Ústredný portál verejnej správy

Informácie o obci

mapa

Tlmače

Geografia
Mesto leží na oboch stranách rieky Hron, 11 km na SZ od Levíc. V chotári sú lužné a nivné pôdy, jeho J a V časť je rovinatá, S a Z časť kopcovitá. Nachádza sa tu CHPV Slovenská brána, s teplomilným rastlinstvom. Chotár je odlesnený.
História
Chotár je nepretržite osídlený od neolitu. Našlo sa tu sídlisko lengyelovskej kultúry, halštatské pohrebisko, laténske sídlisko a slovanské hradisko z 9. stor.

Písomne sa prvý raz spomína r. 1075 ako osada rybárov Talmach v zakladacej listine opátstva v Hronskom Beňadiku. V r. 1209 časť obce patrila hradu Tekov. Koncom 13. stor. sa medzi majiteľmi častí obce objavujú aj viaceré zemianske rodiny. V r. 1392 Tlmače patrili do farnosti v Rybníku. Vyľudnenie postihlo v r. 1425 aj Tlmače, ktorých sa v uvedenom roku zmocnil Peter Čech Levický. Obec sa vtedy spomína ako "praedium Kistolmach", samota Malé Tlmače. V r. 1465 Ladislav Levický prehral spor o Tlmače a musel dedinu prepustiť kanonikovi Petrovi Sárymu.

Dedina situovaná pri prievoze na Hrone, pred Slovenskou bránou bola terčom už prvých tureckých nájazdov. V r. 1565 sa stala majetkom Ostrihomskej kapituly. V r. 1570 bola dedina poplatná Turkom. V r. 1601 bola obec vyplienená Turkami. Vo víťaznej bitke s Turkami pri Leviciach 19. 7. 1664 sa cisárske vojsko generála L. de Souchesa prepravilo na V breh Hrona. Aj po zažehnaní tureckého nebezpečenstva obec trpela prechodmi kuruckých a cisárskych vojsk (do r. 1685 ešte aj tureckých vojsk). Pri prechode vojsk v r. 1682 bola obec vypálená. Dňa 2. mája 1709 sa pri Tlmačoch odohrala bitka medzi Rákócziho kurucmi a cisárskymi jednotkami. Obyvateľstvo obce bolo po skončení Rákócziho povstania zdecimované cholerou.

V r. 1842 vznikla v Tlmačoch obecná jednotriedna škola. V dôsledku zákonov z r. 1848 zanikla feudálna závislosť obce od Ostrihomskej kapituly. V r. 1868 bola postavená prvá školská budova, s izbou a kuchyňou pre učiteľa. V r. 1882 veľká časť dediny vyhorela. V r. 1884 postavili novú školu. V r. 1896 cez kataster obce postavili železničnú trať z Levíc do Hronskej Dúbravy. Časť mužského obyvateľstva si od r. 1905 našla prácu v blízkom kameňolome v Rybníku. Po vzniku ČSR na sklonku r. 1918 sa aj v chotári Tlmáč v lete 1919 (v júni) odohrali boje medzi Československou armádou a Červenou armádou Maďarskej republiky rád. Krátko po vzniku ČSR sa v škole začalo vyučovať v slovenčine a v r. 1921 bola založená obecná knižnica. V rámci 1. pozemkovej reformy boli rozdelené pozemky, ktoré v Tlmačoch aj po r. 1848 zostali Ostrihomskej kapitule. V r. 1928 bol na obecnom cintoríne postavený a daný do užívania nový rím. kat. kostol P. Márie Sedembolestnej. V r. 1933 - 1936 tu bol namiesto starodávneho prievozu postavený na Hrone nový betónový most. V r. 1934 - 1937 postavili novú školskú budovu.

