Stupava

Základné údaje

Územie mesta bolo osídlené už v dobe bronzovej. Prvými známymi obyvateľmi boli Kelti. Neskôr sa toto územie stalo susedom Rímskeho impéria a Rimania si tu postavili vojenskú stanicu, ktorej význam potvrdzuje zápis na víťaznom stĺpe cisára Marka Aurélia v Ríme z roku 180. Pevnosť bola postavená z veľkých okresaných kameňov. Obkolesoval ju hrubý múr štvorcového pôdorysu so strážnymi vežami. S výskumom na území bývalej rímskej vojenskej stanice začal stupavský farár Ignác Gond s priateľmi, ktorí pokusom v roku 1892 objasnili techniku odovzdávania signálov a správ medzi posádkou v Stupave a v rakúskom rímskom tábore Petronell-Carnuntum. Dorozumievali sa pomocou svetelných signálov odrážaných zrkadlami. Začiatkom 5. storočia Rimania svoje postavenie v Stupave opustili.

V slovanskom období bolo územie Stupavy neprerušovane osídlené, o čom svedčia nálezy slovanského pohrebiska s keramickými predmetmi zo 6.-9. storočia. Po rozpade Veľkej Moravy a začlenení Záhoria do uhorského štátu sa Stupava prvýkrát spomína v darovacej listine Bela IV., uhorského kráľa v roku 1269 pod názvom Ztumpa. V tomto období bol na území Stupavy vybudovaný kamenný hrad, neskôr známy pod menom Pajštún, ktorý bol sídlom pajštúnskeho a stupavského panstva. Hrad bol centrom a sídlom Stupavskej župy. V roku 1271 ho dobyli vojská Přemysla Otakara II. Neskorší majitelia hradu sa presťahovali do pohodlnejšieho kaštieľa v Stupave, ktorý vlastnil postupne rod Pálffyovcov a Károlyiovcov, ktorí ho opustili v roku 1945.

Stupava vďaka svojej mimoriadne výhodnej polohe bola od svojho založenia významným strediskom a križovatkou obchodných ciest. Miestne trhovisko a slávne trhy boli známe v celom okolí a práve pre túto skutočnosť v mestečku vznikla tridsiatková stanica, kde sa vyberal poplatok za prevážaný tovar v sume troch percent z ceny tovaru. V roku 1553 mala Stupava 51 port, v r. 1715 vinice a 148 daňovníkov, v roku 1828 bolo v mestečku 461 domov a 3374 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali najmä poľnohosp., chovom domácich zvierat, rybárstvom, prácou v lesoch, pálením vápna a ďalšími remeslami a obchodom. Najdôležitejšími plodinami boli ľan a konope, z nich sa lisovaním získaval olej. Mlyny na lisovanie - stupy, boli postavené na Stupavskom potoku. Najstarší lis tvorili drevená nádoba - kadlub s otvorom v dolnej časti a tĺčik z dreva, na ktorý sa stúpalo nohou. Tieto dva nástroje sú zobrazené i v stupavskom erbe. Polotovary, ktoré vznikali pri lisovaní oleja, ako napr. kúdel, predávali Stupavčania na trhoch a vyslúžili si tak prezývku kúdeláci, resp. kúdelári.

Stupavu preslávili začiatkom 18. storočia svojou keramikou habáni, predovšetkým rod Putzlovcov, ktorí založili v Stupave dielňu v roku 1714. V slávnej tradícii pokračoval Ferdiš Kostka (1878 - 1951), ktorý sa stal prvým národným umelcom v Československu a jeho diela možno obdivovať nielen v rodnom dome v Stupave - v Múzeu F. Kostku, ale i v zbierkach múzeí v Bratislave a v zahraničí. Začiatkom 20. storočia vznikajú cementáreň, konzerváreň a pálenica.

Mást: dnes je súčasťou Stupavy. Obec sa spomína v roku 1377 a patrila panstvu Borinka. V 16. storočí sa tu usadili chorvátski kolonisti. V roku 1553 mala 18 port, v roku 1715 vinice, krčmu a 42 daňovníkov, v roku 1828 104 domov a 749 obyvateľov.

Pamiatky

Stupavský kaštieľ patrí medzi najvýznamnejšie architektonické pamiatky mesta. Zaujíma krajnú polohu parku a tvorí súčasť historického centra. Pôvodne na jeho mieste stál vodný hrad a patril ku kráľovským hradom. Pálffyovci ho v 17. storočí prestavali na ranobarokový opevnený kaštieľ. V roku 1867 sa stal majetkom významného uhorského rodu Károlyiovcov, vďaka ktorému dostal novú podobu v romantickom štýle s rokokovými znakmi. Ničivý požiar spustošil pôvodnú nádheru kaštieľa a následná rekonštrukcia nepriaznivo zmenila jeho vzhľad. Okrem budov sa zachoval anglický park, ktorý patrí z hľadiska výskytu vzácnej flóry k najvýznamnejším parkom Slovenska. Okrem vzácnej odrody tisovníka Taxodium ascendens tu nájdeme platan západný (Platanus occidentalis) a iné dreviny. Pôvodne bol v parku umiestnený grófsky pivovar, mlyn a niekoľko rybníkov. V súčasnosti sa park udržiava a obnovuje.

Kostol sv. Štefana, uhorského kráľa, rímsko-katolícky chrám bol postavený pôvodne ako kostolný hrad v polovici 14. storočia. Najstarší údaj z kroník dokladá, že stál už v roku 1390. Neskôr v 15. storočí bol opevnený vysokým múrom a stal sa útočiskom pre obyvateľov v časoch vojen. Kostol často menil svoju podobu prístavbami. Začiatkom 18. storočia bola pristavená kaplnka a v roku 1764 Pálffyovci začali rozsiahlu rekonštrukciu, pri ktorej z pôvodnej stavby zostal iba jeden múr. Kostol nadobudol väčší rozmer, boli k nemu pristavané bočné krídla, severná kaplnka bola spojená s chrámom a pripojená bola aj južná kaplnka. Rekonštrukcia skončila v roku 1767 a chrám bol posvätený. Neďaleko fary sa nachádza ďalšia významná sakrálna stavba-baroková kaplnka s Kalváriou z rokov 1709 - 1713. Pred kostolom je umiestnený trojičný stĺp z polovice 18. storočia. V roku 1701 bol postavený kostol aj v Máste v barokovom slohu a bol zasvätený sv. Šebastiánovi. Napriek tomu, že mestečko nadobudlo iný charakter a tradície začali ustupovať, zachovala si Stupava i Mást tradíciu hodov - výročných sviatkov posvätenia chrámov, ktoré sú v súčasnosti významnými cirkevnými i kultúrno-spoločenskými udalosťami v živote mesta. Sviatok sv. Štefana, uhorského kráľa, pripadajúci na 16. augusta, je dňom, kedy sa konajú Stupavské hody s bohatým kultúrnym programom.
M. č.: mást, stupava.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia