Vráble

Základné údaje

Mesto leží v S časti Podunajskej nížiny. Do mesta sú začlenené obce Dyčka a Horný Ohaj.

História

Významnou archeologickou lokalitou blízko mesta je zaniknutý Zemný hrad s nálezmi z paleolitu, neolitu, eneolitu, z bronzovej a železnej doby, z rímskej doby i z obdobia sťahovania národov. Na Levickej ulici sa našli kostrové hroby z 9. stor. Prvá zmienka o obciach Vráble (Verebel) a Horný Ohaj (Aha) je z r. 1265 kedy bola prevedená časť majetku v Hornom Ohaji hraničiaceho s Vrábľami ostrihomskej kapitule. Mestečko, vtedy ležiace na hranici Nitrianskej a Tekovskej stolice dostalo v r. 1294 trhové právo. V r. 1319 získal od kapituly majetok Horného Ohaja-Dušníkov, Munkáča a zeme Haršáň arcibiskup, ktorý prešiel o rok neskôr pod správu Vrábeľskej stolice. Prvá zmienka o fare je z r. 1346. V r. 1424 sa mesto stalo sídlom Stolice arcibiskupských predialistov (cirkevná šľachta). Predialisti žili aj v Hornom Ohaji a Dyčke. V r. 1530 zničili mesto Turci. V r. 1570 bolo vo Vrábľoch 50 domov a dva mlyny, arcibiskupský dvojkolesový a Jánov jednokolesový. V Dyčke, ktorú si Turci nepodmanili, hoci im obyvatelia museli platiť daň, bolo 6 domov. V Hornom Ohaji bolo 6 domov a 1 dvojkameňový mlyn a obyvatelia pestovali vinič vo väčšom množstve. Na jeseň 1599 krymskí Tatári v službách Turkov odvliekli z Vrábeľ 21 ľudí. V r. 1601 už bola vo Vrábľoch fara, škola a 17 domov predialistov. V r. 1624 sa začala budovať vrábeľská pevnosť so 4 baštami obohnanými vysokým zemným valom. Toto opevnenie bolo spevnené v r. 1653 . V bitke s Turkami pri Veľkých Vozokanoch (1652) padli Pavol a Ladislav Eszterházyovci. V r. 1663 mesto a pevnosť vypálili a zničili Turci. V 17. a 18. stor. sa remeselníci začali združovať do cechov, ktorých bolo nakoniec 5. V r. 1729 - 1736 prebehla migrácia obyvateľstva na vyľudnenú Dolnú zem a do mesta sa prisťahovali obyvatelia zo sever. častí Tekova a skupina exulantov z Moravy. V r. 1765 - 1770 vedľa kostola postavil Mikuláš Vaš kaštieľ. V r. 1787 sa Vráble stali sídlom soľného úradu, ktorý plnil funkciu zásobovača hlavne pre Tekovskú stolicu a stredoslov. banské mestá. Vrábeľská stolica predialistov zanikla v r. 1853 a mesto sa stalo sídlom slúžnovského úradu. Židovská synagóga bola postavená okolo r. 1870, zbúrali ju v r. 1989. V r. 1872 postavila rod. Pollakovcov octáreň. V r. 1897 sa vo Vrábľoch usadil Leopold Schick, ktorý dal postaviť kaštieľ, pálenicu, majer, parný mlyn a likérku. V r. 1891 - 1893 bola položená železničná trať Úľany nad Žitavou - Zlaté Moravce. Dňa 5. júna 1919 sa vo Vrábľoch uskutočnila bitka medzi čs. vojskom a Maďarskou červenou armádou. V decembri 1920 sa poľnohosp. robotníci z Vrábeľ a okolia zúčastnili generálneho štrajku a pri jeho potlačení boli traja z nich zastrelení. Mesto sa v nov. 1938 stalo súčasťou horthyovského Maďarska a bol v ňom zriadený hlavnoslúžnovský úrad. Koncom r. 1944, ešte v rámci Maďarska, keď už bolo mesto Levice obsadené oslobodzovacími vojskami, sa Vráble stali sídlom župného úradu Tekovsko-hontianskej župy. Počas oslobodzovacích bojov zahynulo 6 osôb a 67 budov bolo úplne zničených. Mesto bolo oslobodené 27. marca 1945.

Pamätihodnosti

V meste stojí neorománsky kostol Preblahoslavenej Panny Márie, ktorý bol postavený v rokoch 1898- 1901, keď pred tým zbúrali barokový kostol sv. Vojtecha. V časti Dyčka stojí kostol zo zač. 2. pol. 19. stor., rozšírený v r. 1874 v klasicistickom štýle. V Hornom Ohaji stojí kostol sv. Imricha z r. 1749, ktorý bol rozšírený v r. 1958.

Infraštruktúra

V meste bola už v r. 1670 postavená budova pošty. Bola najstaršou stanicou Tekovskej župy a až do r. 1720 bola v súkr. rukách Paarovcov. Obvod vrábeľského poštového regálu bol až po Kremnicu. Po zoštátnení ponechala Mária Terézia dedičné právo vplyvným osobám. Od r. 1769 do 1869 to boli Dilleszovci, potom Jozef Nécsey a od r. 1913 Nedelákovci. V r. 1962 bola postavená nová budova pošty. Rieka Žitava bola zregulovaná v r. 1972. Vybudovali sa sídliská Lúky a Žitava. Je tu zdravotné stredisko s dobrou technickou infraštruktúrou. Mesto je členom Záujmového regionálneho združenia Mochovce.

Hospodárstvo

JRD a Štátne majetky vo Vrábľoch boli založené v r. 1949. V r. 1957 vzniklo celoobecné družstvo. Na Schickovom veľkostatku a cirkevnom majetku v časti Kíreš bol založený Štátny majetok. V júni 1960 bol Vrábeľský okres zrušený a so svojimi 30 obcami bol začlenený do nitrianskeho okresu. Občanov v minulosti zamestnávali podniky: Tesla, JRD, Združené závody, OSP, Vinárske závody, Nákupný závod, ČSAD, výrobňa betónových rúr a prefabrikátov a od r. 1966 závod Autobrzdy. Súčasné podniky v meste sú Matador-Inalfa a. s., United Parts Slovakia, s. r. o. (plasty pre automob. priemysel), Hefra, s. r. o. (výroba káblových zväzkov pre automobily), Semecs, s. r. o., Stavba a inžiniering, stavebno-obch. firma, Tritikum, s. r. o., Spoločnosť De Lux-SM, Perfekt, Vinanza, s. r. o.

Školstvo a kultúra

V meste sú 4 základné školy, gymnázium, stredné odb. učilište elektrotechnické, osobitná internátna škola a základná umelecká škola. Funguje tu folklórny súbor Briezka, Vrábeľská dychovka, detský súbor Kolovrátok a pravidelne sa koná celoslovenská spevácka súťaž I. Godinu a ďalšie. V meste sa narodil herec Viliam Záborský.
M. č.: Dyčka, Horný Oháj, Vráble.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia