Ústredný portál verejnej správy

Informácie o obci

mapa

Báb

Základné údaje
Leží na Nitrianskej sprašovej pahorkatine, 19 km Z od Nitry. V chotári obce sa nachádza prírodná rezervácia Veľký Báb. Je to lesný komplex. V katastri obce boli objavené žiarové hroby z laténskej doby. Prvá písomná zmienka o obci je z r. 1156, keď ostrihomský arcibiskup uvalil desiatky usadlosti Bab Boleslai (Boleslavov Báb) kanonikom Ostrihomskej kapituly. V r. 1241 dedinu vypálili Tatári. K jej novému zaľudneniu prispeli nemeckí kolonisti. Belo IV. daroval Bab, obývaný jeho predkami šľachticovi Štefanovi, synovi Pazmaňa z Bábu. Malý Báb sa písomne spomína v r. 1365. V Malom Bábe bolo v r.1600 14 domov, vo Veľkom Bábe 16 domov. V r. 1664 bol V. Báb vyľudnený a v M. Bábe platilo Turkom daň 48 domácností, obyvatelia obrábali aj pôdu Veľkého Bábu. V r. 1704 obce spustošili kuruci. V Malom Bábe si postavili katolíci kostol sv. Imricha v r. 1777 na mieste staršieho zo 14. stor. Od r.1788 mal Malý Báb jarmočné právo. V 19. stor. sa spomína nezamŕzajúci teplý prameň. Secesný kaštieľ je zo začiatku 20. stor. Významnejšími zemepánmi v obci boli rodiny Šándorovcov, Majthényiovcov, Zichyovcov a Esterháziovcov. Nitriansky biskup Juraj zo Slepčian poručil v testamente svoje majetkové podiely v Bábe Nitrianskej kapitule. Na prelome 19. a 20 stor. bola väčšina majetkov v rukách zemianskej rodiny Scheyovcov, ktorá v r. 1880 kúpila kaštieľ od pôvodného majiteľa J. Esterháziho. Od r. 1951 mal v obci sídlo Výskumný ústav tabakového priemyslu, pracovisko SAV.
M. č.: Alexandrov Dvor, Malý Báb, Veľký Báb.
Späť