Ústredný portál verejnej správy

Informácie o obci

mapa

Veľký Šariš

Geografia
Veľký Šariš leží v Šarišskom podolí, na nive a terasách Torysy, v nadmorskej výške okolo 267 m. Chotár v rozsahu 3534 ha sa rozprestiera v nadmorskej výške 255 - 570 m. Má hnedozemné, nivné, hnedé lesné a nivné karbonátové oglejené pôdy, tiež čiernozemné a hnedozemné pôdy. NPR Šarišský hradný vrch vyhlásená r. 1964 na ploche 150 ha (náučný chodník, výskyt kosatca trávolistého). Priemerná ročná teplota je 8 - 9 °C, priemerný ročný úhrn zrážok dosahuje 630 mm. Prímestská časť Kanaš vhodná pre turistiku a rekreáciu.
História
Archeologické nálezy dosvedčujú miestne slovansko - slovenské osídlenie od 8. do 11. storočia.

Najstarší písomný doklad o Veľkom Šariši pochádza z roku 1217. O miestnom rim. kat. kostole a farnosti sú správy od roku 1248. Najstaršie viditeľné časti farského kostola pochádzajú z 2. polovice 14. storočia. Škola jestvovala pri farskom kostole ako súčasť farnosti. Od polovice 13. do polovice 16. storočia v miestnom kláštore pôsobili augustiniáni.

Na výraznom blízkom kopci (kóta 572) z iniciatívy uhorského kráľa postavili koncom 12. storočia hrad, o ktorom je najstarší písomný doklad z roku 1262. Hrad sa stal vojenským a administratívnym strediskom Šarišskej župy a príležitostne sa na ňom zdržiavali aj uhorskí králi. Jestvovanie hradu malo v 13. storočí priaznivý vplyv na rozvoj Veľkého Šariša.

V 13. storočí sa tu udomácnilo konanie trhu každý štvrtok a Veľký Šariš sa rozvíjal ako mesto. Priaznivý rozvoj trhu bol hlavným činiteľom, ktorý privábil nemeckých prisťahovalcov zo Spiša. Od polovice 13. storočia žili vo Veľkom Šariši nielen Slováci, ale aj Nemci. Najmä Nemci sa iniciatívne zaslúžili o nadobudnutie mestských výsad v roku 1299 od kráľa Ondreja III. Kráľ Albert v roku 1439 zálohoval hradné panstvo Šariš šľachticom z Perína spolu s mestom Veľký Šariš. Mesto sa dostalo do područia šľachtických zemepánov. Z tohto vzťahu sa už Veľký Šariš nevymanil a právne upadol medzi mestečká. Bol síce najväčším a najvýznamnejším mestečkom v Šarišskej stolici, avšak stratil právne a ekonomické výsady mesta. V 16. storočí k hradnému panstvu Šariš patrilo len mestečko Veľký Šariš a do 10 šarišských dedín. V roku 1600 bolo v mestečku 155 meštianskych domov, roľníkov, remeselníkov, obchodníkov, ev. a. v. kostol, fara, škola, hostinec, pravdepodobne 2 mlyny. Vtedy tu žilo okolo 700 až 800 obyvateľov. Za reformácie od polovice 16. storočia mala škola úroveň gymnázia, začiatkom 18. storočia úroveň školy upadla. V rokoch 1715 až 1720 tu postupne hospodárilo 24 - 17 meštianskych domácností, v roku 1828 tu bolo 378 domov s 2792 obyvateľmi, v roku 1900 tu žilo 2519 obyvateľov. Priemyselné podniky tu začali pôsobiť od polovice 19. storočia, najmä parný mlyn, súkenka. Do polovice 20. storočia mala každá domácnosť roľnícke hospodárstvo, len menšia časť domácností žila z remeselnej výroby, napr. ako garbiari, pláteníci, čižmári a iní živnostníci. Od polovice 20. storočia väčšina obyvateľov pracuje v priemyselných podnikoch a službách, rozvíjal sa miestny kovospracujúci podnik, ale najmä pivovar. Organizovaný šport sa tu rozvíja od začiatku 20. storočia, a to najmä futbal, volejbal, tenis, jazdectvo a kolky. V roku 1970 tu žilo 3986 obyvateľov. R. 1997 ukončená elektrifikácia železničnej trate Prešov - Veľký Šariš - Plaveč. Štatút mesta priznaný r. 1989.
Demografia
Počet obyvateľov: 4018 (r. 2001). Priemerný vek: 36, 1. Obyvateľstvo podľa skončeného stupňa školského vzdelania: 789 základné, 811 učňovské bez maturity, 168 stredné odborné bez maturity, 181 úplné stredné učňovské, 603 úplné stredné odborné, 95 úplné stredné všeobecné, 13 vyššie, 298 vysokoškolské vzdelanie. Podiel ekonomicky aktívnych osôb v produktívnom veku: 80, 1 %. Ekonomicky aktívne obyvateľstvo zamestnané najviac: v priemyselnej výrobe 363, vo veľkoobchode, maloobchode a oprave motorových vozidiel 216, v školstve 137 a vo verejnej správe a obrane 133 osôb. Domový fond: 937 rodinných domov, 37 bytových domov, 6 ostatných budov.
Kultúra
Rim. kat. kostol sv. Jakuba pochádza z 2. polovice 13. storočia, v 17. a 18. storočí stavebne upravený. Gotická kaplnka pochádza zo 14. storočia, ďalšia zo 17. storočia. Na kužeľovitom kopci nad mestom zrúcaniny 5. najrozsiahlejšieho hradu na Slovensku Šariš, v roku 1687 podpálený a postupne spustol. Pomník padlým letcom sovietskej armády. Pomník padlým v 1. a 2. svetovej vojne. Mestské múzeum a galéria v budove zrekonštruovanej starej fary (expozícia o hrade Šariš).

Školské zariadenia: ZŠ, Súkromné gymnázium. Lekáreň. Mestská knižnica, Mestské kino, Mestské múzeum a galéria. Komunitná nadácia Veľký Šariš (podpora aktivít v oblasti zlepšenia sociálneho života občanov, vzdelávania, ochrany životného prostredia, obnovy miestnych pamiatok).

Športové kluby: Slavoj Veľký Šariš (extraliga v kolkoch), jazdecký klub, FC Veľký Šariš (futbal). Športové a spoločenské podujatia: medzinárodný maliarsky plenér Šarišská krajina, Pivovarsko - hradná sedemtisícovka (beh), medzinárodné sochárske sympózium Cesta umenia. Autobusová a železničná stanica MHD Prešov.
Hospodárstvo
Jeden z najväčších výrobcov piva na Slovensku Pivovar Šariš a. s. Veľký Šariš (sponzor projektu na podporu regiónu Občianska voľba). Ďalšie podnikateľské subjekty: SA&KO (obalové materiály), Rozvoj - Strojár (kúpa a predaj strojových zariadení), Lunas (cukrovinky). Žrebčinec Veľký Šariš.
M. č.: kanaš, veľký šariš.
Späť