Rožňava

Základné údaje

Staré banícke mesto, ktoré sa vyvíjalo ako centrum celej železorudnej oblasti a zároveň ako administratívne a hospodárske centrum horného Gemera.

Geografia

Rožňava leží v Rožňavskej kotline, na jej prechode do južnej časti Slovenského krasu, na terasovom náplavovom kuželi v doline rieky Slaná (318 m n. m.) s katastrálnou výmerou 58,92 km2. Severná časť chotára má hornatinný charakter a siaha do horskej oblasti Volovských vrchov. Smerom na juh sa mení na pahorkatinu až rovinu. V katastrálnom území mesta sa nachádzajú ložiská železnej rudy, antimónu a ortuti. Zloženie vegetácie charakterizuje prechod medzi panónskou oblasťou (juh) a západo-karpatskou oblasťou (sever). Väčšie zalesnenie je v časti chotára, ktorá sa rozprestiera v rudohorí. Tvorí ho najmä buk, smrek, jedľa, hrab a z lesných plodov čučoriedky, brusnice, maliny, černice, šípky a huby. Južná časť je zalesnená menej a z malej časti sa využíva na poľnohosp. účely. Vyskytuje sa tu všetka raticová zver charakteristická pre toto zemepisné pásmo a zo šeliem je to vlk, medveď, rys ostrovid, líška a mačka divá.

História

Samotné územie mesta neposkytuje dôkazy o pravekom osídlení. Na praveké náleziská je však bohaté jeho okolie , čo svedčí o tom, že širšie okolie Rožňavy zohralo v pravekej histórii dôležitú úlohu. Najstarší doklad o pobyte človeka na území mesta je nález radiolaritovej čepele noža zo staršej doby kamennej v r. 1953. Doterajšie názvy mesta prešli viacerými zmenami. Od r. 1291 to bola Rosnoubana, od r. 1320 Rosnobana, od r. 1525 Rosnauia, od r. 1773 Rosnyó, Rossenau, Rossnawa, od r. 1863 Rosnyó, od r. 1920 Rožňava, od r. 1938 Rozsnyó a od r. 1948 sa používa dnešný názov Rožňava, maď. Rozsnyó. Prvá písomná zmienka o meste je z r. 1291, keď ju kráľ Ondrej III. daroval ostrihomskému arcibiskupovi Ladomirovi. V r. 1340 získalo prvé privilégium, keď ju kráľ Ľudovít I. povýšil na mesto. Listinami z r. 1339 a 1548 sa upravil vzťah mesta k obciam Čučma a Nadabula. V r. 1417 kráľ Žigmund potvrdzuje mestské práva, ale napriek tomu zostala stále poddanským mestom patriacim ostrihomskému arcibiskupstvu. V pol. 15. stor. sa mesta zmocnili vojská Jiskrovcov, ktorí tu mali hrad (zanikol v r. 1490). Počas 16. a 17. stor. bola Rožňava vystavená útokom Turkov a ich rastúcim požiadavkám a tiež lúpežným prepadom Bebekovcov. V r. 1596 mala definitívny mestský erb vo forme skrížených baníckych kladiviek a troch ruží vyrastajúcich z trojvršia. Počas protihabsburských povstaní sa stala strediskom zbrojárskej výroby, keď zásobovala rákócziovské vojská. V r. 1709 - 1710 zasiahol mesto veľký mor, ktorý si vyžiadal 2025 obetí. V r. 1748 postihol mesto veľký požiar a len na námestí vyhorelo 29 domov. V r. 1775 sa mesto stalo sídlom novozaloženého biskupstva a postupne nadobúdalo charakter kultúrneho a hospodárskeho centra pre široké okolie. Posledný veľký požiar postihol mesto v r. 1875, čo si v tom istom roku vynútilo založenie Dobrovoľného hasičského spolku. Po vzniku ČSR v r. 1918 obsadili mesto maďarské vojská a vyhlásili Maďarskú republiku rád, ktorá trvala od 8. do 16. 6. 1919. Ofenzívou českoslov. legionárov pod francúzskym velením boli z územia po krátkom čase vytlačené. Odvtedy, nepretržite, je v Rožňave sídlo Vojenskej posádky. V rokoch 1968 - 1990 tu boli umiestnené sovietske vojská. V r. 1938 - 45 bola Rožňava pripojená k Maďarsku. Oslobodená bola dňa 23. 1. 1945. Od r. 1945 je nepretržite okresným mestom a sídlom okresných úradov. V r. 1976 až 1990 boli k Rožňave pričlenené obce Brzotín, Kružná a Jovice.

