Šahy

Základné údaje

Bývalé sídlo župy Hont, kultúrne a obchodné centrum.

Geografia

Mesto leží na oboch stranách rieky Ipeľ, na rozhraní Podunajskej nížiny a Ipeľskej kotliny, na hranici s Maďarskom. Povrch chotára tvoria mladotreťohorné morské uloženiny, andezitické tufity a sprašové hliny. Pôdy sú nivné a lužné hnedozeme, miestami aj černozeme. Chotár je odlesnený, miestami sú na úbočiach Ipeľskej pahorkatiny agátové a dubové lesíky. Fauna chotára patrí k stepnej zóne.

História

Chotár obce bol osídlený od paleolitu, našlo sa tu sídlisko s aurignackou industriou. Ďalšie nálezy z doby bronzovej, laténskej až slovanskej (do 9. stor.). Prvá pís. zmienka pochádza z r. 1237, keď kráľ Belo IV. daroval mlyn a časť majetkov ostrihomskej kapitule. V r. 1238 Martin z rodu Hunt - Poznay založil v Šahách kláštor premonštrátov. V r. 1244 Belo IV. vydal v Šahách listinu potvrdzujúcu výsady kláštora. Od 1275 sa vyvíjali ako zemepánske mestečko. V rokoch 1435 a 1439 sa tu spomína mlyn, v r. 1439 sú spomenuté aj 3 viničné vrchy. V rokoch 1519 - 1535 stál na čele kláštora prepošt František Fegyverneki, vzdelanec významný v celouhorskom meradle.

Koncom septembra 1526, po bitke pri Moháči sa Turci prvý raz priblížili k Šahám. V r. 1593 boli Šahy oslobodené cisárskou armádou, bolo obnovené prepošstvo. V r. 1688 Leopold I. daroval prepošstvo i s jeho majetkami jezuitom. V r. 1736 bol gotický rím. kat. kostol v Šahách (zničený počas tureckých vojen) barokovo obnovený. V r. 1750 bol na námestí vybudovaný poštový dom, významná poštová stanica v smeroch z Pešti na Hlohovec a na Banskú Štiavnicu. V súvislosti s tým na Ipli v r. 1769 postavili nový kamenný most. Už v r. 1806 sa hontianska šľachta rozhodla preniesť sídlo stolice do Šiah. V r. 1834 bol založený spolok Hontianske Kasíno, r. 1838 tu vznikla jedna z prvých regionálnych vlastivedných spoločností v Uhorsku, Hontianska spoločnosť starožitností. V mestečku po r. 1848 vznikla aj významná židovská komunita, ktorá sa rozvojom obchodu a podnikania zaslúžila o posilnenie mestského charakteru Šiah. V centre mesta boli do 1. svetovej vojny vybudované viaceré reprezentatívne budovy (sporiteľňa, meštianska škola, mestský dom, hotel a i.). V dňoch 20. - 27. 9. 1869 sa v Šahách uskutočnilo zasadnutie Maďarskej historickej spoločnosti. V r. 1879 v Šahách vznikla tlačiareň Ignáca Neumanna, neskôr tu boli až tri tlačiarne. V r. 1882 tu bol založený Hospodársky spolok Hontianskej župy. Dňa 23. 9. 1886 prišiel do Šiah prvý vlak z Čaty, ďalšie železničné spojenia boli vybudované v r. 1891 (Balassagyarmat) a 1899 (Krupina). V r. 1891 župa prevzala do svojej správy mestský špitál na Homoku v Šahách, z ktorého vybudovala novú nemocnicu s právom verejnosti. V r. 1896 MUDr. E. Kovács-Sebestyén inicioval výstavbu novej budovy nemocnice z verejných zbierok. V r. 1898 sa v Šahách konala veľká milenárna výstava, v tom istom roku tu založili Spoločnosť Múzea Hontianskej - župy. Významnou verejnou budovou dokončenou v r. 1900 bol aj ev. a. v. kostol, postavený v historizujúcom slohu. V r. 1902 vznikol prvý športový klub v meste - Futbalový klub v Šahách (Ipolysági Futbal Club, IFC). Krátko pred 1. svet. vojnou, v r. 1913 v Šahách bolo zriadené gymnázium, jeho prvým riaditeľom (do r. 1919) bol Endre Barczán. Od r. 1922 Gymnázium v Šahách bolo pretvorené na osemtriedne štátne gymnázium s maďarským vyučovacím jazykom. K 1. 1. 1923 v dôsledku československej územno-administratívnej reformy Šahy prestali byť župným sídlom. Zaniklo aj Hontianske múzeum, ktorého zbierky boli odvezené do Banskej Štiavnice.

Dňa 11. 10. 1938 boli Šahy pripojené k Maďarsku ako prvé slovenské mesto, ešte pred podpísaním Viedenskej arbitráže. Koniec 2. svetovej vojny vyvrcholil najprv sústredením takmer 800 židovských obyvateľov Šiah a ich deportáciou do koncentračného tábora Osvienčim. V dňoch 13. -14. decembra 1944 Sovietska armáda oslobodila Šahy. Mesto bolo mimoriadne chudobné na pracovné príležitosti. Boli tu iba dva väčšie závody: Lamyho mlyn so 42 robotníkmi a Vermešova výrobňa cementových rúr s 31 robotníkmi. V r. 1949 vznikol závod ČSAD. Po vrátení českoslov. štátneho občianstva obyvateľom maďarskej národnosti v Šahách založili mestskú organizáciu Kultúrneho zväzu maďarských pracujúcich v Československu, CSEMADOK. V r. 1950 zo "znárodnených" živností (pohostinstvá, hotely, dopravné firmy) vznikol Hostiteľský a dopravný kombinát v Šahách. Dňa 20. 8. 1952 si 76 malých a stredných roľníkov v Šahách po intenzívnej "agitácii" zo strany úradov a aktivistov KSČ založilo JRD. V r. 1953 začala sa výroba betónových prefabrikátov v závode v Šahách. Zároveň sa začala výroba v novej šahanskej mliekárni a vznikol aj OSP. V meste vznikli po 2. svet vojne Jedenásťročná stredná škola v r. 1954 aj s maďarským vyučovacím jazykom a Poľnohosp. technická škola v r. 1956. V r. 1958 bola zriadená Učňovská škola a Hudobná škola (teraz ZUŠ). V r. 1960 vznikol strojársky závod Strojstav. V r. 1965 bola založená tradícia Hontianskych slávností. V starej budove gymnázia zriadili Osobitné odborné učilište v Šahách.

V r. 1980 k mestu pripojili Preseľany nad Ipľom a v r. 1986 Tešmák. Demokratické zmeny po r. 1989 sa i v Šahách spočiatku prejavili viac v rovine demokratizácie verejného života, vzniku mestskej samosprávy, v liberalizácii súkromného podnikania a súkromných iniciatív, ako na úseku rozvoja výroby a výstavby mesta. V meste sa rozvíja hospodársky život a vedenie mesta spolu so zainteresovanou verejnosťou presadzuje koncepcie nového rozvoja Šiah.
M. č.: Preseľany nad Ipľom, Šahy, Tešmák.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia