Ústredný portál verejnej správy

Informácie o obci

mapa

Dobšiná

Základné údaje
Staré banícke mesto v SZ časti Rožňavského okresu, 26 km od Rožňavy a 18 km od svetoznámej Dobšinskej ľadovej jaskyne. Je centrom mikroregiónu: Dobšiná, Dedinky, Gočovo, Kobeliarovo, Mlynky, Nižná Slaná, Rejdová, Stratená, Telgárt, Vlachovo, Vyšná Slaná, Betliar a Henckovce.
Geografia
Rozprestiera sa v údolí Dobšinského potoka v JV časti Slov. rudohoria (486 m n. m.). Južná časť chotára je prevažne hornatina, SZ je vrchovina a SV zaberá výbežok NP Slovenský raj. Stýka sa tu päť geomorfologických útvarov. Na S je to časť Spišsko-Gemerského krasu Slovenský raj, v strede je výbežok Volovských vrchov (Knola) a výbežok Stolických vrchov (Stolica) a na juhu časť Revúckej vrchoviny, Dobšinské predhorie. V jej katastrálnom území sa nachádza Dobšinská ľadová jaskyňa (sprístupnená v r.1871), ktorá bola dňa 29. 11. 2000 zaradená do Zoznamu svetového prírodného dedičstva. V osade Dobšinská Ľadová Jaskyňa sa nachádza taktiež chránený prírodný výtvor Ostrá skala.

V okolí prevládajú bukové a miešané lesy. Z lesných plodov sa vyskytujú čučoriedky, brusnice, maliny, černice, huby a šípky. S výnimkou zubra európskeho sa tu vyskytuje všetka raticová zver, zo šeliem je to vlk, medveď, rys ostrovid, mačka divá a líška.
História

Územie, na ktorom vznikla Dobšiná patrilo od r. 1243 jednému z najmocnejších uhorských rodov Bebekovcom. Získali ho od Bélu IV. za pomoc v boji proti Tatárom. Prvá písomná zmienka pochádza z r. 1326, keď Bebekovci poverili šoltýsa (dedičného richtára) Mikuláša založením baníckeho mesta. Názvy mesta: r. 1336 Dobsina, r. 1387 Dopsina, r. 1429 Dobsyna, r. 1773 Dobschina, Dobscchau, Dobssyna, r. 1863 Dobsina, r. 1920 Dobšina a od r. 1927 Dobšiná. Ešte ako osada bola založená podľa krupinského práva a pozvali do nej nemeckých kolonistov. Vďaka prosperujúcemu baníctvu sa osada postupne vyvinula na mesto (civitas) a v r. 1417 získala od Žigmunda Luxemburského právo meča. Dňa 14. októbra 1584 nad ránom mesto prepadli Turci, vyplienili ho a 352 obyv. odvliekli do zajatia. Podriadenosť voči zemepánom sa uvoľnila po vymretí štítnických Bebekovcov v r. 1594. Po schválení Maximiliánovho banského poriadku v r. 1723 bolo mesto oslobodené od zemepánskych poplatkov z baníctva a mohlo užívať práva slobodného kráľovského mesta. Počas protihabsburských povstaní sa v Dobšinej vyrábali zbrane pre kurucké vojsko. Na ďalší rozvoj mesta mal najväčší vplyv rozvoj baníctva a železiarstva. Základy železiarskej výroby tu boli postavené v r. 1680, keď saský technik Daniel Fischer postavil prvú vysokú pec.

