Ústredný portál verejnej správy

Informácie o obci

mapa

Dolná Krupá

Základné údaje
Leží na Trnavskej pahorkatine v doline Krupského potoka. Je tu historicky významný, dnes však silne narušený prírodnokrajinský park so sentimentálnymi architektonickými doplnkami, založený H. Nebbienom v roku 1812 - 15. V tejto lokalite sa nachádza sídlisko maďarovskej kultúry zo staršej doby bronzovej. Obec sa vyvinula v 13. stor. v chotári obce Krupá, doloženej v roku 1113, ktorá patrila Zoborskému kláštoru. Obec patrila viacerým zemianskym rodinám. V 19. stor. zadlžené zemianske usadlosti kúpili Brunswickovci. V roku 1720 mala obec vinice, mlyn a 47 daňovníkov, r. 1828 147 domov a 1053 obyvateľov. V roku 1785 mala obec už 3 mlyny. Obyvatelia sa zaoberali poľnohosp., vinohradníctvom, venovali sa košikárstvu a výrobe konských postrojov. V 19. stor. tu boli 4 majery, r. 1848 postavili liehovar. Obec Stredná Krupá sa spomína v roku 1256, v 18. stor. splynula s Dolnou Krupou. Koncom 18. stor. postavili v susedstve kaštieľa divadielko, v ktorom šľachta hrala ochotnícke predstavenia. Budovu zbúrali v roku 1946. Slov. ochotnícke predstavenia sa začali hrávať od r. 1902. Od roku 1872 sa datuje účinkovanie dychovej hudby, v r. 1893 založili hasičský spolok. Podľa niektorých beethovenovských bádateľov navštívil v roku 1800 - 1801, prípadne aj 1806 kaštieľ rodiny Brunswickovcov L. van Beethoven. Podľa tradície skomponoval počas pobytu v Dolnej Krupej sonátu mesačného svitu venovanú G. Guicciardovej. Klasicistický kaštieľ z r. 1793 - 95 bol postavený na mieste staršieho, na okraji rozsiahleho anglického parku, ako centrálna časť ďalších stavieb zbúraného divadielka, tzv. domku L. van Beethovena, hospodárskych objektov a mrežovej hlavnej brány. V interiéri je nástenná rokoková maľba. Jedinou sakrálnou pamiatkou je rím. kat. kostol z r. 1807 - 11 postavený na mieste staršieho gotického z r. 1465. Sú tu umiestnené sarkofágy rodiny Brunswickovcov z 1837 od Š. Ferenciho. Za kostolom je postavené mauzóleum rodiny Pálffyovcov z prvej pol. 19. stor. V neorenesančnom mauzóleu je pochovaná aj M. H. Choteková (1863- 1946), slávna "ružová grófka." V r. 1881 - 92 tu pôsobil Andrej Kubinka (1844 - 1900), redaktor publicista a svoje detstvo tu prežil John Dopyera (1893 - 1988), vynálezca rezofonickej gitary dobro.
Späť