V novembri 1938, pri obsadzovaní južného Slovenska sa Tlmače stali pohraničnou obcou. V r. 1940 bola dedina napojená na elektrický prúd. 50, prevažne mladých obyvateľov obce (mužov i žien), odišlo na práce do Nemecka. V septembri až októbri 1944 sa viacerí obyvatelia Tlmáč zúčastnili SNP. 21. 12. 1944 obec oslobodili jednotky Sovietskej armády, ale 26. 12. 1944 sem opäť vtrhli nemecké jednotky a odvliekli 96 mužov. Front sa potom na tri mesiace stabilizoval na Hrone, v tesnej blízkosti dediny. Na jar 1945 tu vznikol MsNV. V súvislosti s plánmi na industrializáciu Slovenska centrálne úrady ešte v r. 1948 rozhodli o výstavbe kotlárskeho závodu v chotári susedných obcí Tlmače a Rybník. Závod sa spočiatku menoval Levická kotláreň. Stavebné práce boli zahájené na jeseň 1949 a výroba sa v ňom začala už na jar 1951. Továreň sa stala základom demografického rastu, a neskôr aj urbanizácie a kultúrneho rozvoja obce. Pre potreby pracovníkov fabriky tu bolo v štýle architektúry raného reálneho socializmu postavené sídlisko Lipník na pravej strane Hrona, ale aj viaceré bytové jednotky. V r. 1951 tu roľníci založili JRD. Obec dostala aj železničnú stanicu. Už v r. 1952 vznikol pri kotlárskej fabrike folklórny súbor Vatra, ktorý existuje dodnes. Pod sídliskom bol vybudovaný prírodný amfiteáter a športový areál, rozšírený začiatkom 70-tych rokov aj zimný štadión (po r. 1990 mimo prevádzky). Vo fabrike v rokoch 1956 - 1967 vychádzal závodný časopis Kotlár. V 60-tych rokoch v Tlmačoch postavili aj závod podniku Preciosa Jablonec nad Nisou. Bola tu aj výrobňa betónových tvaroviek podniku ZIPP. Vzhľadom na rast počtu obyvateľov a rozvoj obce Tlmače v r. 1986 dostali štatút mesta. Integrovali aj susedné obce Malé Kozmálovce a Veľké Kozmálovce, vznikol tu MNV. Pri kotlárskom závode vzniklo už v r. 1950 aj odborné učilište, dnešné SOU strojárske. V meste pôsobí aj ZUŠ. Mesto Tlmače prešlo po roku 1989 obdobím významných pozitívnych zmien najmä v oblasti rozvoja mesta. V tomto období bolo v meste vybudovaných celý rad významných a pre mesto v minulosti veľmi chýbajúcich stavieb ako zdravotné stredisko, kultúrny dom, obchodné centrum, priestory pre bankové služby, rekonštrukcia hlavného námestia, centrálny mestský park, čí výstavba relaxačného centra s krytým bazénom, saunou, soláriom a d'alšími službami. V rámci technickej infraštruktúry bolo v období po roku 1989 preinvestovaných v meste viac ako 100 miliónov Kčs. V uvedenom období bolo v meste postavených 88 nových bytových jednotiek v obytných domoch a vyše 100 rodinných domov v rámci individuálnej bytovej výstavby s kompletnou technickou infraštruktúrou. Pozoruhodnosťou tohto obdobia bola výstavba tzv. "Francúzskej dediny" v roku 1993 pozostávajúca z výstavby 53 rodinných domov pre francúzskych expertov firmy EDF so zaujímavou urbanistickou dispozíciou a pôsobivou úpravou záhradnej architektúry. Dynamicky rozvoj zaznamenalo mesto aj v oblasti životného prostredia, kde popri intenzívnej výsadbe zelene a úprave parkov bolo po roku 1989 v meste zlikvidovaných 24 blokových kotolní na tuhé palivo, ktoré boli nahradené dvomi plynovými kotolňami, čím sa stalo mesto plne plynofikovaným. Medzi pozoruhodnosti mesta patrí aj skutočnosť, že v celom meste bolo vysadenej množstvo zelene, takže v súčasnosti je mesto akoby "utopené" v zeleni a tak nadobúda postupne charakter "zeleného a ekologicky čistého mesta".
Späť