Ústredný portál verejnej správy

Lokality

Mapa krajov:

Banskobystrický kraj Košický kraj Prešovský kraj Žilinský kraj Trenčianský kraj Nitrianský kraj Trnavský kraj Bratislavský kraj

Abecedný zoznam lokalít:

A B C Č Ď E F G H I J K L M N O P R S Š T Ú V Z Ž

 

Veľké Kapušany

Geografia
Ležia vo východnej časti Východoslovenskej nížiny v strede trojuholníka riek Latorica, Laborec a Uh, ktoré vytvárajú krajinnú oblasť zvanú Použie v nadm. výške okolo 110 m. Nadmorská výška chotára sa pohybuje v rozmedzí od 99 do 115 m. Má hnedozemné, nivné, miestami slané pôdy. Bývalé korytá rieky Uh severne od mesta tvoria prírodnú rezerváciu Ortov. Na okraji Veľkých Kapušian sa nachádza vodná plocha Labaška. Priemerná ročná teplota je okolo 9 °C, priemerný ročný úhrn zrážok dosahuje 650 mm. Dnešné Veľké Kapušany vznikli začiatkom 20. stor. zlúčením a pripojením Malých Kapušian, obce Čepeľ a neskoršie Veškoviec, ktoré sú stále časťami mesta.
História
Archeologické vykopávky potvrdzujú, že okolie mesta bolo osídlené už v neolite. Sídlisko pravdepodobne založili strážcovia krajinskej cesty a priľahlého pohraničia po obsadení územia Árpádovými vojskami v r. 903. Tí z poverenia uhorského kráľa zriadili aj kontrolnú bránu na krajinskej ceste, podľa čoho dostalo nové sídlisko pomenovanie (maď. kapu = brána). Avšak prvý dôveryhodný písomný doklad o sídle Copus pochádza z r. 1214. Administratívne sa skladalo z dvoch obcí. Menšia časť patrila leleskému prepoštovi a väčšia časť bola vo vlastníctve kráľa a od kráľa Ladislava IV. získala v r. 1274 trhové právo. Od 14. stor. sa mesto stalo sídlom občasných stoličných zasadnutí a za tým účelom bol postavený aj stoličný dom v centre mesta. V r. 1420 získala prestížny názov oppidum a v r. 1430 bola povýšená na mesto. V 15. stor. bolo mesto vo vlastníctve šľachticov Drugethovcov. V r. 1566 vnikli na územie krymskí Tatári, ktorých odrazil Štefan Drugeth s relatívne malým vojskom. Mesto zohralo významnú úlohu v dobe Rákócziho povstania zač. 18. stor. Po revolúcii v r. 1848 - 1849 vnikli na územie stolice oddiely ruskej armády a mesto sa stalo cieľom ich rabovania. Počas 2. svet. vojny bola oblasť okolia mesta bojiskom a po prechode frontu boli všetci muži vo veku 18 až 55 r. z mesta deportovaní. V r. 1951 až 1960 obec dostala novodobý štatút mesta a stala sa sídlom okresu.

