o spolupráci bola podpísaná v r. 1980. Najživšie vzťahy sú vďaka geografickej blízkosti s mestami z krajín susediacich so Slovenskom a to s Miškolcom, Rzeszówom, Ostravou a Užhorodom. Na poli kultúry spolupracujú Košice s Budapešťou, ďalšími družobnými mestami sú Raahe, Mobile, Cottbus, Verona, Sankt Peterburg, Bursa, Plovdiv a Niš.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia