Ústredný portál verejnej správy

Informácie o obci

mapa

Bytča

Geografia
Chotár mesta sa rozkladá v troch geomorfologických celkoch. Prevažná časť leží v Bytčianskej kotline, ktorá je súčasťou Považského podolia. Kotlinu vypĺňa niva Váhu a jeho prítokov. Oblasti na ľavom brehu rieky Váh zasahujú do Súľovských vrchov. Západná časť chotára je na predhorí Javorníkov.
Fauna
Fauna Bytče a okolitej krajiny patrí k arboreálnej faune, ktorá sa viaže na stredoeurópske miešané lesy. Zastúpené sú bezstavovce. Z chrobákov sa vyskytujú najmä bystruškovité. Rozmanitou skladbou vyniká rad motýle. V údolí Váhu zaznamenali aj výskyt vzácneho vidlochvosta feniklového a vidlochvosta ovocného. Významnú zložku zoocenóz tvoria vtáky Bohato zastúpené sú aj cicavce. V posledných desaťročiach sa v chotári rozšíril areál medveďa hnedého.
Flóra

Územie patrí do oblasti západokarpatskej flóry a obvodu západobeskydskej a predkarpatskej flóry. V areáli zámku v Bytči sú dva stromy prekategorizované na prírodné pamiatky a to javor mliečny s obvodom kmeňa 308 cm a vekom okolo 250 rokov a lipa veľkolistá s obvodom kmeňa 441 cm a vekom odhadnutým na 320 rokov.
História
Prvá písomná zmienka o Bytči pochádza z roku 1234.Bytčianska kotlina však bola osídlená už v neskorej dobe kamennej, eneolite, mladšej dobe bronzovej, v halštatskej, laténskej a rímskej dobe. Archeologický výskum potvrdil okrem iného prítomnosť lovcov mamutov už v staršej dobe kamennej. Osídlenie kontinuitne pokračovalo i v predveľkomoravskom období. Územie patrilo do Nitrianskeho kniežatstva, resp. k ranofeudálnemu štátu Mojmírovcov. Pamiatky materiálnej kultúry svedčia o historickom osídlení aj v poveľkomoravskej dobe. Je pravdepodobné, že územie patrilo po páde Veľkej Moravy k vratislavskej diecéze a dŕžave Piastovcov. Od druhej polovice 11. stor. sa stalo trvalou súčasťou uhorského kráľovstva a z cirkevnej stránky nitrianskeho biskupstva. Toto zostalo majiteľom Bytče až do polovice 15. stor. Na tejto skutočnosti nič nemení okolnosť, že po odchode Tatárov udelil Belo IV. nejaký majetok v Bytči bánovi Filipovi /Fyle/. Jedinú vážnu zmenu v držbe Bytče znamenali roky 1300 - 1321, keď sa majetkov nitrianskeho biskupstva a značnej časti Považia zmocnil Matúš Čák Trenčiansky. Ako zemepánske mestečko podliehala majiteľom Bytčianskeho panstva. Zložitejšie boli vlastnícke vzťahy v 15. stor. a v prvej polovici 16. stor. Vo vlastníctve Bytče sa vystriedalo niekoľko feudálnych pánov, podľa toho, kto nadobudol prevahu, alebo kto sa dostal do milosti alebo nemilosti u panovníka. Tak sa Bytče postupne zmocnili Ján Podmanický, Peter Kostka a Rafael Podmanický. Nárok na mesto mali však aj jeho legitímni majitelia Imrefiovci. V r. 1563 získal za 17000 zlatých do tretej generácie hrad Hričov a značne poškodený starý zámok v Bytči spolu s panstvom a mestom František Thurzo. Thurzovci užívali Bytču až do r. 1627. Za ich éry sa Bytča stala centrom kultúry a vzdelania.

Thurzovci boli jedným z najmocnejších feudálnych rodov v Uhorsku a Juraj Thurzo , uhorský palatín, mal svoje sídlo v Bytči. Thurzovci postavili zámok, ktorý patrí medzi klenoty renesančného staviteľstva na Slovensku. Bol vybudovaný na gotických základoch vodného hradu staviteľom Jánom Kiliánom z Talianska. Medzi skvosty areálu Bytčianskeho zámku patrí aj Sobášny palác z roku 1601. V súčasnosti je zámok sídlom štátneho archívu. Sú tu uložené cenné dokumenty, z ktorých napríklad najstarší pochádza z roku 1263. Medzi unikáty archívu patrí tiež rozsudok na Jurajom Jánošíkom, listy Alžbety Báthoryovej a iné.

Druhým rodom popri Thurzovcoch, ktorý v dejinách Bytče hral významnú úlohu boli Eszterházyovci. Z početnej rodiny Eszterházyovcov, ktorí vlastnili Bytču v rokoch 1627 - 1868 treba spomenúť Mikuláša Eszterházyho a jeho syna Pavla. Eszterházyovci sa v Bytči zdržiavali iba prechodne a panstvo postupne prenajímali rôznym šľachtickým rodom. V r. 1862 Eszterházyovci prenajali Bytčianske panstvo aj so zámkom a v r. 1868 napokon predali veľkopodnikateľovi s drevom Leopoldovi Popperovi. V r. 1882 získal barónsky titul s predikátom "de Podhragy". Popperovci sa zameriavali najmä na exploatáciu lesného bohatstva. V Bytči im patril pivovar, parná píla, zápalkáreň a továreň na železný nábytok. Neskôr aj tieto podniky prenajímali. Ústrednú správu svojich majetkov mali Popperovci v Bytči-Hliníku. Na prelome stor. už bola väčšina Bytčanov zamestnaná v priemysle, remeslách, ale aj obchode, službách a poľnohosp. V r. 1900 mala Bytča 3080 obyvateľov, z toho 1448 zárobkovo činných. Z nich 639 zamestnávali priemyselné podniky, vrátane dielní a malých závodov a stali sa základom spriemyselnenia Bytče a viaceré úspešne pokračovali vo svojej činnosti až do súčasnosti (pivovar, Považský kovopriemysel, zápalkáreň a iné). Postavenie Považskej železnice Bratislava - Žilina v r. 1883 znamenalo pre Bytču ďalšie zlepšenie hospodárskych podmienok. Bytča bola od konca 19. stor. osvetlená svietidlami na karbid. Po r. 1918 sa v Bytči začali budovať nové stavby. S elektrifikáciou sa začalo v r. 1922, v r. 1921 postavili budovu Tatra banky, v rokoch 1934 - 1937 sa postavila budova okresného úradu. V r. 1930 telovýchovná jednota Sokol postavila novú telocvičňu s kinom, v r. 1933 bola vybudovaná plaváreň. V rokoch 1934 - 1936 bolo vydláždené námestie a postavené tri mosty cez Petrovičku, ktorá preteká mestom. Mesto bolo sídlom viacerých štátnych úradov, okresný úrad, súd, daňový úrad, školský inšpektorát a iné. V období Slovenského štátu sa v meste postavili ďalšie stavby, nová fara, hasičský dom, nový štadión na Sihoti a boli rozšírené, resp. postavené nové priemyselné podniky. Po r. 1945 správu obce prevzal miestny národný výbor. Obec sa od r. 1945 usilovala o získanie štatútu mesta a rozšírenie obce. 1. januára 1946 vznikla obec Bytča, do ktorej patrili aj predtým samostatné obce Hliník nad Váhom a Malá Bytča. Bytča získala štatút mesta až v júli 1960, kedy vznikol i mestský národný výbor. Územná reorganizácia v r. 1960 však spôsobila, že zanikol okres Bytča a okresným sídlom sa stala Žilina. I keď mesto získalo väčšie právomoci, nemohlo to nahradiť právomoci dovtedajšieho okresu. Všetky podniky v meste sa po r. 1960 stali modernými závodmi s rozsiahlym vývozom do zahraničia. Vybudovalo sa nové sídlisko a postupne sa dobudovala infraštruktúra mesta.
História pripojených obcí
Beňov: Najstaršia správa je z r. 1423. Patril dvom zemianskym rodom Beňovskovcom a Urbanskovcom. Vyvíjal sa ako kuriálna obec. V r. 1598 mala obec 5 domov a v r. 1828 10 domov a 117 obyvateľov. V r. 1656 bol v obci pivovar. Bol pripojený k Mikšovej v r. 1899.

