Ústredný portál verejnej správy

Lokality

Mapa krajov:

Banskobystrický kraj Košický kraj Prešovský kraj Žilinský kraj Trenčianský kraj Nitrianský kraj Trnavský kraj Bratislavský kraj

Abecedný zoznam lokalít:

A B C Č Ď E F G H I J K L M N O P R S Š T Ú V Z Ž

 

Partizánska Ľupča

Základné údaje
Leží v Z časti Liptova pod svahmi Nízkych Tatier v doline rieky Ľupčianky. Prvá zmienka o Partizánskej Ľupči je z r. 1252. Vyvíjala sa od 14. stor. ako poddanské mesto. V roku 1263 bol postavený v Ľupči kostol zasvätený Panne Márii Bolestnej. Posledná stavebná fáza druhého kostola spadá do obdobia rokov 1459-1479. Bol zasvätený svätému Stanislavovi a farským kostolom sa stal okolo roku 1450. Od r. 1471 je doložená existencia cechu ševcov v Ľupči. Už v 15. stor. bola v Ľupči rozvinutá výroba súkna. V r. 1617 vznikol cech kováčov, zámočníkov, nožiarov a kolárov, v r. 1682 cech čižmárov, v r. 1722 mäsiarsky cech a v r. 1814 cech remenárov, klobučníkov, sedlárov a povrazníkov. Hospodársky a administratívny rozvoj mesta dokumentujú aj ďalšie vznikajúce podniky súkromné, alebo mestské v 17. stor. ako napríklad papiereň, ktorá bola postavená v rokoch 1596 - 1606. Na prelome 18. a 19. stor. sa veľmi rozrástol v okolí Ľupče drevársky priemysel. Ľupča vlastnila najväčšiu výmeru lesov v Liptove. Majetnejší mešťania si zriaďovali na spracovanie vyťaženého dreva píly. V Ľupči a okolí bolo rozvinuté aj poľnohosp. Rozvoj banského podnikania v okolí Ľupče sa začal ryžovaním zlata už v prvej polovici 13. stor. Od r. 1526 pôsobil v Ľupči protestantský kazateľ Štefan Špetinger. Neskôr tu pôsobili aj ďalší významní kazatelia ako Leonard Mokošíni, Florián Duchoň, Ján Lochmann, Šimon Frivaldský, Ondrej Ždánsky a iní. Protestantská latinská škola v Ľupči existovala pri tunajšej farnosti v rokoch 1550 - 1709. Učili tu významní učitelia ako napríklad Šimon Jesenius, Peter Barossius, Leonard Mokošíni, Juraj Sartorius, Eliáš Ladiver, Juraj Lišovíni a iní. Magurka bola pôvodne banícka osada ležiaca v nadmorskej výške 1030 metrov. Vznikla v okolí banských prevádzok niekedy na začiatku 18. stor., aj keď sa na jej území dolovalo už v 14. stor. Ťažilo sa tu od stredoveku zlato a antimón. V 18. stor. sa tu ešte ťažil až 1 kg zlata mesačne. Bane boli zatvorené a prevádzka miestnych podnikov zastavená v rokoch 1924 - 1928.

Z ľupčianskych rodín vynikli viacerí členovia ako učitelia, kazatelia či spisovatelia, ako napríklad Samuel Chalupka, náboženský spisovateľ a senior, Adam Chalupka cirkevný historik, publicista, Ján Jaroslav Kmeť básnik a priekopník homeopatickej liečby, Ján Krman učiteľ, básnik a publicista, jeho brat Daniel Krman učiteľ, básnik a autor hospodárskych článkov, Eugen Krčméry kníhkupec a vydavateľ a August Horislav Krčméry, neskorší ev. farár, hudobný skladateľ a publicista, Ján Krčméry náboženský spisovateľ a senior, Andrej Krno cirkevný publicista, spoluzakladateľ slovenského gymnázia v Revúcej, Ján Beniač, riaditeľ Učiteľského ústavu v Košiciach, Samuel Bodický spisovateľ a literárny kritik, Michal Bodický ev. farár, vysokoškolský pedagóg, spisovateľ a publicista, Cyril Bodický trenčiansky senior, spisovateľ, Jozef Jaroslav Bodický učiteľ a cirkevný notár, propagátor ochotníckeho divadla a publicista, Jozef Rumann bankový úradník a spisovateľ, Štefan Bella spisovateľ a publicista a iní. V Ľupči pôsobili aj ďalší významní učitelia, ako Daniel Krman, Ján Kadavý, Ján Lehotský, Ján Orfanides a iní.
M. č.: Magurka, Partizánska Ľupča, Železné.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia

Späť