V tejto agende nájdete niekoľko základných informácií o štátnej službe, o obsadzovaní štátnozamestnaneckých miest a o podmienkach prijatia do štátnej služby.

Štátna služba je činnosť, ktorou štátny zamestnanec v ustanovenom rozsahu plní úlohy štátneho orgánu pri vykonávaní štátnej správy alebo úlohy pri vykonávaní štátnych záležitostí v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby alebo bez určenia odboru štátnej služby a ktorá zahŕňa:

• riadenie,
• rozhodovanie,
• odbornú prípravu návrhov zákonov, ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov vrátane odborných činností súvisiacich s ich prerokúvaním, schvaľovaním a podpisovaním, ako aj  odborných činností súvisiacich s vrátením zákonov prezidentom,
• odbornú prípravu koncepčných dokumentov a strategických dokumentov,
• odbornú prípravu podkladov na vykonávanie štátnych záležitostí,
• právne zastupovanie,
• kontrolu, dozor alebo inšpekciu,
• vnútorný audit alebo vládny audit alebo
• odbornú prípravu rozhodnutí.

Štátna služba je budovaná na princípe:

• politickej neutrality,
• zákonnosti,
• transparentného zamestnávania,
• efektívneho riadenia,
• nestrannosti,
• profesionality,
• transparentného a rovnakého odmeňovania,
• stability,
• rovnakého zaobchádzania.

Štátna služba sa vykonáva v štátnozamestnaneckom pomere k štátu.  Na štátnozamestnanecké vzťahy sa vzťahuje Zákonník práce, len ak to ustanovuje zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení ( ďalej v texte len ako „zákon o štátnej službe“).

Štátnym zamestnancom na účely tohto zákona je občan, ktorý vykonáva štátnu službu v štátnozamestnaneckom pomere v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby alebo bez určenia odboru štátnej služby.

Občan Slovenskej republiky, občan iného členského štátu Európskej únie, občan štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, a občan Švajčiarskej konfederácie (ďalej len „občan“) má právo uchádzať sa o prijatie do štátnej služby za podmienok ustanovených zákonom o štátnej službe a osobitným predpisom. Ak sa z hľadiska oprávnených záujmov Slovenskej republiky vyžaduje, aby štátnu službu na štátnozamestnaneckom mieste vykonával občan Slovenskej republiky, má právo uchádzať sa o prijatie do štátnej služby len občan Slovenskej republiky.

Nariadením vlády č. 114/2017 Z. z. boli ustanovené štátnozamestnanecké miesta, na ktorých môže štátnu službu vykonávať len štátny občan Slovenskej republiky. Podľa nariadenia môže štátnu službu vykonávať len občan Slovenskej republiky napr. na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, Krajskej prokuratúre, Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky, alebo na štátnozamestnaneckom mieste, na ktorom sa vyžaduje oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami, prípadne na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti.

Druhy štátnej služby a podmienky prijatia do štátnej služby

Štátnu službu možno vykonávať ako stálu štátnu službu alebo dočasnú štátnu službu.

Stála štátna služba:

• štátna služba na neurčitý čas,
• prijatie - na základe výberového konania,
• skúšobná doba (3 mesiace).

Dočasná štátna služba:

• štátna služba na určitý čas,
• prijatie - aj bez výberového konania,
• skúšobná doba (3 mesiace),
• využíva sa napr. na zastupovanie počas materskej dovolenky alebo pracovnej neschopnosti. 

Do štátnej služby je možné prijať na základe písomnej žiadosti o prijatie do štátnej služby občana, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby, ak spĺňa tieto predpoklady:

• dosiahol vek najmenej 18 rokov,
• má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,
• je bezúhonný,
• spĺňa kvalifikačné predpoklady,
• ovláda štátny jazyk,
• bol úspešný a vybraný vo výberovom konaní alebo v hromadnom výberovom konaní, ak zákon o štátnej službe alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Do štátnej služby na príslušné štátnozamestnanecké miesto je možné prijať občana, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby, ak okrem vyššie uvedených  predpokladov spĺňa aj tieto požiadavky ( ustanovené osobitnými predpismi alebo služobným úradom):

• je zdravotne spôsobilý na vykonávanie štátnej služby, ak zdravotnú spôsobilosť vyžaduje osobitný predpis,
• ovláda cudzí jazyk na požadovanej úrovni, ak túto požiadavku na vykonávanie štátnej služby ustanoví služobný úrad v opise štátnozamestnaneckého miesta,
• spĺňa ďalšie požiadavky ustanovené osobitným predpisom alebo požiadavky určené služobným úradom potrebné na riadne vykonávanie štátnej služby podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta,
• má odbornú prax, ak túto požiadavku na vykonávanie štátnej služby ustanoví služobný úrad v opise štátnozamestnaneckého miesta; odbornou praxou na účely tohto zákona je vykonávanie činnosti, ktorá má rovnaký charakter alebo obdobný charakter ako činnosť vykonávaná na príslušnom štátnozamestnaneckom mieste podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta.

Bezúhonnosť

Za bezúhonného sa nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, ak odsúdenie nebolo zahladené.

Občan, ktorý nie je štátnym občanom Slovenskej republiky a uchádza sa o prijatie do štátnej služby, preukazuje bezúhonnosť:

• výpisom z registra trestov vydaným príslušným orgánom krajiny, ktorej je štátnym príslušníkom
• listinou rovnocennou s výpisom z registra trestov alebo čestným vyhlásením osvedčeným príslušným orgánom krajiny (to platí, ak sa výpis z registra trestov v krajine, ktorej je občan štátnym príslušníkom, nevydáva)

Výpis z registra trestov alebo listina, ktorá ho nahrádza, nesmú byť pri ich predložení staršie ako tri mesiace.

Ak sa obsadzuje štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca alebo na ktorom štátny zamestnanec vykonáva činnosť spojenú s nakladaním s verejnými finančnými prostriedkami a ktoré služobný úrad určí v služobnom predpise, bezúhonnosť sa preukazuje odpisom z registra trestov. V uvedenom prípade sú kritéria na splnenie predpokladu bezúhonnosti nastavené prísnejšie.

Kvalifikačné predpoklady sú:

• vzdelanie,
• osobitný kvalifikačný predpoklad podľa osobitného predpisu,
• študijný odbor, ak túto požiadavku na vykonávanie štátnej služby ustanoví služobný úrad v služobnom predpise,
• odborná prax podľa prílohy č. 2. zákona  o štátnej službe.

Splnenie kvalifikačných predpokladov vzdelania a študijného odboru sa preukazuje spôsobom ustanoveným zákonom o štátnej službe v závislosti od požadovaného stupňa vzdelania. Kópie dokladov ktoré je potrebné predložiť, sú spravidla uvedené v oznámení o vyhlásení výberového konania, prípadne je možné kontaktovať príslušný služobný úrad.

Výberové konanie do štátnej služby

Štátnozamestnanecké miesta sa môžu obsadzovať:

na základe vnútorného výberového konania (užšieho alebo širšieho) alebo na základe vonkajšieho výberového konania.

Výberové konanie môže pozostávať z:

• písomnej časti a ústnej časti alebo
• ústnej časti (len pri užšom výberovom konaní).

Výberové konanie vyhlasuje služobný úrad prostredníctvom registra výberových konaní na ústrednom portáli najmenej 15 pracovných dní pred jeho uskutočnením. Na tomto portáli sú zverejnené všetky aktuálne výberové konania do ktorých sa  možno prihlásiť.

Služobný úrad môže vyhlásiť výberové konanie aj v tlači alebo v iných verejnosti všeobecne prístupných prostriedkoch masovej komunikácie.

Osoba, ktorá nie je štátnym zamestnancom sa môže spravidla prihlasovať len do vonkajšieho výberového konania.

Do výberového konania sa prihlasuje elektronicky  alebo v listinnej podobe.

Aktuálne vyhlásené výberové konania o ktoré máte záujem, si môžete vyhľadať na portáli slovensko.sk.

Podrobnosti o výberových konaniach môžete nájsť na  Výberové konanie ... (slovensko.sk)

Založenie, vznik a skončenie štátnozamestnaneckého pomeru

Štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu v štátnozamestnaneckom pomere v príslušnom služobnom úrade.

Štátnozamestnanecký pomer sa zakladá:

• služobnou zmluvou,
• zvolením alebo vymenovaním na štátnozamestnanecké miesto vo verejnej funkcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu alebo vymenovaním do funkcie riaditeľa kancelárie bezpečnostnej rady,
• vymenovaním do funkcie štatutárneho orgánu podľa osobitného predpisu.

