Ružomberok

Základné údaje

Mesto leží v západnej časti Liptovskej kotliny na sútoku Váhu s riekou Revúcou. Chotárom mesta preteká Revúca a jeho okrajmi Váh s potokmi Bystrá a Štiavnička. V blízkosti Ružomberka sa nachádza kvetná rezervácia Lovisko, štátna prírodná rezervácia Krkavá skala a terasa Jazierce s travertínovými útvarmi.

Vokolí mesta boli objavené pri výskumoch sídliskové útvary lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej a sídlisko púchovskej kultúry z prelomu letopočtov. Na území mesta ležala aj stará slovanská osada Revúca, existujúca ešte v 13. storočí, keď susedila s osadami Bočkových synov a Gočal.

Prvá písomná zmienka o Ružomberku je z r. 1318, keď ostrihomský arcibiskup Tomáš potvrdil, že zvolenský župan Dônč, ako poverenec uhorského kráľa, udelil Ružomberku, "Rosumbergh", mestské výsady odvodené od mestských práv Ľupče. Názov mesta je podľa starej povesti odvodený od pomenovania vrchu "Rosen Berg - Ružový vrch", na ktorom mesto vzniklo.

Na začiatku 14. storočia prišli do Ružomberka nemeckí osadníci. Počas 14. storočia bola správa mesta v ich rukách. Neskôr sa však postupne mestská správa slovakizovala. V r. 1339 Karol Róbert potvrdil mestu výsady a doplnil ich o práva hľadať a ťažiť zlatú, striebornú či medenú rudu, určil mestu stály poplatok a ohraničil jeho chotár. Od tejto doby sa Ružomberok vyvíjal ako slobodné kráľovské mesto až do r. 1390, keď mesto kráľ Žigmund zveril do právomoci liptovských županov a stalo sa závislé od hradného panstva Likava. V r. 1399 kráľ Žigmund oslobodil tunajších kupcov od platenia mýta v celom Uhorsku a v r. 1405 mu udelil právo meča. Kráľ Ľudovít I. mestu potvrdil právo na týždenné trhy vo štvrtok a jarmočné právo, ktoré neskôr ďalším privilégiom rozšíril Ferdinand III.

Počas prítomnosti husitov v r. 1431 - 1434 bolo mesto viackrát vyrabované. Poddanská závislosť od Likavského hradu sa postupne zvyšovala. Napriek tomu mesto v 17. a 18. storočí zaznamenalo hospodársky a stavebný rozvoj. Už v r. 1578 je v meste doložená existencia cechu ševcov, v r. 1588 krajčírov, súkenníkov a gombičkárov, r. 1682 cech čižmárov, r. 1690 kováčov a zámočníkov, r. 1698 mäsiarov a r. 1727 cech debnárov. V r. 1721 sa v chotári mesta spomína aj papiereň. Od 16. storočia tu pracovalo niekoľko mlynov a píl, od 18. storočia 3 pivovary a rôzne drobné súkromné podniky.

Od 16. storočia nastal aj rozmach školstva v meste. V r. 1537 likavský zemepán Ján Krušič založil v meste reformačnú latinskú školu, kde vyučovalo viacero významných pedagógov. Koncom 16. stor. tu založil šľachtickú školu Tomáš Dorošič. Reformačnú školu po r. 1727 nahradila katolícka škola pod vedením piaristov. Iniciátorom založenia školy a usadenia piaristov v Ružomberku bol sliezsky zemepán Ján Jakub Löwenburg. Spočiatku išlo o elementárnu školu, ale v polovici 19. storočia sa škola stala 4 - triednym piaristickým gymnáziom. Po r. 1918 sa stalo štátnym reálnym gymnáziom Štefana Moyzesa. V r. 1929 vznikla v Ružomberku štátna škola pre ženské povolania a v r. 1942 tu vznikla stredná škola textilná a papiernícka. Jej existencia pokračovala aj po r. 1945.