Demografia

Rožňava prešla zložitým demografickým vývojom, na ktorý mali vplyv turecké výboje, prítomnosť Jiskrových vojsk, veľký mor, vznik ČSR, pripojenie k Maďarsku a opätovné pripojenie k ČSR. Za posl. 200 rokov má počet obyvateľov stúpajúci trend. V r. 1787 tu žilo 4496 obyv., v r. 1900 5198, v r. 1921 6320 a podľa posledného sčítania v r. 2001 už malo mesto 19261 obyv. Žili tu spoločne Nemci, Maďari, Slováci, Židia a ich zastúpenie a vplyv sa v jednotlivých historických etapách menil. V súčasnosti žijú v meste hlavne Slováci, Maďari a Rómovia, menšie zastúpenie majú Česi, Rusíni, Nemci, Ukrajinci a Židia. Na počet a sociálnu štruktúru obyvateľstva mal veľký vplyv rozvoj baníctva, remesiel, manufaktúr a postupné spriemyselňovanie. Veľký zlom v sociálnej skladbe obyvateľov nastal po r. 1990, keď závody, ktoré boli hlavnými zamestnávateľmi zanikli a ľudia prešli pracovať do privátneho sektora. Najviac obyvateľov je zamestnaných v priemysle (1203), štátnej a verejnej správe (1097), obchode a službách (1095), doprave (528), stavebníctve (496) a ťažbe nerastných surovín (383) .

Školstvo

Mesto má v školstve veľké tradície. Evanjelická škola sa spomína už na začiatku 16. stor. Z nej sa vyvinulo známe evanjelické gymnázium a katolícka škola ako nižšie gymnázium založené v r. 1659 jezuitmi. V 2. pol. 19. stor. sa spomína 4 ročná meštianska škola a dievčenská ľudová škola. V r. 1919 čs. štátna správa založila reálne gymnázium, ktoré dnes nesie meno Gymnázium P. J. Šafárika. V r. 1950 - 1957 tu bola SPŠ banícka a v r. 1950 - 1969 Stredná pedagogická škola. Od r. 1948 je tu Banícke odborné učilište (dnešné SOU), od r. 1951 Stredná zdravotnícka škola, od r. 1961 SPŠ stavebná a od r. 1967 SEŠ, dnes Obchodná akadémia. Okrem týchto škôl existuje na území mesta ešte SOU služieb, 7 ZŠ, Základná špeciálna škola internátna, 7 MŠ, Centrum voľného času, Základná umelecká škola, detašované pracovisko Prírodovedeckej fakulty UPJŠ Košice a Dom sociálnych služieb Amália.

Pamätihodnosti

V meste sa nachádza viac ako 60 štátom chránených kultúrnych pamiatok. Vzácnosťou historického jadra je stredoveké námestie, ktorému dominuje neskororenesančná strážna veža z r. 1654 a biely secesný pomník Fr. Andrássyovej. Ďalej je to got. rím. kat. katedrálny kostol zo začiatku 14. stor. prestavaný na rozhraní 15. - 16. stor. s renes. oltárom a tabuľovou maľbou Sv. Anna Samotretia (Metercia) z r. 1513, barok. rím. kat. kostol Sv. Frantíška Xaverského z r. 1687, barok. morový stĺp z r. 1710, neskororenes. budova Banskej komory zo 17. stor., budova bývalého evanjelického gymnázia, na ktorej je pamätná tabuľa s menami významných učiteľov a žiakov, klasicistická prízemná budova bývalého chudobinca z r. 1719, biskupská rezidencia z r. 1778, budova Radnice z r. 1711, Františkánsky kláštor z r. 1743, evanjelický kostol z r. 1786, stará neogot.-klas. budova nemocnice z r. 1890, kostol ref. cirkvi z r. 1905, stará secesná budova múzea z r. 1910, pomník s bustou partizána Jozefa Tótha, popraveného fašistami počas SNP a v r. 2004 znovu inštalovaná socha L. Kossutha z r. 1907 pri Baníckom múzeu.

