Ústredný portál verejnej správy

Informácie o obci

mapa

Bratislava - Nové mesto

Nové mesto
Mestská časť Nové mesto sa rozprestiera v priestore medzi Račou a Starým mestom. Má rovinatý i kopcovitý povrch, lebo jej východná časť zahŕňa aj zalesnenú oblasť pohoria Malé Karpaty. V obvode tejto mestskej časti v minulosti nevzniklo žiadne väčšie sídlo, ale boli tu vinohrady, záhrady lúky a polia s rozptýlenými domami a majermi. Postupná urbanizácia sa začala na sklonku 18. stor. a pokračovala aj v nasledujúcich dvoch storočiach. Dôležitým impulzom rozvoja bola výstavba stanice konskej železnice trate Bratislava - Trnava - Sereď v r. 1840. Pôvodná staničná budova je aj súčasťou znaku tejto mestskej časti. V období modernizácie v poslednej tretine 19. stor. sa tu koncentrovala výstavba nových priemyselných podnikov akým bol pivovar Stein postavený v r. 1873, továreň na výrobu elektrických strojov Siemens a čokoládovňa bratov Stollwerckovcov. Na sklonku stor. tu bola vybudovaná významná chemická továreň Dynamit Nobel. Rýchlo sa rozširovala železničná i cestná sieť v tejto oblasti, sklady a kasárne armády a postupne tu vznikali obytné štvrte určené predovšetkým robotníkom. Krátko po vzniku Slovenskej republiky r. 1939 sa v priestore Tehelného poľa začal stavať veľký športový areál s futbalovým štadiónom a ďalšími zariadeniami. Severovýchodná časť dnešnej mestskej časti Nové Mesto sa zapĺňala priemyselnými podnikmi a obytnými domami aj po 2. svet. vojne. Veľkú expanziu zaznamenal chemický podnik Dynamit-Nobel (dnešný Istrochem), ktorý sa stal dôležitým prvkom priemyselného rozvoja celej Bratislavy. Na svahoch Malých Karpát však dominovalo tradičné vinohradníctvo. V západnej časti, v priestore Koliby sa rozvíjala individuálna výstavba obytných domov. V pol. 60. r. 20. stor. sa v juhozápadnom cípe Nového mesta na Kramároch začal stavať rozľahlý nemocničný areál a ďalšie zdravotnícke spolu s obytnými súbormi panelových domov. Po politických zmenách v r. 1989 postupne prešli tunajšie priemyslové podniky veľkou technologickou a produkčnou transformáciou a zároveň sa v rámci ich privatizácie výrazne zmenili vlastnícke pomery. Väčšina z nich sa dokázala prispôsobiť novým požiadavkám a v súčasnosti predstavujú dôležitú súčasť Bratislavy v oblasti zamestnanosti i v tvorbe ekonomických zdrojov. Západné časti Nového mesta sú perspektívnymi oblasťami pre individuálnu bytovú výstavbu a priestory urbanizovaných častí ponúkajú ešte veľa možností pre dostavbu infraštruktúry, skladových priestorov i obytných blokov.

Späť