Od polovice 19. storočia bolo mesto sídlom dolnoliptovského slúžnovského okresu a centrom okresu bolo aj po prevrate v r. 1918. Na konci 19. storočia sa stáva hospodárskym a národným centrom dolnej časti Liptova. V r. 1912 tu vzniká zárodok neskoršieho Liptovského múzea. Počtom slovenských obyvateľov bol Ružomberok v tomto období najväčším slovenským mestom. Na konci 19. storočia sa tu začínajú formovať aj slovenské politické strany. Veľký ohlas vo vtedajšom svete mal proces so slovenskými národovcami v r. 1906 a streľba do bezbranných ľudí v Černovej v r. 1907.

V období prvej republiky pokračoval hospodársky rozvoj mesta a s tým súvisiaci aj jeho dynamický stavebný rozvoj. V tunajšej textilke nachádzalo prácu množstvo obyvateľov nielen Ružomberka, ale aj z okolitých dedín. Rozvoj priemyslu sa spomalil počas hospodárskej krízy v druhej polovici 30. rokov. Mesto sa stalo svedkom niekoľkých hladových pochodov, demonštrácií a štrajkov.

Počas Slovenského štátu sa Ružomberok po reforme územnosprávneho členenia stal centrom Tatranskej župy a príslušných župných úradov. Počas povstania v r. 1944 sa v Ružomberku utvoril revolučný okresný národný výbor, ktorý koordinoval povstanie v tejto časti Liptova a neskôr aj najťažšie boje povstaleckej armády v oblasti Liptovskej Osady. Mesto bolo oslobodené 15. apríla 1945.

Po vojne nastala obnova a rozvoj zničeného textilného a papierenského priemyslu. Neskôr k nim pribudli aj podniky polygrafického priemyslu (Adolf Kohn, Karol Salva, neskôr Ján Párička, tlačiareň Lev a iné), stavebného priemyslu a do 70. rokov aj mäsopriemyslu. Bolo vybudovaných viacero sídlisk, školských, kultúrnych a sociálnych zariadení. Od r. 1968 do začiatku 90. rokov boli v meste dislokované jednotky sovietskej armády. Do r. 1960 bol Ružomberok centrom okresu. V r. 1960 bol v rámci reformy územnosprávneho členenia začlenený do okresu Liptovský Mikuláš. Od r. 1996 je opäť okresným mestom. V 90. r. 20. storočia sa opäť začal dynamický rozvoj mesta po stagnácii od konca 70. rokov.

V spomínanej listine z r. 1318 je zmienka aj o tunajšom kostole svätého Ladislava, takže mohol byť postavený už v druhej polovici 13. storočia. Pôvodný kostol stál až do r. 1583, keď bol zničený pri veľkom požiari mesta. Ružomberčania žiadali po požiari o pomoc samotného panovníka. Na mieste pôvodného kostola s použitím časti obvodových múrov a pôvodnej veže dal postaviť krajinský palatín a liptovský župan Štefan Illésházy s manželkou Katarínou Pálfyovou v r. 1585 nový kostol. V r. 1728 a 1755 bol farský chrám od základov zrenovovaný. Nie je známe, kedy chrám zmenil patróna zo svätého Ladislava na svätého Ondreja. Podľa všetkého k tejto udalosti došlo v 70-tych alebo 80-tych r. 17. storočia, keď bol znovu vysvätený pri navrátení do vlastníctva katolíkov. V r. 1602 boli na vežu inštalované hodiny, ktoré zhotovil Martin Roxer z Nemeckej Ľupče a v r. 1618 bola veža nadstavaná. V r. 1757 daroval chrámu nový organ tunajší kňaz Andrej Fektor. Celý kostol spolu so zariadením vyhorel pri požiari 28. júna 1797. Objekt bol opravený až v r. 1799 - 1800. V r. 1902 a v r. 1941 - 1942 bol kostol prestavaný a rozšírený. Svoj renesančno-barokový charakter si však zachoval.

VRužomberku sa nachádza aj budova kláštora piaristov, ktorá neskôr patrila jezuitom. Je to dvojpodlažná neskorobaroková budova postavená v r. 1727 - 1735 ako kláštor a škola pre piaristov. Jej stavbu financoval gróf Ján Jakub Löwenburg, majiteľ strečnianskeho panstva a manžel jednej z dcér Štefana Thökölyho mladšieho. Pôvodne kláštor nemal kostol, iba kaplnku a dispozične bol riešený s priebežnou chodbou, do ktorej sa otvárali početné miestnosti. V r. 1943 kláštor jezuiti rozšírili o budovu postavenú kolmo na pôvodnú stavbu a zároveň bol celý komplex doriešený ako štvorpodlažná budova.