V železiarskej výrobe pokračoval známy podnikateľ Pavol Lányi, ktorý dal v meste a jeho okolí začiatkom 18. stor. vybudovať prvé vysoké pece (zanikli až začiatkom 20. stor.). V Dobšinej bol zriadený banský súd (r. 1743 bol zrušený). Koncom 19. stor. sa začala prejavovať kríza baníctva, rozmohlo sa vysťahovalectvo. V r. 1919 sa tu pod vplyvom intervencie maďarských vojsk odohrala tzv. Dobšinská vzbura. Vodcovia vzbury boli potrestaní a mesto muselo zaplatiť vojenskú kontribúciu. V rokoch 1938 - 45, keď bola časť rožňavského okresu (vrátane Rožňavy) pripojená k Maďarsku sa Dobšiná stala okresným mestom a sídlom Okresného úradu. Počas SNP tu malo sídlo veliteľstvo 3. úseku II. taktickej skupiny povstaleckej armády a bola tu zriadená aj vojenská poľná nemocnica. V r. 1944 bol vytvorený Revolučný národný výbor, neskôr Mestský národný výbor a od r. 1990 má mesto zriadený Mestský úrad.
Demografia
Počet obyv. sa za posledných 150 rokov rôzne menil. V r. 1857 malo mesto 4872 obyv., v r. 1880 5592, v r. 1930 4681, v r. 1948 4215 a v r. 2001 4896 obyv. Pôvodné obyvateľstvo tvorili Nemci, Slováci, Maďari a Židia. V súčasnosti sú to Slováci a Rómovia, malé zastúpenie majú Nemci, Maďari a Česi. Obyvatelia sa zaoberali najmä baníctvom, železiarstvom, uhliarstvom a rozšírená tu bola aj remeselná výroba. Pracovali taktiež v miestnej papierni, lesných a drevárskych závodoch. Veľký význam pre rozvoj Dobšinej a migráciu obyv. malo postavenie železničnej trate Dobšiná - Plešivec - Bánréve (maď.) koncom r. 1875. V prvej polovici 20. stor. bolo pracovných príležitosti menej. Po roku 1948 boli obyvatelia zamestnaní hlavne v Železorudných baniach, podniku Kovo - Vzduchotechnika, Kameňolomoch a štrkopieskoch kde sa ťažil serpentín a azbest, štátnej a verejnej správe, vodnej elektrárni (unikátne technické riešenie z 50. r. 20. stor.), Štátnych majetkoch (JRD), píle, SCP, VD invalidov a Komunálnych službách. V súčasnosti sú zamestnaní najmä v priemyselnej výrobe, ťažbe nerastných surovín, štátnej a verejnej správe, obchode a službách, lesníctve a ťažbe dreva, výrobe elektriny, stavebníctve a doprave.
Školstvo
Už v 16. stor. existovala v meste latinská škola, z ktorej sa vyvinulo neskôr nižšie gymnázium. Študovali tu Juraj Palkovič (1784 - 86), Pavol Jozef Šafárik (1808 - 10), Karol Kuzmányi (1817 - 20). V r. 1553 tu bola založená detská opatrovňa, v r. 1860 mestská banícka škola, v r. 1892 meštianska chlapčenská škola, v r. 1888 dievčenská meštianska škola. V r. 1924 - 56 tu bola 2. ročná obchodná škola a v r. 1954 - 64 Obchodná akadémia. V súčasnosti sú v meste 2 materské školy, ZŠ pre 1 - 9. ročník, Špeciálna základná škola, Gymnázium (4. a 8. ročné), Stredné odborné učilište, Centrum voľného času a Základná umelecká škola.
Pamätihodnosti
Ev. a.v. kostol, pôvodne gotický, je z konca 15. stor. Počas tureckých vpádov bol úplne zničený. Na jeho mieste bol postavený koncom 19. stor. pseudogotický kostol s dvojmanuálovým organom z konca 19. stor. Rím. kat. kostol je z konca 18. stor. s mramorovou sochou Ukrižovaného v interiéri od J. Fadrusza. Radnica bola postavená ako neorenesančná reprezentačná budova v r. 1870. Ďalej je to Vila Ruffíni, klasicistická budova z 19. stor., ktorá patrila banskému inžinierovi Eugenovi Ruffínimu, objaviteľovi Dobšinskej ľadovej jaskyne a klasicistická budova Reduty z 19. stor. V obci stoja pomníky padlým v 1. a 2. svetovej vojne a pamätná tabuľa venovaná K. Adlérovi popravenému v 2. svet. Vojne a budova bývalého gymnázia, neskoršie známa ako lýceum. Dedičná štôlňa z r. 1851 bola vyhlásená za Technickú pamiatku.
Kultúra a šport
Bola poznamenaná spolužitím rôznych národov a národností, ktoré tu žili v porozumení. Pozornosť si zasluhuje tzv. Dobšinská koalícia, uzavretá v r. 1743, podľa ktorej sa za superintendanta ev. a.v. cirkvi volil striedavo predstaviteľ nemeckej, maďarskej a slovenskej cirkevnej obce. V r. 1847 tu bol založený Čitateľský spolok. Mesto má Dom kultúry a knižnicu. Každoročne sa organizuje Dobšinský turičný jarmok so zábavou a Predvianočný jarmok. Pracuje tu Folklórny súbor Gemer a dychová hudba. Pôsobia tu športové kluby bežeckého lyžovania, futbalistov, stolných tenistov, hokejistov, klub turistov a aerobic club. Pravidelne v lete sa tu konajú preteky automobilov v jazde do vrchu Dobšinský kopec a preteky v bežeckom lyžovaní. na celoslovenskej i medzinárodnej úrovni.
Hospodárstvo
Obyvatelia sú zamestnaní vo výrobe vzduchotechnických zariadení, vo vodných elektrárňach, v rastlinnej a živočíšnej výrobe, vo výrobe nábytku a v pílach. Významný je chov koní.
Infraštruktúra
V meste sú tri peňažné ústavy, lekáreň, lekárska služba prvej pomoci, traja neštátni lekári, mestská polícia, obchody s potravinami, priemyselným a spotrebným tovarom, služby pre obyv., ubytovacie a stravovacie zariadenia. Pre zjazdové lyžovanie slúžia 2 lyžiarske vleky. V meste je autobusová zastávka a pošta.
Späť