Ústredný portál verejnej správy

Informácie o obci

mapa

Sereď

Základné údaje
Mesto leží v Podunajskej nížine na pravom brehu Váhu, pri diaľnici vedúcej z Nitry do Bratislavy. Mesto je železnicou spojené s Galantou, Trnavou a Leopoldovom. Súčasný povrch celého katastrálneho územia je plochý s malými výškovými rozdielmi. Západnou časťou územia preteká kanalizovaný tok Derňa, a kanalizovaný tok Šárd východnou časťou od severu na juh preteká rieka Váh. Geologická stavba územia podmieňuje možnosť ťažby a využívania prírodných surovín. Sú tu zastúpené štrkopiesky, štrky, piesky a tehliarska hlina. Katastrálne územie mesta vďaka svojej výhodnej geologickej polohe a prírodným danostiam je využívané na intenzívnu poľnohospodársku produkciu. Priamo v katastri mesta sa rozprestiera park, ktorý je chráneným areálom. Park kopíruje pôdorys niekdajšieho vonkajšieho renesančného opevnenia hradu Šintava. V západnej časti mesta sa nachádza lesný komplex Malý háj, prevládajú v ňom porasty brestovo-jaseňového typu s bohatým podrastom klokoča perlovitého. Prevláda jaseň, ale vyskytuje sa tu aj topoľ biely a niekoľko druhov vŕb.

Mimoriadne vhodné podmienky pre život v okolí mesta podmienili, že už od staršej doby kamennej bolo okolie mesta obývané. Mnohé archeologické nálezy dokazujú intenzívne osídlenie aj v 10. stor. Prvá písomná správa o meste je z r. 1313, keď štvrtinu desiatku zo Serede daroval ostrihomský arcibiskup farárovi z Dolnej Stredy. Sereď bola už v tomto období súčasťou Šintavského panstva. Jej prví obyvatelia vykonávali určité, pravdepodobne strážne služby pre hrad Šintava. Sereď ako súčasť panstva začiatkom 15. stor. sa dostala do dočasného vlastníctva poľského šľachtica Moštica. O niekoľko rokov neskôr, v roku 1423 sa Šintavské panstvo rozdelilo na dve polovice. Jednu z nich získal Ján z Rače a druhú Juraj z Pezinka. Z listiny o deľbe majetku sa dozvedáme, že v Seredi bolo niekoľko remeselníkov. V roku 1423 sa Sereď striedavo uvádza ako dedina alebo mestečko. V roku 1430 kráľ Žigmund dal celé panstvo do zálohu Štefanovi a Jurajovi z Rozhanoviec. Táto šľachtická rodina sa o niekoľko rokov stala majiteľom spomínaného panstva. V roku 1450 Sereď vypálil Tomáš z Ludaníc za pomoci husitov. Ladislav Rozhanovský predal svoj majetok v roku 1491 svojej manželke Alžbete z Lindvy, ktorá sa neskôr stala manželkou Juraja z Kaniže. Začiatkom 16. stor. sa Sereď a Šintavské panstvo dostalo do majetku Thurzovcov. Alexander Thurzo získal panstvo v roku 1523 ako dar od kráľa. V 50. r. 16. stor. sa majetok dostal do rúk zaťa Alexeia Thurzu, grófa Júliusa Salmu. Koncom 16. stor. získal majetok Stanislav Thurzo, a po ňom získal majetky Mikuláš Eszterházy. Rod Eszterházy bol zemepánom Serede až do konca feudalizmu. Sereď sa už v 15. stor. vyvíjala ako mestečko. Konali sa tu trhy a vyberalo mýto pri prechode cez Váh. Mestské výsady potvrdené kráľovskou listinou sú známe len z r. 1523. Mestečko a okolie v 17. stor. trpelo tureckými nájazdmi. V roku 1689 kráľ Leopold I. udelil mestečku právo konať týždenné trhy každú sobotu.

Sereď v polovici 16. stor. po prvom plienení Turkov na tomto území mala menej ako 300 obyvateľov. V roku 1576 desiatkový súpis eviduje 82 hláv rodín, čo predstavuje okolo 400 poddanských obyvateľov, teda celé mestečko mohlo mať okolo 600 obyvateľov. V roku 1634 Sereď mala 60 domov a viac ako 500 obyvateľov. Zaoberali sa najmä poľnohosp., významné boli však aj remeslá, už v 17. stor. boli zastúpené takmer všetky známe remeslá. V roku 1775 bolo v Seredi 276 poddanských domov, v ktorých žilo spolu 581 ľudí. V tom istom roku bolo v Seredi 35 remeselníkov. Vojenská ulica, ktorá sa neskôr stala súčasťou Serede, sa ešte v súpise z r. 1775 vyskytuje samostatne. Žilo tu 541 obyvateľov. Nové Mestečko, ktoré sa neskôr taktiež stalo súčasťou Serede, malo v tom istom období 439 obyvateľov. Pri prvom modernom sčítaní ľudu, v roku 1869 počet obyvateľov dosiahol 4319. Napriek tomu, že aj v 19. stor. zohrávalo poľnohospodárstvo významnú rolu, čoraz viac obyvateľov nachádzalo živobytie v priemysle a obchode. Výrazná zmena v zamestnanosti obyvateľstva nastala až po r. 1950, keď boli vybudované priemyselné podniky v meste a v jeho okolí.