Hliník nad Váhom: V lokalite Kluky bolo odkryté osídlenie z doby bronzovej. Najstaršia písomná správa je z r. 1234. V r. 1439 patril k Považskobystrickému panstvu, neskôr zemianskym rodom Hlinických, Maršovských, Závadských. V r. 1598 mala obec 27 zemianskych domov, r. 1784 67 domov, r. 1828 106 domov a 640 obyvateľov. V r. 1946 bol Hliník pričlenený k Bytči.

Hrabové: Najstaršie osídlenie v chotári obce dokumentujú nálezy púchovskej kultúry v lokalite Nivy. Písomné doklady siahajú až na začiatok 13. stor. Obec patrila zemianskym rodinám Hrabovských a iným. V r. 1598 mala obec 21 domov, r. 1784 48 domov, 58 rodín a 311 obyvateľov. V obci je renesančný kaštieľ z r. 1690. Od r. 1952 je tu domov dôchodcov. Pričlenené k Bytči v r. 1971.

Malá Bytča: Najstaršia písomná zmienka o obci je z r. 1250. V najstaršom období obec patrila viacerým majiteľom, definitívne panstvu Bytča. V r. 1598 mala obec 14 domov, r. 1784 43 domov, 54 rodín a 269 obyvateľov. Pripojená k Bytči v r. 1946.

Mikšová: V chotári obce bolo pohrebisko ľudu lužickej kultúry. Najstaršia písomná zmienka je z r. 1438. Patrila rodine Maršovských. V r. 1598 mala obec 18 domov, r. 1784 24 domov, 36 rodín a 159 obyvateľov. V r. 1907 pričlenená k Malej Bytči a spolu s ňou neskôr k Bytči.

Pšurnovice: Prvá písomná zmienka pochádza zo začiatku 16. stor. Obec patrila panstvu Bytča. V r. 1559 sa v obci spomína zákupný richtár. V r. 1598 mala 12 domov, r. 1784 76 domov, 86 rodín a 481 obyvateľov. Pričlenené k Bytči v r. 1971.
Demografia
V minulosti malo mesto poľnohosp. - remeselnícky ráz. Postupne sa však premenilo na priemyselné, obchodné a spoločensko-kultúrne stredisko širokého okolia. Tento prechod sa začal koncom 19. stor. a pokračuje do súčasnosti rozvojom moderného priemyslu, nadväzujúceho na dlhoročné tradície. V minulosti bol počet obyvateľov pomerne stabilný. Napríklad v r. 1851 to bolo 2946 obyvateľov, v r. 1861 žilo v meste 2708 ľudí. V r. 1970 bolo 4838 obyvateľov. Najväčšie percento obyvateľov mesta sa hlási k slovenskej národnosti. Prevažná časť obyvateľov je v produktívnom veku.
Kultúra, školstvo
V Bytči bolo gymnázium už v 16. stor. Bol to typ vyššej strednej školy, schola magnatum et nobilium. Majitelia Bytče Thurzovci školu hmotne podporovali a v snahe o vysokú úroveň gymnázia pozývali učiteľov i z cudziny. Po ukončení štúdia študenti odchádzali na domáce a zahraničné univerzity. Archívne dokumenty z tohto obdobia spomínajú priamo na zámku v Bytči dve školy a to "hornú školu" na poschodí a "dolnú školu" na prízemí. V r. 1881 bola vybudovaná nová budova základnej školy. Pomerne veľké percento obyvateľstva v Bytči tvorili Židia, ktorí v r. 1868 postavili poschodovú školu so štyrmi učebňami. V r. 1878 založil Ignác Freund súkromnú reálku s právom verejnosti. Škola bola známa na celom Považí. O vzdelanie ženského dorastu sa starala od r. 1886 dievčenská meštianska škola. V tom období vznikla aj priemyselná učňovská škola. V r. 1894 bola v Bytči aj materská škola. V r. 1912 bola vybudovaná nová štátna škola. 16. septembra 1828 odovzdali do užívania meštiansku školu. Meštianka sa v r. 1948 zmenila na strednú školu, ktorú v r. 1960 nahradila stredná všeobecnovzdelávacia škola. Táto sa od r. 1973 pretvorila na gymnázium. V súčasnosti sú v meste dve základné školy, gymnázium a špeciálna škola.

Spolková a športová činnosť má v meste dlhú tradíciu. Vznik prvých spolkov spadá do polovice 19. stor. Bola to Matica slovenská, Bytčiansky čitateľský krúžok, Katolícky kruh, Živena a mnohé ďalšie. Židovskí občania založili v Bytči niekoľko spolkov (Chevra Kadiša, Ahavat Zion). Významným spolkom bol Dobrovoľný hasičský spolok, ktorý vznikol v r. 1875 ako jeden z prvých na Slovensku. Pracovali tiež viaceré spolky podporujúce telovýchovu. V súčasnosti pracuje v meste tiež viacero spolkov (Klub filatelistov, klub muzeálnej a galeríjnej spoločnosti, Dobrovoľný hasičský zbor a pod.). Bohatú tradíciu má v meste aj šport: futbal, hádzaná, stolný tenis, lyžiarsky oddiel, tenis a pod.

Z Bytče možno podnikať výlety a cesty za poznávaním každým smerom. Bytčiansku kotlinu z juhu obklopuje CHKO Strážovské vrchy, ktorých súčasťou je najatraktívnejšia prírodná oblasť okresu Súľovské skaly. A zo severozápadu Javorníky, kam zasahuje chránená prírodná oblasť Kysuce. Mesto je tak východiskovým bodom do viacerých lokalít s veľkými možnosťami pre pešiu, cyklistickú turistiku i zimné športy. Podmienky pre vodné športy, prípadne rybolov vytvárajú aj neďaleké vodné nádrže Beňov a Hvozdnica. Turistov však môže prilákať aj nemálo stavebných historických pamiatok profánneho i sakrálneho charakteru. Medzi najcennejšie patrí národná kultúrna pamiatka, renesančný kaštieľ v Bytči, ktorý dal v rokoch 1571 - 1574 postaviť František Thurzo na mieste pôvodného vodného hradu. Taliansky staviteľ Ján Kilian vybudoval poschodovú štvorcovú budovu s nárožnými okrúhlymi vežami, nádvorím s arkádami a vstupnou vysokou vežou s portálom. Na budove sú renesančné sgrafitá, na stenách arkád, na nádvorí nástenné maľby historických osobností. Na streche bol renesančný komín s plastickou výzdobou, ktorý sa v súčasnosti pripravuje na reštaurovanie. V priebehu stor. sa v zámku vykonali rôzne stavebné úpravy. V posledných rokoch boli zamerané na statické zabezpečenie celej budovy. Do areálu zámku patria tri ďalšie objekty, z ktorých najzaujímavejší je Sobášny palác z r. 1601 so sálou, ktorej rozmery sú 34,5 x 12,5 m a prekrásnou sgrafitovou výzdobou portálu v strede priečelia. Od r. 1955 je zámok sídlom štátneho archívu. Písomnosti, ktoré archivuje odzrkadľujú minulosť a významné kultúrnohistorické tradície územia Turca, Liptova, Oravy a časti Považia. Medzi najcennejšie patria listina Bela IV. z r. 1263, rozsudok nad Jurajom Jánošíkom, listy, ktoré vlastnoručne napísala Alžbeta Báthoryová, liptovský register a mnohé iné. Medzi pamätihodnosti patrí aj kostol Všetkých svätých, ktorý stojí na námestí. Je to pôvodne gotická stavba, prestavaná v rokoch 1590 a 1628. Pri opravách v rokoch 1955 - 1957 boli objavené nástenné maľby, sgrafitá, sedílie a zvyšky gotických okien. Druhý kostol, ktorý stojí na cintoríne je zasvätený sv. Barbore a bol postavený pravdepodobne na prelome 16. a 17. stor. Zachovala sa tiež židovská synagóga zo začiatku 20. stor. Bytča má typické stredoveké štvorcové námestie. Z pôvodných meštianskych domov sa vo väčšej miere zachovali len kamenné pivnice s valenou klenbou, svedčiacou o pôvodných stredovekých dispozíciách jednotlivých objektov.