Menšia časť, Malé Kapušany, zostala v r. 1430 dedinou a tvorila predmestie Veľkých Kapušian. Dedina Čepeľ, nachádzajúca sa východne od Veľkých Kapušian, sa prvýkrát uvádza v písomnom doklade z r. 1263. Sídlisko však zrejme jestvovalo už pred 11. stor. Od 13. stor. patrilo viacerým šľachtickým rodom, najmä Mokcsayovcom a neskôr Drugetovcom. Bol tam aj kaštieľ Drugethovcov s hospodárskymi budovami a záhradou. Od r. 1914 je súčasťou Veľkých Kapušian. Obec Veškovce pravdepodobne založil zemiansky vlastník v 13. stor. Najstarší písomný doklad o dedine pochádza z r. 1331. Patrila miestnym aj iným zemanom. Tamojší kostol je dokumentovaný od 14. stor. Od r. 1960 sú súčasťou Veľkých Kapušian.
a súèasnos
V r. 1427 bolo v mestečku vyše 230 meštianskych domov. Neskôr sa počet obyv. a domov výrazne menil. V r. 1599 malo 70 domov, kostol, faru, školu aj hostinec. V r. 1828 tu žilo 312, v r. 1900 1249 a v r. 1970 už 5047 obyv. V dedine Čepeľ v r. 1599 hospodárilo vyše 20 poddanských domácností. Neskôr poddaných ubúdalo, okolo r. 1715 až 1720 sídlisko nejestvovalo. V obnovenej dedine bolo v r. 1828 37 domov a 310 obyv. V r. 1900 tu žilo 279 obyv. V dedine Veškovce v r. 1427 hospodárilo najmenej 8 poddanských domácností. Neskôr obyv. ubúdalo. V r. 1599 boli v dedine 1 - 2 poddanské domy, v r. 1715 ich bolo 5, v r. 1720 už žiadny, bývali tam len zemania. V r. 1828 tu bolo 65 domov so 425 obyvateľmi. V r. 1900 tu žilo 365 obyv. Počet obyv. slovenskej národnosti je 3506, maďarskej 5561, rómskej 422, českej 48, rusínskej 2, ukrajinskej 90, nemeckej 2 a u 122 obyv. nebola národnosť zistená. Počet ekonomicky aktívnych osôb je 5297, čo tvorí 54,3 % obyvateľstva s trvalým pobytom v meste. Podiel osôb v predproduktívnom veku je 20,3 %, produktívnom veku 67,4 % a v poproduktívnom veku 11,8 %. Domový fond tvorí 1052 domov a 3140 bytov, počet neobývaných domov 69, neobývaných bytov 61.
Školstvo, kultúra a šport
Kostol ev. ref. cirkvi pochádza z r. 1787, na jeho vých. stene je pamätná tabuľa básnikovi a filozofovi J. Erdélyimu. Rím. kat. kostol sv. Šimona a Júdu je z r. 1807. Kostol ev. ref. cirkvi vo Veškovciach pochádza z polovice 19. stor. V miestnom parku je plastika V. Löfflera. V meste sa pravidelne konajú tradičné spoločenské a kultúrne podujatia, medzinárodná výstava COPUS (ukážky ľudového remesla z Rumunska, Maďarska, Ukrajiny, Poľska, Slovenska), medzinárodná súťaž O pohár primátora mesta vo varení halászlé (z maď. rybia polievka), medzinárodná súťaž Beh kapušianskou Pláňavou a medzinárodná súťaž v spoločenských tancoch O pohár riaditeľa EVO a O pohár primátora mesta. Zo zdravotníckych zariadení je v meste poliklinika a 3 lekárne. Je tu mestská polícia a šport na záujmovej a súťažnej úrovni sa vykonáva v TJ Energetik Kapušany. Škola v meste jestvovala už v 15. stor. pri farskom kostole. V 20. stor. sa rozvinulo stredné školstvo. V meste sú 3 MŠ, 2 ZŠ, 1 ZUŠ, Gymnázium, Stredná poľnohospodárska škola, SOU energetické, Osobitná internátna škola, a Detský domov Lienka. Pre rozvíjajúcu sa turistiku mesto poskytuje ubytovacie služby v 1 hoteli, 1 penzióne Griff, 1 ubytovni a v internáte SOU energetickom.
Hospodárstvo
Okrem tradičného roľníctva, ovocinárstva a vinohradníctva sa rozvíjali v meste aj remeslá, napr. krajčírstvo, čižmárstvo, hrnčiarstvo. Remeselnícke cechy vo Veľkých Kapušanoch hodnoverne existujú od r. 1525. V 17. stor., v dôsledku stavovských povstaní mesto upadlo. V prvej polovici 19. stor. bola v prevádzke tlačiareň. Oživenie prinieslo obdobie v r. 1923 - 1960, keď bolo sídlom okresnej správy. Do modernej podoby začalo mesto rásť až po 2. svet. vojne. Od polovice 20. stor. sa tu rozvíjal poľnohosp. a stavebnícky priemysel. Hospodársky význam mesta podporila širokorozchodná železničná trať, postavená v r. 1966 z Hanisky pri Košiciach po hranice Ukrajiny v Maťavských Vojkovciach. Vo Veľkých Kapušanoch vzniklo prekladisko tovaru z bývalého ZSSR. V blízkom okolí mesta je sústredených niekoľko podnikov energetického, plynárenského a chemického priemyslu. Elektrárne Vojany sú najväčšou tepelnou elektrárňou na Slovensku s výkonom 1320 MW. Pozostávajú z dvoch energetických výrobní Elektrárne Vojany I a Vojany II, obe s inštalovaným výkonom 6 x 110 MW.
Rozvojové plány
Vízia a stratégia v oblasti cestovného ruchu v oblasti Veľkých Kapušian sa zakladá na rozširovaní a skvalitňovaní už existujúcich služieb a nasledujúcich čiastkových úlohách: vytvorenie cykloturistickej trasy prechádzajúcej regiónom, propagácia splavovania riek regiónu od Zemplínskej šíravy po hranicu s Maďarskom, vytvorenie satelitu Zemplínskej Šíravy s možnosťou realizovať fakultatívne zájazdy, vytvorenie máp s vyznačenými lokalitami vhodnými na kúpanie a športový rybolov, rozšírenie cezhraničnej spolupráce (výmenné detské tábory, športové a spoločenské súťaže).
M. č.: veľké kapušany, veškovce.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia

Späť