Piaristický kláštorný empírový kostol svätého Kríža bol postavený v r. 1806 na vlastné náklady Andreja Zvadu-Paračku. Je to jednoloďová stavba s presbytériom a polkruhovým uzáverom. Veža bola vstavaná do hlavného priečelia. Kazateľnica vo vnútri pochádza z čias výstavby kostola a spolu s plastikou Dobrého pastiera tvorila pravdepodobne pôvodné zariadenie od rezbára A. Belopotockého. Kostol v r. 1899 vymaľoval Jozef Hanula.

Už v r. 1871 - 1873 sa obnovila samostatná evanjelická farnosť v Ružomberku spolu s dcérocirkvami v Liskovej, Liptovskej Štiavnici a Ľubochni, ktoré sa odlúčili od matkocirkevného zboru v Nemeckej Ľupči. V r. 1873 sa začalo so stavbou nového evanjelického kostola. Tento slúžil až do r. 1925, keď bol postavený nový v r. 1925 - 1926. Projektantom bol Ing. Ján Burjan a stavala ho firma Jozefa Peška zo Zvolena.

Kaštieľ svätej Žofie bol už od stredoveku dominantou na križovatke obchodných ciest a zároveň dominantou mesta Ružomberok. Nedávne archeologické výskumy potvrdili v areáli kaštieľa staršie stredoveké pohrebisko, zvyšky renesančnej kanalizácie a v najspodnejších vrstvách štiepané nástroje z neskorej doby kamennej. Areál kaštieľa sa však od prvej písomnej zmienky v r. 1397 spomína pod názvom "kaštieľ svätej Žofie". V tom čase sa tu zdržoval kráľ Žigmund a potvrdil tu mestské privilégiá Nemeckej Ľupči. Najstaršia známa stavebná úprava komplexu bola vykonaná na podnet likavského pána Ján Krušiča a jeho manželky Kataríny Pálfyovej. Kaštieľ sa stal navyše po zbúranej Likave sídlom likavského panstva až do r. 1762. V nasledujúcich obdobiach význam kaštieľa svätej Žofie upadal. Jeho vzhľad vážne zmenil požiar Ružomberka 28. júna 1784, keď okrem 68 domov na Malej Podhore a Zarevúcej zhorel aj kaštieľ spolu s pivovarom. Po príchode vojenských jednotiek Varšavskej zmluvy tu boli od začiatku 70-tych rokov až do svojho odchodu v 90-tych rokoch umiestnení sovietski vojaci, ktorí celý areál budovy zničili. Súčasťou Ružomberka boli do druhej polovice 14. storočia 4 dediny: Biely Potok, Černová, Vlkolínec a Villa Ludrová.

Najstaršia správa o Bielom Potoku ("Feyer Potok", alebo "Albo Rivulo") je z r. 1329 v listine kráľa Karola Róberta, v ktorom znovu potvrdzuje vlastníctvo ludrovského majetku, ku ktorému bol pričlenený aj Biely Potok, šlachticovi Rudolfovi de Liptov. V r. 1340 bol Biely Potok natrvalo pričlenený k majetku mesta Ružomberok ako jedna z jeho ulíc.

Černová vznikla v 14. storočí a bola poddanským majetkom mesta. Prvá písomná zmienka o Černovej ("villarum Crnaw") je až z r. 1461, keď už patrila Ružomberku.

Vlkolínec vznikol ako poddanský majetok mesta Ružomberka v priebehu 15. storočia. a pravdepodobne ho vybudovali obyvatelia Bieleho Potoka. Názov zvýrazňuje veľký výskyt vlka v tunajších lesoch. Prvá písomná zmienka o už existujúcej obci je z r. 1461.

Osada Rybárpole je doložená ako usadlosť rybárov v r. 1582. Patrila likavskému panstvu. Neskôr sa stala súčasťou Ružomberka.