Kultúra a šport

Mesto má bohaté kultúrne a športové tradície. Už v 16. stor. sa spomína banícky sláčikový orchester. V r. 1793 tu vznikla pobočka Slovenského učeného tovarišstva a pôsobili tu viacerí bernolákovci i štúrovci. Od začiatku 18. stor. tu vznikali knižnice, začiatkom 19. stor. vznikla tlačiareň a začiatkom 20. stor. pracovali v meste až 3 tlačiarne. Od konca 19. stor. nepretržite vychádzajú noviny. V r. 1912 bolo založené mestské múzeum.

Rožňava má profesionálne mestské divadlo ACTORES, ďalej Umeleckú úniu, ktorá združuje, klub spoločenských tancov Sambed, folklórny súbor Haviar, dychovú hudbu a ďalšie kultúrne kolektívy. Mesto má vlastné regionálne televízne vysielanie RVTV. Pravidelne raz za rok sa organizuje Rožňavský jarmok, Vianočné trhy, medzinárodná súťaž v spoločenských tancoch, detský folklórny festival, country bál. Začiatky organizovaného športu spadajú do konca 19. stor. Prvý športový klub RSE vznikol v r. 1910. Populárny bol hlavne futbal, zápasenie, box, stolný tenis, turistika a neskôr hádzaná a cyklistika. V súčasnosti sú v meste kluby TJ Baník, Elán, Geológ a Automotoclub. Najpopulárnejší je futbal, basketbal, cyklistika, judo, hokej, lyžovanie, stolný tenis, šach a automobilový šport. Rožňava býva často organizátorom regionálnych, celoštátnych i medzinárodných športových podujatí (cyklistika, stolný tenis, turistika). Každý rok sa poriada Novoročný výstup na Volovec (1293 m n. m.).

Hospodárstvo

Po zániku bývalých štátnych podnikov Železorudné bane, Východoslovenské pekárne, Východoslovenské mliekárne, Mäsopriemysel, Okresný stavebný podnik, Pozemné stavby, Agrostroj, Komunálne služby a. i. prosperuje v meste GEMTEX a. s. Rožňava, ktorá je filiálkou švajčiarskej firmy Schieser. Z časti zaniknutých podnikov sa vytvorili menšie prevádzky, veľká časť je nevyužitá. Ťažisko hospodárskej činnosti je v privátnej sfére, v menších stavebných, stojárensko-montážnych drevárskych, dopravných, opravárenských a potravinárskych podnikoch, obchodných spoločnostiach a podnikoch v oblasti služieb.

Infraštruktúra

V meste bol zriadený mestský špitál už 14. stor. Prvé správy o verejných kúpeľoch sú zo 16. stor. Železité kúpele, zriadené v 19. stor., zanikli po 2. svetovej vojne. Nemocnica bola založená v roku 1887. Dnešná nová nesie meno Nemocnica sv. Barbory s poliklinikou. V meste je 9 lekární, domov dôchodcov, stredoškolské internáty, dom opatrovateľských služieb a klub dôchodcov. Nachádza sa tu niekoľko peňažných ústavov a potrebný počet úradov všeobecnej a špecializovanej štátnej správy. Majú tu svoje regionálne sídla politické strany a spoločenské organizácie. Mesto má otvorené kúpalisko, hokejový štadión, futbalový štadión, obchodno-kultúrne centrum, sociálne byty a i. Je tu vytvorený tzv. podnikateľský inkubátor, nachádza sa tu malý a veľký trh, železničná a autobusová stanica, 2 pošty, colnica a Turisticko-informačné centrum. V najkratšom čase chce mesto dokončiť krytú plaváreň a vytvoriť podmienky pre priemyselný park. Rožňava má svoje družobné mestá v Česku, Maďarsku, Poľsku a Švajčiarsku.
M. č.: Nadabula, Rožňava, Rožňavská Baňa.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia