Štúrovo

Geografia

Leží v Podunajskej nížine na ľavobrežnej nive Dunaja a nive Hrona, na rozhraní zlomov Hronskej a Ipeľskej sprašovej tabule. Východná časť chotára leží na močaristej rovine s mŕtvymi ramenami Hrona a severozáp. časť zasahuje k južnému výbežku Pohronskej pahorkatiny. Severovýchodne od mesta sa dvíhajú vulkanické skaly Kováčovských kopcov, vyhlásené za štátnu prírodnú rezerváciu s najvyšším vrchom Burda (395 m n. m.) a na severozápade mesto ohraničuje Štátna prírodná rezervácia Vŕšok. Na severnom okraji mesta vyviera termálny prameň o teplote 39,3 °C, okolo ktorého je vybudovaný rekreačný areál na ploche 24 ha s kúpaliskom Vadaš.

História

Archeologické vykopávky v okolí dnešného Štúrova potvrdili osídlenie v období volútovej a želiezovskej kultúry v neolite a sídlisko kostelackej kultúry s kanelovanou keramikou v období eneolitu. Zo staršej doby bronzovej bolo odkryté sídlisko a žiarové hroby a halštatské kultúrne jamy zo železnej doby. Existovala tu keltská osada a v 1. - 4. stor. tu bol jeden z oporných bodov systému Limes Romanus (Anavum), na ochranu pred útokmi barbarov pri ústí Hrona. Odkrytá bola laténska osada z 2. storočia, germánska osada z 2. - 3. storočia, slovansko-avarské pohrebisko a sídlisko z 10. stor. V 12. - 13. stor. tu stála rybárska osada. Na mieste dnešného Štúrova stála v 11. stor. osada Kakath, o ktorej je písomná zmienka v listine z r. 1075, podľa ktorej kráľ Gejza I. pri zakladaní kláštora v Hronskom Beňadiku daroval 10 domov a 3 poplužia zeme prievozníkom. V r. 1189 prešiel cez Kakath na výprave do Svätej zeme nemecký cisár Fridrich I. Barbarossa so svojím križiackym vojskom. V r. 1215 Ondrej II. udelil Ostrihomskej kapitule príjmy z mýta. Od konca 13. stor. bola dedina Kakathmajetkom Ostrihomského arcibiskupstva, neskôr kapitána Ostrihomského hradu Alberta a od r. 1403 ju načas vlastnil kráľ Žigmund. V r. 1543 ju obsadili Turci. Počas tureckých nájazdov sa však vyľudnila. Na západ od zničeného Kakathu vybudovali Turci pevnosť so stálou posádkou s názvom Džigerdelen Parkan. Pevnosť sa stala strategickým miestom bojových stretov, takže v r. 1595 bola v rukách uhorského, v r. 1664 cisárskeho vojska v r. 1683 vojská J. Sobieskeho porazili Turkov. V r. 1706 bola východiskom Rákocziho vojsk pre dobytie Ostrihomu. V r. 1724 bolo mestečku už pod menom Parkan, udelené trhové právo, keď pred tým od 16. stor. zaviedli týždenné trhy Turci. V lete 1919 boje medzi maďarskou Červenou armádou a čs. vojskom poškodili most, obnovený bol v r. 1926.Štúrovskí robotníci sa pridali ku generálnemu štrajku v decembri 1920. Od novembra 1938 do marca 1945 rozhodnutím viedenskej arbitráže bolo mesto pričlenené k Maďarsku. Ťažké boje o oslobodenie Štúrova prebehli od decembra do marca 1945. V Štúrove a v okolí padlo 6000 sovietskych vojakov. Na Vojenskom cintoríne, zriadenom v r. 1946 ležia sovietski vojaci, ktorí padli v bojoch v okresoch Komárno, Nitra a Nové Zámky. V r. 1948 Parkan bol premenovaný na Štúrovo. V rokoch 1949 - 1960 bolo Štúrovo okresným mestom. Most Márie Valérie cez Dunaj do Ostrihomu zničili Nemci v decembri 1944. V r. 2001 bol opravovaný a znovuotvorený.

Hospodárstvo

V r. 1762 začala premávať kompa a v r. 1842 bol postavený pontónový most. V 19. stor. vzrástol obchod s doskami, využila sa lodná preprava po Dunaji. To stimulovalo vybudovanie prístavu. V 2. pol. 19. stor. nastal hospodársky rast. Bola postavená železnica (1850), škrobáreň (1842), tehelňa, octáreň, mlyn (1842), parná píla, sporiteľňa (1872). Mesto bolo začlenené do železničnej siete Uhorska v r. 1850. Železný most Márie Valérie vybudovali v r. 1895. Štátne majetky boli založené v r. 1945 a JRD r. 1951, ktoré v r. 1961 prešlo do ŠM. Juhoslovenské celulózky a papierne n. p. boli založené v r. 1960 a výroba bola spustená v r. 1968. V r. 2001 sa pretransformovali na štyri výrobno - obchodné jednotky. Štúrovo zápasí s vysokou mierou nezamestnanosti, ktorú obyvatelia riešia zamestnávaním sa v susednom Ostrihome. Obyvatelia nachádzajú zamestnanie aj v mestských podnikoch. Mesto je dôležitým železničným uzlom. Zachovala sa tradícia jarmoku v októbri na Šimona a Júdu.

Školstvo, kultúra a šport

V meste sú 4 materské školy, 2 základné školy, 1 špeciálna ZŠ a 3 stredné školy. Z kultúrnych ustanovizní treba uviesť Mestské kultúrne stredisko, Mestské múzeum, Mestskú galériu, Mestskú knižnicu a kino. Športové vyžitie poskytujú športové kluby kanoistiky, turistiky vodného motorizmu a plávania a v oddieloch futbalovom, vzpierania, hádzanej, tenisu a v oddieli rekreačnej telovýchovy a športu. Možnosť rekreácie poskytuje termálne kúpalisko Vadaš, člnkovanie, rybárčenie na jazere s možnosťou využitia služieb v autokempingu.

Demografia

V r. 1828 mal Parkan 159 domov a 1079 obyvateľov. Po 2. svetovej vojne na základe dohody presídlilo do mesta z Maďarska 30 slovenských rodín. V 60. rokoch 20. stor. došlo k nárastu počtu obyvateľov. Národnostné zloženie obyvateľstva: v r. 2001 žilo v meste 69 % maďarského obyvateľstva a 28 % Slovákov.

Infraštruktúra

Mesto má dobré spojenie s okolím železnicou, lodnou a cestnou dopravou. Má vybudovanú kanalizáciu, vodovod, je plne plynofikované. Zdravotnícke služby poskytuje poliklinika a rýchla záchranná služba. V meste sú 3 lekárne, polícia a hasičský zbor.

Pamätihodnosti

V 18. storočí bol postavený barokový rím. kat. farský kostol sv. Imricha, ktorý bol vyhlásený za chránenú pamiatku. V r. 1791 bol prestavaný v neskorobarok. štýle a v r. 1878 rozšírený. V r. 1946 bol vojnou zničený kostol obnovený. Pri kostole sa nachádza baroková kalvária z r. 1760, ktorá je tiež chránenou pamiatkou. Pamätný kameň z r. 1993 symbolizuje dejiny mesta a pamätník obetí oboch svetových vojen a Holokaustu je z r. 1994.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia