Ústredný portál verejnej správy

Informácie o obci

mapa

Hybe

Základné údaje
Obec leží vo V časti Liptovskej kotliny na úpätí Nízkych Tatier. Najstaršia správa o Hybiach je z r. 1239, keď kráľ Belo IV. ponechal Polkovi v držbe bývalý majetok Uhorskej Vsi a odobral mu Hybe. Názov obce má slovanský pôvod. Prvé mestské výsady podľa nemeckého práva získala obec už v r. 1265 podľa vzoru Krupiny a bola označovaná za mestečko. Hybskí mešťania podnikali aj v baníctve. V stredoveku existovala v chotári obce dedina Hybica, ktorá sa spomína v rokoch 1419 - 1469 a patrila zemanom zo Žehry. Nachádzala sa S od Hýb. Osada Hošková vznikla v druhej polovici 17. stor. v okolí banskej prevádzky. Obyv. Hýb sa zaoberalo prevažne poľnohosp., pálením dreveného uhlia a na konci 18. stor. pálením borovičky.

Tunajší kostol Všetkých svätých bol postavený na začiatku 13. stor. a okolo r. 1265 bol už farským kostolom. V r. 1824 bola ku kostolu pristavaná veža. Kamenná ohrada pochádza z druhej polovice 17. stor. V r. 1681 bol postavený v Hybiach artikulárny kostol. Súčasný ev. a. v. kostol je klasicistický s rokokovými ozdobnými prvkami, postavený v rokoch 1822 - 1826 na mieste dreveného artikulárneho kostola. Po požiari kostola v r. 1899, keď zhorela celá strecha, bola v r. 1906 pristavaná veža.

Hybskí remeselníci boli združení vo viacerých cechoch, tesárskom, čižmárskom, garbiarskom a farbiarskom. V 19. stor, sa väčšina obyv. sezónne zaoberala murárstvom. Po r. 1918 sa začal v Hybiach nový rozmach remesiel hrnčiarstva, kováčstva, kožušníctva, stolárstva a farbiarstva. Počas druhej svet. vojny obyv. podporovalo partizánske hnutie. JRD bolo založené už v r. 1949.

V obci sa narodili a pôsobili: Rudo Brtáň (1907-1998) literárny vedec, básnik, Jakub Greichman (1822-1897) básnik a dramatik, Dobroslav Chrobák (1907-1951), spisovateľ, literárny historik, Ondrej Chrobák (1871-1935) osvetový pracovník, Ondrej Jamnický (1817-1898) osvetový pracovník, Peter Jaroš (1940) spisovateľ, Július Lenko (1914-2000) pedagóg, básnik, prekladateľ, Samuel Medvecký (1794-1876) národný pracovník, Ľudovít Samuel Orfanides (1818-1895) učiteľ a pomológ, Hermína Orfanidesová (1853-1916) poetka, Belo Klein Tesnoskalský (1853-1941), Bartolomej Láni (1851-1921) minister spravodlivosti a tajný radca, Daniel Bachát Dumný (1840-1906) spisovateľ, Augustín Doležal (1737-1802) básnik a filológ, Jonáš Bohumil Gôth (1811-1888) lekár a osvetový pracovník, Štefan Nikolaj Hýroš (1813-1888), kňaz a historik, Štefan Pilárik (1615-1693) spisovateľ, Ivan Rajniak (1931-1999) herec, Ján Šimkovic (1854-1931) prekladateľ, Matej Šulek (1748-1815) kňaz a spisovateľ, Slavomír Záhradník (1937-1991) herec. V rímsko-katolíckom kostole je pochovaný renesančný básnik Valentín Balaša (1554-1594).

Späť