Služobný úrad odovzdá štátnemu zamestnancovi spolu so služobnou zmluvou aj opis štátnozamestnaneckého miesta a oznámenie o výške a zložení funkčného platu.

Skúšobná doba plynie odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru a trvá tri mesiace.

V rámci skúšobnej doby môže služobný úrad a štátny zamestnanec písomne skončiť štátnozamestnanecký pomer z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu.

Služobný úrad môže skončiť štátnozamestnanecký pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo dojčiacou ženou len vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej tehotenstvom alebo materstvom.

Štátnozamestnanecký pomer je možné skončiť:

• dohodou,
• výpoveďou,
• okamžitým skončením,
• skončením v skúšobnej dobe.

Plat štátneho zamestnanca

Štátnemu zamestnancovi za podmienok ustanovených zákonom o štátnej službe patrí plat, ktorý tvorí:

• funkčný plat (tvorí ho tzv. tarifný plat, ku ktorému sa v konkrétnych prípadoch pripočítavajú rôzne príplatky, kompenzácie či doplatky),
• plat za štátnu službu nadčas,
• plat za neaktívnu časť služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby,
• príplatok za štátnu službu v noci,
• príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu,
• príplatok za štátnu službu vo sviatok,
• odmena.

Tarifný plat tvorí:

• platová tarifa v príslušnej platovej triede podľa prílohy č. 3 zákona o štátnej službe alebo podľa osobitného predpisu (platí napr. pre štátnych zamestnancoch Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky alebo Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky),
• zvýšenie platovej tarify za služobnú prax (za každý rok služobnej praxe o 1 %).

Vláda v nadväznosti na kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa dohodnutú na príslušný kalendárny rok ustanovuje nariadením zvýšené platové tarify štátnych zamestnancov. Platové tarify uvedené v prílohe č. 3 zákona o štátnej službe strácajú platnosť ustanovením zvýšených platových taríf.

Mimoriadny plat patrí štátnemu zamestnancovi na mieste mimoriadnej významnosti, určuje ho vláda.

Osobný plat možno poskytnúť štátnemu zamestnancovi počas vykonávania osobitne významných úloh alebo mimoriadne náročných úloh.

Obmedzenia štátneho zamestnanca

Štátny zamestnanec nesmie:

• vykonávať činnosť, ktorá je nedôstojná z hľadiska vykonávania štátnej služby,
• prijímať dary alebo iné výhody v súvislosti s vykonávaním štátnej služby okrem darov alebo iných výhod poskytovaných služobným úradom a darov poskytovaných pri oficiálnych rokovaniach alebo stretnutiach,
• požadovať dary alebo iné výhody, alebo navádzať iného na poskytovanie darov alebo iných výhod v súvislosti s vykonávaním štátnej služby,
• nadobúdať majetok od štátu, obce, vyššieho územného celku alebo právnickej osoby podľa osobitného predpisu inak ako za podmienok ustanovených osobitnými predpismi
• používať symboly spojené s vykonávaním štátnej služby na osobný prospech,
• zvýhodňovať blízke osoby pri vykonávaní štátnej služby,
• vyhotovovať falzifikáty a nepravdivé dokumenty súvisiace s vykonávaním štátnej služby,
• vedome šíriť a sprostredkúvať nepravdivé, pravdu skresľujúce alebo zavádzajúce informácie, ktoré by mohli poškodiť povesť služobného úradu alebo povesť ostatných štátnych zamestnancov.

Štátny zamestnanec taktiež nesmie:

• podnikať,
• vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná alebo obdobná s činnosťou uvedenou v opise jeho štátnozamestnaneckého miesta,
• byť členom riadiacich orgánov, kontrolných orgánov alebo dozorných orgánov právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť, okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze.

Zákon o štátnej službe ustanovuje, v ktorých prípadoch sa na štátneho zamestnanca nevzťahuje obmedzenie:

• vykonávať inú zárobku činnosť (napr. na lektorskú, pedagogickú, literárnu alebo vedeckú činnosť),
• byť členom v orgánoch právnických osôb (napr. ak s členstvom vysloví služobný úrad predchádzajúci písomný súhlas).

Majetkové priznanie štátneho zamestnanca:

Štátny zamestnanec je počas trvania štátnozamestnaneckého pomeru povinný podať majetkové priznanie

Majetkové priznanie obsahuje údaje o

• nehnuteľnom majetku,
• hnuteľnom majetku,
• majetkových právach a iných majetkových hodnotách.