V Ružomberku sa narodili: maliar F. Belopotocký, novinár a spisovateľ E. Bohúň, politik J. Drobný, včelársky odborník Š. Hatiar, hudobný skladateľ A. Húska, historik a kňaz Š. N. Hýroš, politik J. Janček, spisovateľ J. Kalinka, publicista a spisovateľ A. Križka, lekár, tolstojovec D. P. Makovický, maliar Florián Milan, historik K. Palma, právnik A. Ráth, prekladateľ M. Stano, politik K. Sidor. V Ružomberku pôsobili: maliar A. Fellegi, básnik I. G. Orlov, hudobný skladateľ J. Chládek, politik O. Janček, zberateľ piesní J. Kadavý, nakladateľ J. Párička, maliar K. Polónyi, politik V. Šrobár, vydavateľ K. Salva, básnik I. Ž. Somolický, novinár E. Urx, a literárny kritik F. Votruba. V Černovej sa narodil a v Ružomberku pôsobil a zomrel kňaz a politik Andrej Hlinka (1864 - 1938).

Dnes je mesto centrom priemyslu, celulózovo-papierenský kombinát patrí k najmodernejším podnikom na Slovensku. Ružomberok je i strediskom kultúry, pôsobí tu Liptovské múzeum a Galéria Ľ. Fullu.

Rovnako základné umelecké školy, ktoré sú etablované na území mesta, majú svoju zásluhu na tom, že mesto Ružomberok bolo vždy sídlom kultúrnych aktivít a tento dar talentovaných ľudí mu ostal dodnes. V meste a jeho okolí pôsobí viacero umeleckých skupín a folklórnych súborov. Medzi najvýznamnejšie a najznámejšie svojou kvalitou a medzinárodnými úspechmi patrí folklórny súbor Liptov so sídlom v Ružomberku. Množstvo významných výtvarníkov, fotografov a ďalších umelcov reprezentuje nielen mesto, ale aj kultúrnu úroveň Slovákov v Európe i vo svete.

Ak hovoríme o reprezentácií Slovenska, nemožno nespomenúť oblasť športu. V tejto oblasti mesto najviac reprezentujú basketbalistky, futbalisti, stolní tenisti, vzpierači, ktorí dosahujú úspechy na medzinárodnej až svetovej úrovni.

Vposlednom období sa mesto Ružomberok dynamicky rozvíja aj v oblasti urbanizmu a architektúry, čo je vidieť na takých celkoch, ako je novovybudované Nám. slobody, zrekonštruovaná pešia zóna, vybudovaný park Š. N. Hýroša, Nám. Andreja Hlinku a perspektívne sa plánuje dostavať Námestie Roveň, vybudovať amfiteáter, ďalej vybudovanie nových promenád, dobudovanie peších zón, kompletného informačného systému a pod. Medzi najdôležitejšie akcie strategického významu patrí výstavba Námestia Stred.

Ružomberok má prekrásne okolie, kde sú známe turistické centrá vhodné na zimnú i letnú rekreáciu, turistiku, cykloturistiku a športovanie. Medzi športové centrá patrí Zimný štadión, vybudovaný v r. l973. Od r. l997 slúži pre účely ružomberského ženského basketbalu, kultúrnych a športových podujatí nielen mestského, celoslovenského, ale aj medzinárodného charakteru nová športová hala.

Najpríťažlivejšie pre milovníkov zimných športov je rekreačné stredisko Malinô Brdo, na ktoré je možné dostať sa 8-miestnou kabínkovou lanovkou. Tá má kapacitu 1500 osôb/hod. Okrem nej je na Maline Brde v prevádzke 4-miestna sedačková lanová dráha o kapacite 2400 osôb/hod. a ďalších sedem vlekov. Toto atraktívne stredisko je aj východiskom na pešie túry do Veľkej Fatry.

Medzi ďalšie najznámejšie turistické strediská patrí Smrekovica. Pre turistov je zaujímavé aj okolie Likavského hradu, vrch Havránok, na ktorom sa nachádza neskoré keltske osídlenie, a nedá nám nespomenúť neďalekú vodnú nádrž Liptovskú Maru, ktorá len zvyšuje atraktívnosť okolia.
M. č.: Biely Potok, Černová, Hrboltová, Ružomberok, Rybárpole, Vlkolínec.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia