Ústredný portál verejnej správy

Lokality

Mapa krajov:

Banskobystrický kraj Košický kraj Prešovský kraj Žilinský kraj Trenčianský kraj Nitrianský kraj Trnavský kraj Bratislavský kraj

Zoznam VÚC:

Abecedný zoznam lokalít:

A B C Č Ď E F G H I J K L M N O P R S Š T Ú V Z Ž

 

Komjatice

Základné údaje
Obec leží v Podunajskej nížine v údolí starého ramena rieky Nitry, 8 km S od Šurian. V katastri obce sa nachádza chránené územie Torozlín s chráneným živočíchom korytnačkou bahennou. V parku obce stojí starý platan, SV za obcou je jazero. Prvá zmienka o zemi pod menom Kamnati je z r. 1256, keď kráľ Belo IV. potvrdil dohodu o vlastníctve medzi bratmi Ondrejom, komesom kráľovských taverníkov (kráľovský pokladník) a magistrom Abom z rodu Hont-Pázmányovcov. V r. 1332 už stála fara. V r. 1386 kráľovná Mária darovala Komjathy (novší názov obce) Jánovi a Petrovi Forgáchovcom. Bola to odmena za verné služby ich otca Blažeja Forgácha v bojoch o trón pre Karola Róberta. Zač. 14. stor. obec obsadil Matúš Čák. V r. 1419 časť majetkov vlastnili Jordahelyovci z Nitrianskej Stredy. Forgáchovci uskutočňovali lúpeživé prepady v Komjaticiach a v okolí. V r. 1505 začali príslušníci tohto rodu s prestavbou hradného kaštieľa, ktorý postavili už v 15. stor. V r. 1541 zabili vyberača štátnych daní, za čo im kráľ odobral majetok, neskôr ich omilostil. V r. 1530 utiekol pred Turkami Benedikt z Komjatíc, prvý prekladateľ biblie do maďarčiny. V r. 1551 počas tureckého plienenia bola obec vypálená. Štvorkolesový mlyn Forgáchovcov sa spomína v r. 1570. V r. 1573 Imrich Forgách prichýlil na panstve v Komjaticiach protestantského kňaza a kníhtlačiara Havla Husára. Po r. 1608 sa obec stala strediskom reformácie na JZ Slovensku. Hradný kaštieľ a mestečko boli v r.1663 zbúrané. Estera Forgáchová sa vrátila do obce v r. 1697. Forgáchovci prišli o Komjatice v r. 1718 z dôvodu podpory kurucov. Neskôr obec získali späť. V pol. 18. stor. získal Komjatice Anton Grassalkovich ženbou, ktorý tam v polovici storočia postavil kaštieľ. V r. 1833 na choleru umrelo 309 obyvateľov. V r. 1848 - 49 obec vyrabovali cisárske aj košútovské vojská. Načas sa tu usadilo ruské vojsko. Po úmrtí A. Grassalkovicha sa obec stala majetkom Hedererovcov a Motešickovcov. Wodianerovci získali Komjatice v r. 1863, po nich ich zdedil príbuzný z rodiny. V 2. pol. 19. stor. pracoval v obci panský liehovar, tehelňa a 2 mlyny. V r. 1894 dal Wodianer postaviť materskú škôlku. Pobočku Matice slovenskej založili v r. 1921. V r. 1938 - 1945 bola obec súčasťou Maďarska. Prechod frontu v r. 1945 spôsobil značné ľudské a materiálne škody. JRD založili v r. 1951. V obci je špeciálna ZŠ (1961), ZŠ, MŠ, zdravotné stredisko (1975), poštový úrad (1864) a kultúrny dom. Plynofikácia obce sa uskutočnila v r. 1989. V druhej polovici 16. stor. tu pôsobil kníhtlačiar Gál Husár. V r. 1837 - 1860 tu pôsobil a je pochovaný národnoosvetový dejateľ Andrej Caban Rím. kat. kostol sv. Petra a Pavla apoštola zo zač. 17. stor. bol v r. 1783 prestavaný. Neskorobarok. rím. kat. kostol sv. Alžbety pochádza z r. 1751.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia

Späť