Novšiu mestskú výstavbu z prvej polovice 20. stor. charakterizujú budovy bývalej Tatra banky z r. 1921 a bývalej Roľníckej vzájomnej pokladnice (1938), postavené podľa projektov významného slovenského architekta Milana Michala Harminca. V rokoch 1926 - 1928 v meste postavili budovu bývalej meštianskej školy podľa projektu pražského architekta P. Kropáčka.
Hospodárstvo
Mesto sa od r. 1990 po súčasnosť zameralo najmä na riešenie problémov transformácie hospodárstva, ale aj potrieb svojich občanov. Bol vybudovaný ďalší obytný dom so 42 bytmi na sídlisku Úvažie, ale tiež sociálne nájomné byty. Uskutočnili sa dve etapy budovania pešej zóny v meste. V pričlenených obciach sa vybudovali viaceré domy smútku a obradov, niekde kostoly. Renovoval sa i farský kostol v meste. Medzi väčšie stavby z posledného obdobia patrí budova VÚB, rekonštrukcia budovy okresného úradu a mosta v r. 2001. Po r. 1990 zaznamenal výrazné zmeny i priemysel v Bytči. V meste sú najvýznamnejšie podniky okresu. Podnik na výrobu ložísk, ktorý sa vytvoril z podniku ZVL s viac ako 2000 zamestnancami. Po istej stagnácií sa stal vďaka exportu ložísk do USA, Českej republiky, Talianska a iných krajín najväčším výrobcom ložísk na Slovensku. V r. 1999 spoločnosť kúpila závod ZVL v Skalici a KLF-Ložiská v Kysuckom Novom Meste. Spoločnosť je držiteľom certifikátu kvality.

Pivovar prešiel po r. 1990 viacerými zmenami, dnes patrí medzi menšie pivovary na Slovensku. Vyrába viaceré druhy fľaškových a sudových svetlých a tmavých pív. Najznámejší je tmavý ležiak Palatín, ocenený v rokoch 1999 a 2000 zlatou medailou Slovak Gold a prvým miestom v súťaži Pivo Českej republiky. Odevná konfekcia sa vyrába v 12 dielňach a v jednej v Štiavniku. Až 85 % výrobkov sa expeduje do zahraničia. Služby v meste zabezpečujú živnostníci a súkromné firmy. Ich počet sa neustále mení. V meste je poliklinika, banková sféra je zastúpená troma bankami. Mesto má verejný vodovod, kanalizačnú sieť, čističku odpadových vôd a vybudovaná je tiež rozvodná sieť plynu. V meste viac ako 50 obchodov, 32 odbytových stredísk pohostinstiev, dve čerpacie stanice pohonných hmôt, predajňa motorových vozidiel. Zlepšili sa reštauračné služby, mestu však chýbajú ubytovacie kapacity.
Osobnosti mesta
Medzi najznámejších rodákov patria A. Lombardini advokát, archivár Žiliny, J. Lycius, rektor školy v Ružomberku a Bytči, J. Korinthinus starotrakvistický kňaz a básnik, J. Mallo, kňaz a právnik, J. Škorvánek, maliar, S. Bíroš, sochár, maliar, grafik a výtvarný pedagóg, L. Árvay, hudobník a hudobný pedagóg, S. Sakalová, detská spisovateľka, A. Chura, lekár, pediater, F. Švec, lekár, farmakológ, J. Červeňanský, lekár, ortopéd, ThDr. J. Tiso, kňaz, prezident Slovenského štátu v rokoch 1939 - 1945, J. Fundárek, právnik, národohospodár, viceguvernér Slovenskej národnej banky a iní.
M. č.: Beňov, Hliník nad Váhom, Hrabové, Malá Bytča, Mikšová, Pšurnovice, Veľká Bytča.
Späť