V meste má najvýznamnejšie zastúpenie potravinársky priemysel. Od r. 1845 je v prevádzke cukrovar. Po prvej svetovej vojne vznikol podnik na spracovanie kávovín. V roku 1950 sem bola z Bratislavy premiestnená výroba značkového šumivého vína. Od polovice 20. stor. sa v meste vyrába aj trvanlivé pečivo. Z ostatných priemyselných odvetví mal v meste zastúpenie aj hutnícky priemysel. V roku 1963 - 1993 sa v Niklovej Hute vyrábal nikel, kobalt, síran a uhličitan nikelnatý.

K pamätihodnostiam mesta patrí kostol Jána Krstiteľa postavený v roku 1781 v barokovo-klasicistickom štýle. V kostole sa nachádzajú dva epitafy. Prvý renesančný patrí Fridrichovi Rottenbergerovi, druhý je vyobrazením neznámeho rytiera z prvej polovice 17. stor. Pri kostole sa nachádza Mariánsky stĺp z r. 1736 a súsošie Najsvätejšej trojice z druhej polovice 18. stor. Najvýznamnejšou historickou pamiatkou je kaštieľ, ktorý vznikol prestavbou Šintavského hradu. Medzi ďalšie pamiatky patria meštianske domy č. 22, 34 na Námestí slobody, objekt pivovaru na Pivovarskej ulici, neogotické náhrobky v mestskom cintoríne, židovský cintorín na Cukrovarskej ulici a bývalý židovský kúpeľ na Kúpeľnom námestí.

Mesto Sereď má veľmi dobré zahraničné vzťahy s rakúskym Leopoldsdorfom, holandským Allblasterdamom a českým Tišnovom.
M. č.: Horný Čepeň, Sereď. PSČ: 926 01. Počet obyv.: 17543, rozloha: 3072 ha, primátor mesta: Ján Lehota, zástupca primátora mesta: Ing. Anton Pančík, prednosta: Ing. Eva Hanusová, poslanci MZ: Bohumil Pettinger, Ing. Bystrík Horváth, Marta Karmažínová, JUDr. Michal Irsák, Antónia Bánovská, Stanislav Tvrdík, Ing. Martin Tomčányi, RSDr. Jozef Kovarovič, Marcel Eliáš, Ing. arch. Róbert Kráľ, Božena Vydarená, Róbert Šipka, Ján Sojka, JUDr. Teodor Dobiš, Ing. Zuzana Cesneková, Mgr. Peter Rampašek, Ing. Martin Lovecký, Ing. Anton Pančík, Štefan Habán. Kód mesta: 504009. Mesto leží v Podunajskej nížine na pravom brehu Váhu, pri diaľnici vedúcej z Nitry do Bratislavy. Mesto je železnicou spojené s Galantou, Trnavou a Leopoldovom. Súčasný povrch celého katastrálneho územia je plochý s malými výškovými rozdielmi. Západnou časťou územia preteká kanalizovaný tok Derňa, a kanalizovaný tok Šárd východnou časťou od severu na juh preteká rieka Váh. Geologická stavba územia podmieňuje možnosť ťažby a využívania prírodných surovín. Sú tu zastúpené štrkopiesky, štrky, piesky a tehliarska hlina. Katastrálne územie mesta vďaka svojej výhodnej geologickej polohe a prírodným danostiam je využívané na intenzívnu poľnohospodársku produkciu. Priamo v katastri mesta sa rozprestiera park, ktorý je chráneným areálom. Park kopíruje pôdorys niekdajšieho vonkajšieho renesančného opevnenia hradu Šintava. V západnej časti mesta sa nachádza lesný komplex Malý háj, prevládajú v ňom porasty brestovo-jaseňového typu s bohatým podrastom klokoča perlovitého. Prevláda jaseň, ale vyskytuje sa tu aj topoľ biely a niekoľko druhov vŕb.

Mimoriadne vhodné podmienky pre život v okolí mesta podmienili, že už od staršej doby kamennej bolo okolie mesta obývané. Mnohé archeologické nálezy dokazujú intenzívne osídlenie aj v 10. stor. Prvá písomná správa o meste je z r. 1313, keď štvrtinu desiatku zo Serede daroval ostrihomský arcibiskup farárovi z Dolnej Stredy. Sereď bola už v tomto období súčasťou Šintavského panstva. Jej prví obyvatelia vykonávali určité, pravdepodobne strážne služby pre hrad Šintava. Sereď ako súčasť panstva začiatkom 15. stor. sa dostala do dočasného vlastníctva poľského šľachtica Moštica. O niekoľko rokov neskôr, v roku 1423 sa Šintavské panstvo rozdelilo na dve polovice. Jednu z nich získal Ján z Rače a druhú Juraj z Pezinka. Z listiny o deľbe majetku sa dozvedáme, že v Seredi bolo niekoľko remeselníkov. V roku 1423 sa Sereď striedavo uvádza ako dedina alebo mestečko. V roku 1430 kráľ Žigmund dal celé panstvo do zálohu Štefanovi a Jurajovi z Rozhanoviec. Táto šľachtická rodina sa o niekoľko rokov stala majiteľom spomínaného panstva. V roku 1450 Sereď vypálil Tomáš z Ludaníc za pomoci husitov. Ladislav Rozhanovský predal svoj majetok v roku 1491 svojej manželke Alžbete z Lindvy, ktorá sa neskôr stala manželkou Juraja z Kaniže. Začiatkom 16. stor. sa Sereď a Šintavské panstvo dostalo do majetku Thurzovcov. Alexander Thurzo získal panstvo v roku 1523 ako dar od kráľa. V 50. r. 16. stor. sa majetok dostal do rúk zaťa Alexeia Thurzu, grófa Júliusa Salmu. Koncom 16. stor. získal majetok Stanislav Thurzo, a po ňom získal majetky Mikuláš Eszterházy. Rod Eszterházy bol zemepánom Serede až do konca feudalizmu. Sereď sa už v 15. stor. vyvíjala ako mestečko. Konali sa tu trhy a vyberalo mýto pri prechode cez Váh. Mestské výsady potvrdené kráľovskou listinou sú známe len z r. 1523. Mestečko a okolie v 17. stor. trpelo tureckými nájazdmi. V roku 1689 kráľ Leopold I. udelil mestečku právo konať týždenné trhy každú sobotu.

Sereď v polovici 16. stor. po prvom plienení Turkov na tomto území mala menej ako 300 obyvateľov. V roku 1576 desiatkový súpis eviduje 82 hláv rodín, čo predstavuje okolo 400 poddanských obyvateľov, teda celé mestečko mohlo mať okolo 600 obyvateľov. V roku 1634 Sereď mala 60 domov a viac ako 500 obyvateľov. Zaoberali sa najmä poľnohosp., významné boli však aj remeslá, už v 17. stor. boli zastúpené takmer všetky známe remeslá. V roku 1775 bolo v Seredi 276 poddanských domov, v ktorých žilo spolu 581 ľudí. V tom istom roku bolo v Seredi 35 remeselníkov. Vojenská ulica, ktorá sa neskôr stala súčasťou Serede, sa ešte v súpise z r. 1775 vyskytuje samostatne. Žilo tu 541 obyvateľov. Nové Mestečko, ktoré sa neskôr taktiež stalo súčasťou Serede, malo v tom istom období 439 obyvateľov. Pri prvom modernom sčítaní ľudu, v roku 1869 počet obyvateľov dosiahol 4319. Napriek tomu, že aj v 19. stor. zohrávalo poľnohospodárstvo významnú rolu, čoraz viac obyvateľov nachádzalo živobytie v priemysle a obchode. Výrazná zmena v zamestnanosti obyvateľstva nastala až po r. 1950, keď boli vybudované priemyselné podniky v meste a v jeho okolí.

V meste má najvýznamnejšie zastúpenie potravinársky priemysel. Od r. 1845 je v prevádzke cukrovar. Po prvej svetovej vojne vznikol podnik na spracovanie kávovín. V roku 1950 sem bola z Bratislavy premiestnená výroba značkového šumivého vína. Od polovice 20. stor. sa v meste vyrába aj trvanlivé pečivo. Z ostatných priemyselných odvetví mal v meste zastúpenie aj hutnícky priemysel. V roku 1963 - 1993 sa v Niklovej Hute vyrábal nikel, kobalt, síran a uhličitan nikelnatý.

K pamätihodnostiam mesta patrí kostol Jána Krstiteľa postavený v roku 1781 v barokovo-klasicistickom štýle. V kostole sa nachádzajú dva epitafy. Prvý renesančný patrí Fridrichovi Rottenbergerovi, druhý je vyobrazením neznámeho rytiera z prvej polovice 17. stor. Pri kostole sa nachádza Mariánsky stĺp z r. 1736 a súsošie Najsvätejšej trojice z druhej polovice 18. stor. Najvýznamnejšou historickou pamiatkou je kaštieľ, ktorý vznikol prestavbou Šintavského hradu. Medzi ďalšie pamiatky patria meštianske domy č. 22, 34 na Námestí slobody, objekt pivovaru na Pivovarskej ulici, neogotické náhrobky v mestskom cintoríne, židovský cintorín na Cukrovarskej ulici a bývalý židovský kúpeľ na Kúpeľnom námestí.

Mesto Sereď má veľmi dobré zahraničné vzťahy s rakúskym Leopoldsdorfom, holandským Allblasterdamom a českým Tišnovom.
M. č.: horný čepeň, sereď.
Späť